Mečiarova kurvička túži po minulosti
HOVORTE SI ČO CHCETE, OBÝVACIE STENY ZO SEDEMDESIATYCH ROKOV BOLI NAJKRAJŠIE A NAJPRAKTICKEJŠIE
Seniorom sa neraz s posmechom vyčíta, že nostalgicky smútia za starými Husákovskými časmi keď ste museli chodiť na poštu kvôli medzimestskému hovoru, telefón bol iba šnúrový a na zavedenie telefónnej linky do bytu sa čakalo aj dva roky, a na Škodovku z Boleslavy bol dlhočizný poradovník.
Dobre, malo to vtedy svoje nevýhody, ale všeličo sa mi v tých časoch páčilo viac ako dnes. Tento moderný minimalistický nábytok nemám rád, preto ho doma nemám. Napríklad tie obývacie steny z druhej polovice minulého storočia nemali chybu. Mal si napríklad v panelákovom byte obývačku dlhú 5 metrov, tak si si do nej kúpil obývaciu stenu v dĺžke 4 metre 80 centimetrov, leštenú alebo matnú, tmavú alebo svetlú, prípadne mahagónovú v oboch prevedeniach, vysokú skoro až po strop. Zmestilo sa ti do nej úplne všetko, od oblekov a šatstva na vešiakoch v skriňovej časti, cez rôzne praktické skrinky na spodné prádlo, pulóvre a svetre, skrinku dolu aj hore, medzitým kvantum poličiek na knihy a rôzne bytové doplnky, bola tam aj presklená časť na brúsené sklo, poháre a keramiku, šuplíky na všetko možné vrátane ponožiek, vysvedčení, osobných dokladov a ústrižkov o zaplatení inkasa a nájomného, a samozrejme aj voľná sekcia v jednom oddiele na primerane veľký televízor, lebo tie televízory boli vtedy normálne, nie ako dnes, že okupujú pol obývačky. Na podlahe bol slušivý plyšák alebo kovralový koberec, na oknách nielen záclony ale aj závesy.... a do tej praktickej obývacej steny si dostal aj stereo rádiomagnetofón z Tuzexu s dvomi reprákmi na vzdialených koncoch. Teraz také zariadenie domácnosti vidíte v seriáloch Markízy o rodinnom živote v minulosti.
Ja som veľký fanúšik nábytku, obývačka musí byť primerane zariadená kvalitným a dostatočne veľkým úložným nábytkom s dušou, aby si tam mal všetko, čo potrebuješ k manželskému, rodinnému alebo aj slobodnému životu. Sedačky bývali tak akurát, že si si mohol pohodlne posedieť celé hodiny vo foteloch a nebolela ťa chrbtica, no a na stene viseli pekné obrazy. Aby som nezabudol, pod vázičkami boli vždy aj rôzne vkusné dečky po starej mame. Mne sa veľmi páčila ozrutná obývacia stena až po plafón u mojich svokrovcov v Žiari nad Hronom, nepamätám si už jej názov, ale bola tmavohnedá a matná. Ja som si potom tiež takú kúpil ako mladoženáč, ale až taká veľká, vysoká a dlhá bohužiaľ nebola. Bola z Rumunska, lebo tí Čaučeskuovci vyrábali veľmi pekné obývacie steny a dodávali svoj nábytok hore dolu po celom idylickom socialistickom RVHP. Dnes to vyzerá tak, že ľudia z nejakého dôvodu zanevreli na nábytok v presvedčení, že okrem nich a nejakej komodky nemá byť v obývačke vôbec nič. Podlaha bez kobercov plávajúca.... ja neviem prečo sa tá podlaha volá plávajúca, ale budiž.
Ja som človek zo starých čias a nik by ma nenahovoril na nič moderné. Minule som niečo výnimočne hľadal v nábytkovom obchode - také silikónové návleky na nohy prútených stoličiek na balkón za pár centov, ale samozrejme nič také tam nebolo. Utekal som odtiaľ znechutený preč lebo to tam na mňa pôsobilo depresívne. A čo vy?
Michal Zöldy
