Deduška Maroz, jolku nam priňos
VIANOCE PRED ROKOM 1989 A VIANOCE TERAZ
Nebolo by rozumné upadať do jednostranného spomienkového optimizmu pri porovnávaní záverečnej dekády mesiaca december pred rokom 1989 a dnes, ale občas sa predsa len nedá vyhnúť oprávnenej dávke nostalgie pri porovnaní života "vtedy na Slovensku" a dnes, aj pokiaľ ide o Vianoce.
Predovšetkým, aj keď ide samozrejme o môj čisto subjektívny názor, ktorý nikomu nevnucujem, Vianoce v obdobiach pred rokom 1989 bývali oveľa pokojnejšie, a trúfam si povedať, že svojím spôsobom aj dôstojnejšie, ako je tomu dnes. Jedným z vonkajších rozdielov je, že na veľkej časti Slovenska bývali Vianoce biele. Aj keď na Podunajskej nížine bol sneh predsa len občas vzácnosťou, stačilo vycestovať do čo len trochu kopcovitejších častí krajiny, trebárs za starými rodičmi do miest s nadmorskou výškou okolo 600 metrov - ako napríklad Banská Štiavnica alebo Kremnica - a rozdiel bol markantný. Hoci v Bratislave a Nitre snehu nebolo, v oblasti okolo Zlatých Moraviec sa lúky a polia začínali belieť, pri Žarnovici bolo už nejakých 7-8 centimetrov snehu a keď sa začal autobus alebo vlak štverať na Banskú Štiavnicu, snehu rapídne pribúdalo. Keď ste vystúpili z diaľkového autobusu v Štiavnici, tak ho tam trblietavého ležalo bežne aj 40 centimetrov.
Krásne vyzdobené vianočné stromčeky a darčeky pod nimi boli vtedy aj dnes. Ja som napríklad ako desaťročný dostal na Vianoce v roku 1963 podstatnú časť hokejovej výstroje, že som sa z toho išiel od radosti zblázniť. Do kostola nám za komunistov nikto nebránil ísť nielen cez deň, ale ani na utiereň, čiže na svätú omšu 24. decembra o polnoci. Tá noc na Vianoce bola vždy absolútne tichá a svätá, presne ako sa spieva v známej piesni. Hoci tu vládla ateistická komunistická strana, bez problémov sme nielen na Vianoce, ale aj v inom čase, chodili do kostola aj na spoveď. Ja napríklad do Blumentálskeho kostola v širšom centre Bratislavy. Na mojom bratislavskom gymnáziu bola zástupkyňa riaditeľa síce členkou KSČ a zároveň aj predsedníčkou ROH, ale vedelo sa o nej, že je veriaca katolíčka a do kostola chodí v Stupave. Takže kostol, ako si to ja pamätám, nebol za komunistov nejaký osobitný problém.
Dnešné chaotické Vianoce sú obdobím nekonečne šialenej komercializácie prakticky od konca septembra. To v minulosti nebývalo. Nik vtedy nehádzal na Štedrý večer delobuchy ako sa to deje napríklad aj teraz, dokonca na zbožných Kysuciach. Ľudia to mávali v hlave akési upratanejšie a nepreskakovalo im v kotrbách tak, ako v dnešných trhovo kapitalistických časoch keď si cez internet objednávajú darčeky až z oveľa vyspelejšej komunistickej Číny. Pilo sa aj za komunistov, to nepopieram, ale rozhodne nie tak do nemoty ako dnes v kombinácii s debilizujúcimi drogami. V minulosti skrátka a dobre vládol na Vianoce v našej zemi nebeský pokoj, nie tento komerčný blázinec, ktorý tu je permanentný a deje sa pod kolektívnym velením obchodných reťazcov nonstop počas celého roka, Vianoce nevianoce.
Na Vianoce sa chodilo lyžovať do horských stredísk úplne bežne aj na celý týždeň a ľudia si to mohli s rodinou dovoliť. Vleky ťa tam finančne nezruinovali. Ja osobne nemám zlé spomienky na Vianoce v časoch vlády komunistickej strany. Mimochodom, detí sa za diktatúry proletariátu rodilo podstatne viac ako dnes. Nebola žiadna populačná alebo demografická kríza. Tak, ako sa na Vianoce narodil Kristus Pán, tak sa nám po celom našom Slovensku rodili za Husáka deti po celý boží rok jedna radosť. Ľudia sa hlavne nebáli založiť si aj viacdetnú rodinu už v mladom veku, neraz hneď po skončení vysokej alebo strednej školy a povinnej vojenčiny. Pozrite sa dnes, však my vymierame. Nebyť toho, že sa tu v sedemdesiatych rokoch tak utešene rodilo, už nás niet. Ďakuj ty progresivistický hlupák za to že žiješ dnešným starým dôchodcom, ktorým na sociálnych sieťach primitívne nadávaš do dezolátov.
Ďalšia vec, nehnevajte sa na mňa, ale za komunistov sa v médiách ani zďaleka toľko neotravovalo politikou ako je tomu dnes. Mohli sme si žiť svoje osobné a rodinné životy bez toho, aby nám do nich neustále niekto kecal a mudroval, či už z vlády alebo z nejakých mimovládnych politických organizácií, ako v dnešných časoch. Že sme v našom štáte mali aj parlament, to si bežný uvedomelý socialistický človek ani nemusel všimnúť. Nelietali tam totiž po parlamente všelijakí zmyslov zbavení šialenci. Zvučka televíznych novín bývala melodická a pokojná, nie tieto nervy drásajúce markízácke fanfáry o 19:00, ktoré zobudia aj mŕtveho, ako keby sme mali okamžite všetci nechať všetko tak a ihneď vyraziť kamsi do boja. Mohol si prejsť krížom krážom celý náš pokojný štát a žobráka alebo bezdomovca si nestretol. Ja si dokonca nepamätám ani na žiadny takzvaný rómsky problém. Problémy každého druhu nastali v našej republike vo veľkom až od Havla v roku 1989.
Ešte jedna vec, o ktorej som síce už raz písal, ale ja to rád zopakujem: napriek tomu, že tu vtedy vládla komunistická strana, dokonca aj ten jej takzvaný Morálny kódex budovateľa komunizmu mal nápadne veľa spoločného s kresťanským desatorom.
Suma sumárum, bývalo tu v minulosti podľa mňa oveľa viac pokoja nielen na Vianoce.
Michal Zöldy
