MEDIA NEWS
Poslanci zároveň vyjadrili obavy z negatívnych dopadov online prostredia na fyzické a duševné zdravie detí a vyzvali na zákaz najškodlivejších návykových funkcií, ako sú nekonečné posúvanie, automatické prehrávanie či gamifikácia.
Parlament podporuje vývoj aplikácie EÚ na overovanie veku a digitálnej identity, pričom zdôrazňuje, že overovacie systémy musia byť presné a zároveň chrániť súkromie maloletých. Poslanci tiež navrhujú, aby vedúci pracovníci platforiem mohli byť osobne zodpovední za závažné a trvalé porušovanie pravidiel, najmä pokiaľ ide o ochranu detí.
Medzi ďalšie odporúčania patrí zákaz webových stránok, ktoré nerešpektujú pravidlá EÚ, obmedzenie cielených reklám a influencerského marketingu zameraného na deti, zákaz systémov odporúčaní založených na angažovanosti a zákaz digitálnych balíčkov či randomizovaných herných funkcií, ktoré môžu viesť ku komerčnému vykorisťovaniu maloletých.
Spravodajkyňa Christel Schaldemoseová zdôraznila, že tieto opatrenia spolu so zákonom o digitálnych službách výrazne zvýšia ochranu detí online. Podľa výskumu používa internet denne 97 % mladých ľudí a 78 % detí vo veku 13 až 17 rokov kontroluje svoje zariadenia najmenej raz za hodinu, pričom jeden z piatich vykazuje znaky závislosti na smartfónoch.
Americký prezident Donald Trump nazval vo štvrtok reportérku hlúpou, čím navýšil sériu urážok, ktoré v médiách často uštedruje ženám, keď sa mu nepáčia ich otázky.
„Ste hlúpa? Ste hlúpy človek?“ opýtal sa Trump a prerušil reportérku, keď sa ho počas tlačovej besedy v jeho floridskom sídle opýtala na preverovanie Afgancov v Spojených štátoch.
V stredu boli neďaleko Bieleho domu postrelení dvaja príslušníci Národnej gardy, z ktorých jeden v piatok svojim zraneniam podľahol. Útočníkom bol údajne afganský občan, ktorého do do Spojených štátov evakuovali po náhlom stiahnutí amerických síl z Afganistanu v roku 2021.
Reportérka sa Trumpa opýtala, prečo obviňuje svojho predchodcu Joea Bidena, keď niektorí predstavitelia jeho vlastnej administratívy tvrdia, že presídlení Afganci boli dôkladne preverení.
„Pretože ich sem pustili,“ odsekol Trump a zdvihol fotografiu amerického vojenského lietadla plného ľudí utekajúcich pred Talibanom, ktorý sa v Afganistane po odchode amerických síl znovu dostal k moci.
Prišli „spolu s tisíckami ďalších ľudí, ktorí by tu nemali byť, a vy sa vypytujete len preto, že ste hlúpa,“ povedal Trump reportérke.
Urážky a nevyberané reči sú charakteristickými znakmi Trumpovej éry, ale zdá sa, že americký líder si najčastejšie berie na mušku novinárky.
V stredu Trumpa rozčúlila správa v denníku The New York Times, v ktorej jej autorka naznačuje, že na šéfovi Bieleho domu sa začína prejavovať vysoký vek a únava. Trump redaktorku prestížneho denníka označil za „škaredú“.
Začiatkom novembra označil americký prezident jednu novinárku za „prasiatko“ a inú za „hrozného človeka“.
©2025, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené.
Rusko zvažuje zákaz komunikačnej aplikácie WhatsApp, ktorej vytýka, že nedokáže zabrániť trestnej činnosti. Desiatkam miliónov jej používateľov ruské úrady odporučili prejsť na domáce alternatívy, informovala agentúra AFP.
Americká technologická spoločnosť Meta, ktorá WhatsApp vlastní, uviedla, že podľa nej sa Rusko usiluje službu zakázať pre to, že WhatsApp nie je ochotný vyhovieť pokusom ruskej vlády zasahovať do práva ľudí na bezpečnú komunikáciu.
Ruský úrad pre kontrolu masmédií (Roskomnadzor) vo svojom piatkovom vyhlásení uviedol, že aplikácia môže byť v Rusku úplne zakázaná, ak nebude plne rešpektovať ruskú legislatívu. Roskomnadzor súčasne vyzval Rusov, aby prešli k „národnému poskytovateľovi“.
WhatsApp a Telegram sú v Rusku dve najpoužívanejšie komunikačné platformy. Ruská vláda od oboch chce, aby na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytovali údaje o svojich zákazníkoch – napr. pri vyšetrovaní podvodov či činností, ktoré Rusko označuje za teroristické.
Ruská vláda v tejto situácii zároveň podporuje prechod používateľov na ruskú platformu Max, ktorá nemá end-to-end šifrovanie. Táto služba má byť povinne predinštalovaná na všetkých nových smartfónoch a tabletoch v Rusku.
Obhajcovia ľudských práv sa obávajú, že tieto opatrenia môžu viesť k masovému sledovaniu a k zásahom proti kritikom prezidenta Vladimira Putina a vojny na Ukrajine.
Výročná tlačová konferencia ruského prezidenta Vladimira Putina kombinovaná s formátom odpovedí na otázky občanov sa uskutoční 19. decembra, informoval vo štvrtok Kremeľ. TASR informuje podľa správy agentúry TASS.
Kremeľ organizuje televíznu Priamu linku s občanmi každoročne od roku 2001. Ide o videokonferenciu, v ktorej otázky Putinovi kladú priamo občania. Tradične trvá niekoľko hodín a sledujú ju milióny ľudí. Je to jeden z hlavných propagandistických nástrojov Kremľa.
Koncoročná tlačová konferencia v minulosti patrila medzi najmenej kontrolované Putinove vystúpenia, ale od istého času je prístup médií výrazne obmedzený.
V posledných rokoch sa Priama linka spájala s Putinovou koncoročnou tlačovou konferenciou pre ruských a zahraničných novinárov a Putin na nej ponúkol svoju interpretáciu udalostí roka a načrtol rámcové posolstvá pre ďalší rok.
Kremeľ doplnil, že občania môžu svoje otázky Putinovi zasielať prostredníctvom webovej stránky programu moskva-putinu.ru alebo aj formou SMS, MMS či zatelefonovať na zverejnené číslo. Otázky budú prijímané aj prostredníctvom špeciálnej mobilnej aplikácie.
Textové a video otázky je možné prezidentovi zasielať aj prostredníctvom platforiem sociálnych médií VKontakte a Odnoklassniki. K dispozícii je aj chatbot na komunikačnej platforme MAX.
Otázky budú prijímané od 4. decembra do konca programu 19. decembra.
Americký technologický gigant Meta vo štvrtok oznámil, že začal s odstraňovaním státisícov účtov austrálskych tínedžerov na svojich sociálnych sieťach Instagram, Facebook a Threads. Robí tak na základe zákona, ktorý zakazuje vlastniť účty osobám mladším ako 16 rokov, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Zákon nadobudne účinnosť 10. decembra a po online platformách ako Facebook, TikTok či YouTube vyžaduje, aby zablokovali účty maloletých používateľov do 16 rokov. Pokiaľ spoločnosti dovtedy neprijmú „primerané kroky“, budú čeliť pokute do výšky 49,5 milióna austrálskych dolárov.
„Hoci usilovne pracujeme na tom, aby sme do 10. decembra odstránili všetkých používateľov, o ktorých vieme, že sú mladší ako 16 rokov, zosúlaďovanie so zákonom bude prebiehajúci a viacúrovňový proces,“ uviedol hovorca spoločnosti Meta s tým, že mladší užívatelia si budú môcť stiahnuť a uložiť ich online históriu.
„Predtým, ako dovŕšite 16 rokov, vás budeme informovať, že čoskoro budete mať opäť prístup k týmto platformám a váš obsah bude obnovený presne tak, ako ste ho nechali,“ dodal hovorca.
Očakáva sa, že sa zákaz dotkne státisícov tínedžerov, pričom len samotný Instagram má v Austrálii približne 350,000 používateľov vo veku 13 až 15 rokov. Zákon zároveň udeľuje výnimku pre niektoré veľké platformy, napríklad pre Roblox, Pinterest alebo WhatsApp.
Meta uvádza, že zákon bude dodržiavať, no za overovanie veku používateľov by mali niesť zodpovednosť obchody s aplikáciami, nie samotné platformy. „Vláda by mala od obchodov s aplikáciami vyžadovať overovanie veku a získavanie súhlasu rodičov vždy, keď si tínedžeri mladší ako 16 rokov sťahujú aplikácie, čím sa eliminuje potreba, aby si tínedžeri overovali svoj vek viackrát v rôznych aplikáciách,“ uviedol hovorca Mety.
Copyright © TASR 2025
Španielsko, Holandsko a Írsko odstupujú zo súťaže Eurovízie, reagujú tak na hlasovanie Európskej vysielacej únie (EBU), vďaka ktorému sa bude môcť aj budúceho ročníka tejto medzinárodnej piesňovej súťaže zúčastniť Izrael. Informujú o tom tlačové agentúry. Izraelský prezident Jicchak Herzog rozhodnutie EBU uvítal.
Účasť Izraela v súťaži Eurovízie sa stala terčom kritiky niektorých krajín kvôli izraelskej ofenzíve v Pásme Gazy, kde Izrael viedol dva roky vojnu proti teroristickému hnutiu Hamas.
Írska verejnoprávna televízna a rozhlasová spoločnosť RTE uviedla, že sa budúceho ročníka Eurovízie nezúčastní, ani túto súťaž nebude vysielať s "ohľadom na otrasné straty na životoch v Gaze a prebiehajúcu humanitárnu krízu, ktorá naďalej ohrozuje životy mnohých civilistov". Dodala, že je tiež hlboko znepokojená zabíjaním novinárov v Gaze a pokračujúcim odmietaním izraelských úradov umožniť medzinárodným novinárom prístup do Pásma Gazy.
Holandská rozhlasová a televízna spoločnosť AVROTROS dnes uviedla, že účasť Izraela v súťaži Eurovízie odporuje zodpovednosti, ktorú ona má ako verejnoprávna vysielacia spoločnosť.
Rovnako španielska verejnoprávna stanica RTVE uviedla, že odchádza z Eurovízie a že nebude vysielať finále jej budúceho ročníka, ktoré sa koná 16. mája vo Viedni, ani predchádzajúce semifinále.
Eurovízia, ktorá zdôrazňuje svoju politickú neutralitu, je považovaná za najsledovanejšiu hudobnú súťaž na svete. Tohtoročný 69. ročník vo švajčiarskom Bazileji sledovalo vyše 200 miliónov ľudí.
Španielsko už pred tohtoročným ročníkom požiadalo usporiadateľa súťaže EBU, aby sa o účasti Izraela v súťaži viedla debata kvôli situácii v Pásme Gazy. Naposledy z Eurovízie v roku 2022 EBU vylúčila Rusko, a to kvôli jeho vojenskej invázii na Ukrajinu.
Španielsko, ktoré sa súťaže Eurovízie zúčastňuje od roku 1961 a dvakrát ju vyhralo, patrí medzi päť krajín, ktoré najviac prispievajú do rozpočtu usporiadateľskej organizácie a ktorých účastníci tak postupujú automaticky do finále. Ďalšími sú Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Británia.
EBU dnes schválila zmeny v systéme hlasovania súťaže, ktorých cieľom je zabezpečiť spravodlivý priebeh a zabrániť tomu, aby bola zneužívaná na politické účely. Z toho niektorí vinili práve Izrael.
V rámci nových pravidiel sa v budúcom ročníku zníži na polovicu, teda na desať, počet hlasov, ktoré možno odoslať z jednej platobnej metódy. Do semifinále sa tiež prvýkrát od roku 2022 vráti profesionálna porota, ktorej hlas bude mať približne 50-percentnú váhu popri hlasoch divákov.
Copyright © ČTK 2025
