MEDIA NEWS
Ruský štátny telekomunikačný a online regulátor Roskomnadzor v minulom roku zablokoval prístup k 1,289 milióna online stránok, ktorých obsah považuje za citlivý, čo predstavuje nárast o 59 % oproti roku 2024. Úrady zároveň rozšírili monitoring a sprísnili obmedzenia týkajúce sa citlivého obsahu.
Podľa exilového webu The Moscow Times, najvyšší nárast blokovaných stránok súvisel s materiálmi o nástrojoch na obchádzanie obmedzení prístupu na internet, ktorých počet vzrástol o 1 235 percent na viac než 93 tisíc stránok. Blokovanie obsahu týkajúceho sa LGBTQ+ tém stúplo o 269 % na 170 300 prípadov, zatiaľ čo blokovanie príspevkov spojených s predajom alkoholu vzrástlo o 190 percent na viac než 18 700.
Zvýšené blokovanie obsahu sa týkalo aj ďalších kategórií vrátane detskej pornografie (+131 percent), drog (+80 percent) a zapájanie maloletých do nezákonných aktivít (+60 percent).
Roskomnadzor monitoroval veľké sociálne siete vrátane platforiem VKontakte, Odnoklassniki, Moi Mir, Mail.ru Answers, Rutube, TikTok, Likee a Telegram.
Podľa Urvana Parfentijeva z ruského Centra pre bezpečný internet je nárast spôsobený aj tým, že úrady rozšírili kategórie obsahu, ktorý považujú za nezákonný.
Francúzski poslanci schválili návrh zákon, ktorý zakazuje používanie sociálnych sietí deťom mladším ako 15 rokov. Opatrenie podporil prezident krajiny Emmanuel Macron.
„Mozgy našich detí a tínedžerov nie sú na predaj ani na manipuláciu, či už zo strany amerických platforiem alebo čínskych algoritmov,“ povedal šéf Elyzejského paláca.
Návrh zákona sa nevzťahuje na online encyklopédie ani na vzdelávacie platformy. Súčasťou legislatívy je aj zákaz mobilných telefónov na stredných školách.
Francúzsko nasleduje príklad Austrálie. Tá sa minulý mesiac stala prvou krajinou, ktorá deťom do 16 rokov zakázala používať populárne sociálne siete ako Instagram, TikTok či YouTube.
Paríž chce, aby zákon vstúpil do platnosti od budúceho školského roka, pričom sa bude vzťahovať len na novozaložené účty na sociálnych sieťach.
Francúzska Národná agentúra pre bezpečnosť potravín, životného prostredia a práce tento mesiac uviedla, že sociálne siete ako TikTok, Snapchat či Instagram majú viacero negatívnych vplyvov na dospievajúcich. Medzi riziká, na ktoré upozorňuje, patria kyberšikana a vystavenie násilnému obsahu.
Bez spoľahlivého overovania veku zostane zákaz len na papieri. Na jeho zavedení sa pracuje na európskej úrovni.
©2026, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené.
Americké ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že prepracuje redakčne nezávislé armádne noviny Stars and stripes. Cieľom je, aby periodikum upustilo od takzvaných woke tém, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Noviny vyšli prvý raz pred viac ako 150 rokmi a americký Kongres im zaručuje redakčnú nezávislosť napriek financovaniu zo strany ministerstva obrany.
Hovorca Pentagónu Sean Parnell na sociálnej sieti X informoval, že armádne noviny sa prispôsobia „službe novej generácii príslušníkov ozbrojených síl“ vrátane toho, že prestanú uverejňovať správy od nezávislej tlačovej agentúry Associated Press.
„Stars and Stripes budú šité na mieru našim bojovníkom. Zamerajú sa na vedenie boja, zbraňové systémy, fyzickú pripravenosť, palebnú silu, schopnosť prežitia a NA VŠETKO, ČO SA TÝKA ARMÁDY,“ napísal Parnell.
Toto oznámenie prišlo niekoľko dní po tom, ako denník The Washington Post informoval, že záujemcov o prácu v armádnom periodiku sa pýtali, ako by podporovali priority prezidenta Donalda Trumpa.
Ombudsmanka Jacqueline Smithová, ktorá dohliada na nezávislosť Stars and Stripes, povedala, že vedenie denníka si nebolo vedomé, že administratíva prezidenta Trumpa sa uchádzačov pýtala, ako by podporovali jeho politiku. Aj šéfredaktor periodika Erik Slavin pre televíziu NBC News potvrdil, že noviny „počas pracovných pohovorov nedávajú otázky týkajúce sa podpory politík.“
Organizácia PEN America, zasadzujúca sa o slobodu prejavu, obvinila Pentagón z toho, že sa „snaží premeniť túto nezávislú redakciu na hlas administratívy pre jej politické posolstvá“. Hovorca naznačil, že ministerstvo obrany plánuje zohrávať väčšiu úlohu v tvorbe novín.
Sociálne siete zablokovali, vymazali alebo obmedzili vyše 4,7 milióna účtov, odkedy v decembri minulého roka v Austrálii nadobudol účinnosť zákon, ktorý zakazuje osobám mladším ako 16 rokov vlastniť účty na týchto platformách. V piatok to uviedla austrálska vláda, ktorá to označila za „dôležitý“ krok k zaručeniu bezpečnosti detí na internete. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Tento zákon robí z Austrálie prvú krajinu, ktorá zaviedla celoštátne vekové obmedzenie tohto druhu. Predbežné hodnotenia komisára pre elektronickú bezpečnosť ukazujú, že dotknuté platformy vyvíjajú „významné úsilie“, aby zabránili maloletým v prístupe k ich službám, uviedol premiér Anthony Albanese.
„Chceme, aby naše deti mali detstvo a rodičia vedeli, že ich podporujeme,“ uviedol Albanese vo vyhlásení.
„Každý deaktivovaný účet môže znamenať jedného ďalšieho mladého človeka, ktorý má viac voľného času na budovanie svojej komunity a identity v offline priestore,“ uviedla ministerka komunikácií Anika Wellsová.
Pravidlá sa vzťahujú na viaceré platformy vrátane Instagramu, TikToku, Snapchatu, Facebooku, YouTube, platformy X, Redditu a streamovacej služby Twitch. Výnimku tvoria služby zasielania správ a herné služby, ako sú Roblox, WhatsApp a Facebook Messenger.
Spoločnosť Reddit prevádzkujúca rovnomennú diskusnú platformu podala proti zákazu žalobu.
Používatelia sociálnej siete X a četbota Grok hlásili v piatok popoludní rozsiahle výpadky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Globálna spoločnosť Netblocks monitorujúca internet na sociálnej sieti Mastodon napísala, že výpadky spôsobili technické problémy. Podľa online platformy Downdetector sa na sociálnu sieť nevedeli dostať desaťtisíce používateľov.
Nástroj umelej inteligencie (AI) Grok je integrovaný do sociálnej siete X, no dostupná je aj samostatná aplikácia. Sieť X (predtým známu ako Twitter) od kúpy miliardárom Elonom Muskom v roku 2022 viackrát postihli celosvetové výpadky.
Americká televízia CBS News odvysielala v nedeľu reportáž o deportáciách administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorú v decembri náhle stiahli z programu „60 Minutes“. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Reportáž sa venuje notoricky známej väznici CECOT v Salvádore, kam USA bez súdneho konania deportovali stovky prevažne venezuelských migrantov a ktorú ľudskoprávne organizácie odsúdili pre jej kruté podmienky.
Odvysielať ju pôvodne plánovali 21. decembra, no stiahli ju na poslednú chvíľu. Šéfredaktorka CBS News Bari Weissová argumentovala, že v nej absentovali „argumenty vlády“, vyžaduje si dodatočné spravodajstvo a bude uvedená neskôr.
„V minulom roku Trumpova administratíva deportovala stovky Venezuelčanov do Salvádora, krajiny, s ktorou väčšina z nich nemala žiadne väzby, s tvrdením, že sú teroristi,“ uviedla CBS News na úvod reportáže.
Novinárka Sharyn Alfonsiová v nej hovorí s dvoma Venezuelčanmi, ktorí sa neskôr dostali na slobodu. Podmienky vo väznici v meste Tecoluca opísali ako brutálne a podľa ich slov tam dochádzalo k mučeniu. Reportáž podľa Reuters otvára otázky o tom, ako Spojené štáty charakterizovali deportovaných Venezuelčanov.
Alfonsiová sa v reportáži nezmienila o svojom spore s Weissovou. Tá sa šéfredaktorkou CBS News stala v októbri minulého roka, keď materská spoločnosť stanice Paramount Skydance kúpila internetový portál Free Press, ktorý Weissová založila. Nikdy predtým neriadila televíznu redakciu ani nevytvárala obsah televíznych novín, niektorí analytici ju preto vnímali ako kontroverznú voľbu.
V decembri po stiahnutí reportáže z vysielania, Alfonsiová kolegom podľa uniknutého e-mailu z relácie „60 Minutes“ povedala, že nešlo o „redakčné, ale o politické rozhodnutie“. Napriek tomu sa reportáž dostala na internet prostredníctvom televízie Global Television, ktorá vysiela „60 Minutes“ v Kanade. Na svojej stránke ju zverejnila ešte pred jej stiahnutím z vysielania.
Základný dej príbehu reportáže sa nezmenil, zahŕňal však vyjadrenia amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť a Bieleho domu, podrobnosti o trestných záznamoch deportovaných a ďalšie informácie o jednej osobe s tetovaním. Neobsahuje napriek odkladu rozhovory s vládnymi predstaviteľmi, hoci o ne Alfonsiová podľa
Polícia v Istanbule v pondelok večer zadržala francúzskeho novinára ako jednu z desiatich osôb zadržaných počas protestu proti ofenzíve sýrskej vlády na kurdských územiach. Agentúru AFP o tom informovala prokurdská Strana rovnosti národov a demokracie (DEM), informuje TASR
Raphaël Boukandoura pôsobí v rôznych francúzskych médiách vrátane Ouest France a Courrier International a podľa DEM bol zadržaný pred kanceláriou strany v istanbulskej štvrti Sandžaktepe. Zadržanie potvrdila aj organizácia Reportéri bez hraníc.
V priebehu januára došlo na severovýchode Sýrie k bojom medzi sýrskou vládnou armádou a Kurdmi vedenými Sýrskymi demokratickými silami (SDF). Vládne sily postupne ovládli veľké územie, ktoré dlhodobo spravovali Kurdi - vrátane častí provincií Rakka a Dajr az Zaur, ako aj nad ropnými a plynovými poliami.
V nedeľu 18. januára sýrsky prezident Ahmad Šara a predstavitelia SDF uzavreli komplexnú dohodu o prímerí a integrácii. Podľa nej sa kurdské jednotky majú individuálne začleniť do sýrskej armády a vládne inštitúcie prevezmú kontrolu nad kľúčovými územiami vrátane ropných polí a hraníc.
Prezidentský úrad v Damasku zverejnil text 14-bodovej dohody. Zahŕňa integráciu SDF a kurdských bezpečnostných síl do ministerstiev obrany a vnútra, okamžité odovzdanie kurdských provincií Dajr az-Zaur a Rakka vláde a prevzatie zodpovednosti Damasku za väzňov zo skupiny Islamský štát a ich rodiny držaných v kurdských väzniciach a táboroch.
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí v utorok vyjadrilo nádej, že turecká polícia čo najskôr prepustí francúzskeho novinára Raphaëla Boukandouru, ktorého v pondelok zadržala polícia v Istanbule. Na jeho prepustenie vyzvali viaceré francúzske médiá, Francúzsky národný zväz novinárov i organizácia Reportéri bez hraníc. Podľa agentúry AFP je novinár naďalej vo väzbe, informuje TASR.
Boukandoura pôsobí v rôznych francúzskych médiách vrátane denníka Ouest France a týždenníka Courrier International. V Turecku žije najmenej desať rokov. Istanbulská polícia ho v pondelok zadržala na proteste proti vojenskej operácii cielenej proti kurdským bojovníkom v severnej Sýrii.
Francúzsky rezort diplomacie vo svojom vyhlásení uviedol, že jeho diplomati v Turecku „pozorne sledujú situáciu“.
Na zmienenom proteste, ktorý zvolala prokurdská Strana rovnosti národov a demokracie (DEM), protestujúci žiadali „okamžité zastavenie útokov“ a ochranu civilistov na severovýchode Sýrie. Polícia protest rozohnala a zadržala desať ľudí vrátane Boukandouru.
Boukandoura podľa ľudskoprávnej skupiny MLSA povedal polícii, že novinársky pokrýva protest pre francúzsky denník Liberation.
Turecký zástupca organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) Erol Önderoglu označil zadržanie francúzskeho novinára ako „svojvoľné“.
„Boukandoura nie je protestujúci a nemôže sa s ním zaobchádzať ako s kriminálnikom jednoducho preto, že je novinár - koná vo verejnom záujme,“ povedal.
Denník Libération, Courrier International, Mediapart, a Ouest-France taktiež vo svojom vyhláseniach vyzvali na okamžité prepustenie zadržaného francúzskeho novinára.
Francúzsky národný zväz novinárov taktiež naliehal na turecké orgány, aby prepustili Boukandouru s odôvodnením, že si robil svoju prácu. „Sloboda informácií je základným právom,“ konštatoval zväz.
Spomínaný protest sa konal po tom, čo v priebehu januára došlo na severovýchode Sýrie k bojom medzi sýrskou vládnou armádou a Kurdmi vedenými Sýrskymi demokratickými silami (SDF). Vládne sily postupne ovládli veľké územie, ktoré dlhodobo spravovali Kurdi - vrátane častí provincií Rakka a Dajr az Zaur, ako aj ropné a plynové polia.
Sýrsky prezident Ahmad Šara a predstavitelia SDF v nedeľu uzavreli komplexnú dohodu o prímerí a integrácii. Podľa nej sa kurdské jednotky majú individuálne začleniť do sýrskej armády a vládne inštitúcie prevezmú kontrolu nad kľúčovými územiami vrátane ropných polí a hraníc.
Talianska verejnoprávna televízia RAI žiada, aby sa na pesničkovej súťaži Eurovízia (Eurovision Song Contest) v roku 2026 zúčastnil „nesúťažným spôsobom“ aj nejaký palestínsky umelec s cieľom „vyvážiť verejnú diskusiu“. TASR o tom informuje na základe správy stanice Euronews.
Napätie medzi členmi Európskej vysielacej únie (EBU) kvôli účasti Izraela v tomto roku podľa Euronews rastie. RAI sa preto po výzve na bojkot Eurovízie rozhodla, že požiada o umožnenie vystúpenia palestínskeho interpreta na tomto ročníku v rakúskej Viedni.
Podľa listu zverejnenom denníkom Corriere della Sera traja členovia predstavenstva televízie RAI žiadajú EBU ako organizátora Eurovízie a rakúsku verejnoprávnu televíziu ORF, aby umožnili účasť palestínskeho umelca „nesúťažným spôsobom, ako spôsob pre vyváženie verejnej diskusie“.
„Palestína musí byť privítaná na pódiu Eurovízie, ak nechceme podkopať hodnoty inklúzie a bratstva, ktoré hudba stelesňuje,“ stojí v liste. Predstavitelia RAI nevyzývajú na diskvalifikáciu Izraela a zdôrazňujú, že návrh je „kultúrnou iniciatívou a znakom občianskej zodpovednosti a dialógu, nie politickým vyhlásením“.
Podujatie sa tento rok uskutoční 12., 14. a 16. mája vo Viedni a zúčastní sa na ňom celkovo 35 krajín. Pre účasť Izraela sa Eurovíziu rozhodli bojkotovať Španielsko, Írsko, Holandsko, Slovinsko a Island.
„Hlavným cieľom návrhu zákona je vytvoriť komplexný právny rámec ochrany maloletých v digitálnom priestore a definovať práva maloletých v digitálnom priestore vrátane digitálneho práva na zabudnutie,“ uviedlo ministerstvo. Ako načrtlo, návrh sa bude zaoberať aj vytvorením účinných procesných nástrojov ochrany práv maloletých a ustanovením sankcií za porušenie povinností. Do medzirezortného pripomienkového konania by mal byť predložený vo februári až marci tohto roka.
Ministerstvo v súvislosti s cieľom tvorby návrhu poukázalo na to, že digitálny priestor sa stal prirodzenou súčasťou života detí, a to už od veľmi nízkeho veku. „Deti sú v online prostredí vystavené rizikám, ako sú nevhodný alebo škodlivý obsah, kyberšikana, sexuálne zneužívanie a grooming, manipulácia prostredníctvom algoritmov, neprimerané profilovanie, zber osobných údajov, návykové dizajnové prvky či skryté komerčné praktiky,“ upozornilo. Súčasná právna úprava pritom tieto riziká podľa rezortu adresuje len okrajovo alebo nepriamo, často bez jasného určenia zodpovednosti jednotlivých aktérov digitálneho ekosystému.
Ako skonštatovalo, absencia špecifickej právnej úpravy vedie k nejasnostiam v kompetenciách orgánov verejnej moci, k oslabenej vymáhateľnosti práv detí a k nedostatočnej prevencii. Zároveň vytvára právnu neistotu pre poskytovateľov digitálnych služieb, ktorí nemajú jasne stanovené povinnosti vo vzťahu k ochrane detských používateľov.
Osobitnú pozornosť si podľa ministerstva vyžaduje skutočnosť, že deti predstavujú zraniteľnú skupinu, ktorá si často neuvedomuje dlhodobé dôsledky svojho správania v digitálnom priestore a nie je schopná efektívne chrániť svoje práva sama. „Štát má v zmysle medzinárodných záväzkov, najmä Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, pozitívnu povinnosť zabezpečiť osobitnú ochranu detí, a to aj v prostredí digitálnych technológií,“ dodalo MIRRI.
Copyright © TASR 2026
