MEDIA NEWS WEEK
Používatelia sociálnej siete X v pondelok hlásili problémy so zobrazovaním príspevkov, oznámila globálna monitorovacia spoločnosť Netblocks a internetová stránka Down Detector. Ide o najnovší zo série výpadkov tejto siete vlastnenej americkým miliardárom Elonom Muskom. Zdá sa, že X čelí „medzinárodným výpadkom,“ uviedla spoločnosť Netblocks na sieti Mastodon. Táto porucha podľa nej „nesúvisí s výpadkami internetu či blokovaním obsahu na úrovni krajiny“. Poruchy týkajúce sa tejto siete hlásil Netblocks aj 1. a 9. februára. Internetová stránka Down Detector informovala, že k nárastu hlásení používateľov X o problémoch s touto sieťou došlo aj v pondelok okolo 14.30 h SEČ.
Novinári agentúry AFP vo Francúzsku či Thajsku tiež hlásili problém s pripojením sa na X.
Nemecký odvolací súd nariadil sociálnej platforme X miliardára Elona Muska, aby poskytla overeným výskumníkom prístup k verejne dostupným údajom týkajúcich sa aprílových parlamentných volieb v Maďarsku. Súd rozhodnutím, proti ktorému sa už nemožno odvolať, stanovil precedens pre uplatňovanie nariadenia EÚ o digitálnych službách (DSA), informovala agentúra Reuters. Hovorca súdu v stredu potvrdil, že rozsudok vstúpil okamžite do platnosti.
Žalobu voči sieti X podali organizácie Democracy Reporting International (DRI) a Society for Civil Rights (GFF). Súd nižšej inštancie najprv rozhodol, že jurisdikciu v tomto prípade majú úrady v Írsku, kde má Muskova platforma svoje sídlo v rámci EÚ. Podľa odvolacieho súdu v Berlíne však môže konať aj nemecká justícia, ak sa to týka problému na miestnej úrovni.
Verdikt berlínskeho súdu vyžaduje, aby X sprístupnila informácie, ako je dosah a aktivita príspevkov na platforme súvisiacich s parlamentnými voľbami v Maďarsku, ktoré sú naplánované na 12. apríla, uviedla v utorok večer organizácia DRI.
Rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa Reuters považované za míľnik v implementácii nariadenia DSA, ktoré určuje veľkým internetovým platformám povinnosť poskytovať výskumníkom prístup k údajom na monitorovanie rizík, medzi ktoré patria dezinformácie, nenávistné prejavy či manipulácia volieb.
DRI a GFF predtým neuspeli s podobnou žalobou voči X na získanie dát k voľbám do nemeckého Spolkového snemu v roku 2025. Berlínsky súd teraz rozhodol v prospech oboch organizácií a konštatoval, že nedodržanie povinností zo strany sociálnej siete ovplyvnilo ich schopnosť vykonávať výskum v Nemecku.
Právnik Joschka Selinger z GFF uviedol, že proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie a dá sa vymáhať uložením pokút v prípade, ak X nesplní dané podmienky. Zástupcovia DRI tvrdili, že rozhodnutie uľahčí občianskych iniciatívam v celej Európe presadzovanie digitálnych práv prostredníctvom národných súdov. Podľa odborníkov ide tiež o signál pre platformy, že ak neumožnia výskumníkom prístup, môže to mať právne dôsledky v členských štátoch EÚ.
Strana Fidesz premiéra Viktora Orbána bude v aprílových voľbách čeliť dosiaľ zrejme najsilnejšiemu súperovi, opozičnému zoskupeniu TISZA pod vedením Pétera Magyara, ktorá vedie vo väčšine prieskumov verejnej mienky. Mnohí voliči sú však podľa Reuters naďalej nerozhodnutí.
Spoločnosť Meta sa nesnaží, aby bola jej aplikácia Instagram pre mladších používateľov návyková. V stredu to vyhlásil generálny riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg a odmietol tvrdenia, že je navrhnutá tak, aby bola škodlivá pre deti. Uviedol to pred súdnou porotou ako svedok v rámci prelomového občianskoprávneho procesu o závislosti mládeže od sociálnych sietí. TASR o tom píše podľa správy agentúry AP.
Spoločnosť Meta vlastní Facebook, Instagram a WhatsApp a jej šéf je najsledovanejším svedkom v rámci procesu, ktorý by mohol vytvoriť právny precedens pre ďalšie žaloby amerických rodín proti sociálnym sieťam.
Civilnú žalobu podala v Los Angeles v Kalifornii mladá žena označovaná ako „Kaley G.M.“, ktorá obviňuje Meta a ďalšie technologické firmy, že úmyselne navrhli Instagram (a YouTube) ako návykový pre deti a mládež.
Porota bude až do konca marca počúvať svedkov, aby mohla rozhodnúť o tom, či YouTube a Instagram nesú zodpovednosť za duševné problémy 20-ročnej Kaley G. M., ktorá je od detstva intenzívnou používateľkou sociálnych sietí. YouTube začala používať ako šesťročná, na Instagram sa pripojila v 11 rokoch, neskôr pribudli aj Snapchat a TikTok.
V procese sa má rozhodnúť, či Google a Meta úmyselne navrhli svoje platformy tak, aby povzbudzovali mladých ľudí k ich nutkavému používaniu a poškodzovali si tým duševné zdravie.
Na začiatku vypočúvania advokát žalobkyne Mark Lanier predstavil tri možnosti, ako ľudia môžu konať voči zraniteľným osobám: pomôcť im, ignorovať ich alebo ich „využívať pre vlastné účely“. „Myslím si, že rozumná spoločnosť by sa mala snažiť pomáhať ľuďom, ktorí využívajú jej služby,“ reagoval Zuckerberg.
Lanier sa Zukerberga pýtal na jeho výrok počas vyšetrovania pred Kongresom. Vtedy tvrdil, že zamestnanci Instagramu nedostávajú žiadne ciele na predlžovanie času, ktorý užívatelia strávia na tejto platforme. Lanier predložil interné dokumenty, ktoré naznačujú rozpor s týmto tvrdením. Zuckerberg odpovedal, že platforma mala predtým aj takéto zameranie. Vzápätí dodal, že sa vedome rozhodli upustiť od týchto cieľov a namiesto toho sa zamerali na užitočnosť aplikácie.
Zuckerberg zopakoval, že politika spoločnosti obmedzuje prístup používateľov mladších ako 13 rokov a že sa snažia odhaliť tých, ktorí o svojom veku klamali.
Šéf Meta bol vypočúvaný aj ohľadom politiky kozmetických filtrov na Instagrame. Zuckerberg neverí, že existujú dostatočné dôkazy o škodách, ktoré by takéto filtre mohli spôsobiť. Lanier poukázal na externých expertov, s ktorými sa Meta radila, aby posúdili filtre a ich potenciálny vplyv. Povedal, že všetkých 18 z nich vyslovilo obavy.
Organizácie chrániace práva detí označili Zuckerbergovo svedectvo na súde ako neúprimné.
Súd sa zameriava výlučne na dizajn aplikácií, algoritmy a funkcie personalizácie, keďže americké právo významne chráni platformy pred zodpovednosťou za obsah vytvorený používateľmi.
Turecká polícia vo štvrtok večer v Ankare zadržala dlhoročného spravodajcu nemeckej stanice Deutsche Welle (DW) Alicana Uludaga. Dôvodom je údajné šírenie zavádzajúcich informácií a urážanie tureckého štátu, inštitúcií a prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, píše TASR na základe správ DW a agentúry Reuters.
Proti Uludagovi bolo nasadených približne tridsiať policajtov, ktorí mu prehľadali byt a zabavili IT vybavenie. Následne ho previezli do Istanbulu, kde by sa mal v piatok postaviť pred sudcu. Obvinenia sa podľa nemeckého vysielateľa týkajú jeho príspevku na sociálnej sieti X spred približne roka a pol. V ňom kritizoval opatrenia tureckej vlády vedúce k prepusteniu podozrivých militantov Islamského štátu.
Generálna riaditeľka nemeckej verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej spoločnosti Deutsche Welle vysielajúcej do zahraničia označila obvinenia voči Uludagovi za nepodložené. Barbara Massingová zdôraznila, že jeho zadržanie bolo „úmyselným činom zastrašovania a ukazuje, ako prísne vláda potláča slobodu tlače“. Podľa nej je novinár pre vládu vnímaný ako hrozba kvôli svojmu prístupu k dôležitým zdrojom.
FSB vo svojom vyhlásení zverejnenom v sobotu uviedla, že z analýzy fungovania platformy Telegram vyplýva, že jej používanie príslušníkmi ruských ozbrojených síl na frontových líniách počas uplynulých troch mesiacov „opakovane viedlo k ohrozeniu života vojakov“.
Podľa vyhlásenia existujú „dôveryhodné informácie, že ozbrojené sily a bezpečnostné služby Ukrajiny sú schopné získať informáciu z Telegramu v priebehu veľmi krátkeho času a využiť ich na vojenské účely“.
DPA konštatuje, že tento krok zo strany FSB vyvoláva v Rusku obavy, že by prístup k tejto platforme mohli tamojšie úrady čoskoro zakázať. Pre mnohých Rusov je Telegram dôležitý na získanie neobmedzeného prístupu k informáciám.
Rusko vyvinulo národnú službu Max, ktorá má nahradiť Telegram, WhatsApp a ďalšie siete. Nová aplikácia je však vystavená kritike ako nástroj na sledovanie, ktorý používateľom poskytuje cenzurovaný obsah a propagandu, píše DPA.
Roskomnadzor (Ruský úrad pre kontrolu masmédií) tvrdí, že Telegram nedodržiava ruské zákony, a to aj tým, že nezmazal zakázaný obsah. Táto platforma podľa neho nerobí dosť proti podvodníkom, ktorí platformu zneužívajú na trestné účely. Dodal tiež, že Telegram musí zabezpečiť, aby servery spracúvajúce dáta ruských používateľov boli umiestnené v Rusku a nie v zahraničí.
Tento ruský úrad vo februári vyhlásil, že obmedzí Telegram pre porušenia ruských zákonov. Zakladateľ tejto sociálnej siete Pavel Durov následne uviedol, jeho platforma bude naďalej ochraňovať slobodu slova a súkromie používateľov „bez ohľadu na tlak“.
Copyright © TASR 2026
