MEDIA NEWS WEEK
Počas vyučovania je používanie mobilných telefónov zakázané. Výnimkou je rozhodnutie učiteľa alebo vedenia školy, ak sa používajú na výučbu alebo z osobných (najmä zdravotných) dôvodov.
Počas politickej diskusie v parlamente sa členovia ústavnoprávneho výboru zhodli, že „používanie mobilných telefónov počas vyučovania nie je základným (ľudským) právom študentov“, povedal poslanec Heikki Vestman tlačovej agentúre STT.
Praktické používanie zákona sa podľa oslovených riaditeľov fínskych škôl zatiaľ prejavilo vyššou spoločenskou komunikáciou žiakov a výrazným znížením prípadov šikanovania. Zmenu vidno aj na školských chodbách počas prestávok.
„Študenti si navzájom pozrú do očí a pozdravia sa. To ma teší – opäť vieme nadviazať očný kontakt a zdraviť sa,“ povedala riaditeľka strednej školy v Lahti Hanna Alavová.
„Diskusie a interakcia študentov sa jednoznačne zvýšili,“ súhlasí aj riaditeľ strednej školy v Seinäjoki Henry Leppäaho. Podľa jeho skúsenosti sa študenti pozerajú viac okolo seba namiesto do displejov telefónov.
Zákaz smartfónov zvýšil aj záujem o aktivity v reálnom živote, uviedla riaditeľka gymnázia v Joensuu Anna Renková. „Kúpili sme spoločenské hry a vybavenie na pingpong. Sú veľmi používané,“ povedala.
Podľa riaditeľky základnej školy v Rovaniemi Tiiny Mölläriovej študenti znovu objavili aj staré spôsoby trávenia času. „Na chodbách a pri stoloch sa začali objavovať karty a spoločenské hry. Niektorí študenti háčkujú, pletú alebo kreslia. Potešilo ma, že deti a mladí ľudia sa viac medzi sebou rozprávajú,“ povedala.
Pedagógovia vo fínskych školách riešia aj menej prípadov šikanovania. „V minulosti takmer všetky incidenty šikanovania nejako súviseli s príspevkami na sociálnych sieťach (a tajným fotením iných žiakov). V dnešnej dobe to vyšetrujeme oveľa menej,“ povedala riaditeľka strednej odbornej školy v Nokii Mari Liikanenová. „Už tiež takmer neexistujú študenti, ktorí by trávili prestávky sami. Takmer každý si našiel nejakú skupinu,“ povedala.
Českého ministra zahraničných vecí Petra Macinku nahnevali otázky novinárov, prečo sa v nedeľu nezúčastnil na tlačovej konferencii svojho rezortu, na ktorej za neho vystúpil hovorca, ale v ten istý deň prišiel do vysielania internetovej televízie XTV. Macinka v pondelok po rokovaní vlády vyhlásil, že novinári nemajú nárok na informácie kedykoľvek si zmyslia a on nie je povinný chodiť na tlačové brífingy, ak im nechce nič povedať, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) zorganizovalo v nedeľu popoludní tlačovú konferenciu k výsledkom zasadnutia krízového štábu MZV k situácii na Blízkom východe. Macinka ako šéf rezortu na ňom nevystúpil. Pred kamery sa postavil jeho hovorca Adam Čörgő, ktorý je vo funkcii len niekoľko týždňov. „Z dôvodu dnešného pracovného programu vicepremiéra a ministra zahraničných vecí nie je možná jeho účasť na tlačovom brífingu,“ vysvetlil Macinkovu neprítomnosť. Podľa hlasu a artikulácie bolo zjavné, že sa necíti dobre a zrejme je nervózny.
Niektorí opoziční politici aj verejnosť ho na sociálnych sieťach za výkon kritizovali. Kritiku si však neskôr vyslúžil najmä Macinka za to, že na tlačovú konferenciu neprišiel. Opozícia poukazovala na to, že čas vtipkovať v internetovej televízii XTV si večer našiel. Keď sa ho v pondelok novinári opýtali, ako by to vysvetlil, otázka ho očividne podráždila.
„Po prvé, novinári nemajú nárok na informácie, kedykoľvek si zmyslia. Po druhé, ja som sa hneď po krízovom štábe zúčastnil na rokovaní ministrov zahraničných vecí, preto som nešiel na nejakú tlačovú konferenciu, ktorá ani neviem, prečo sa konala. Respektíve viem – pretože vy ste ju chceli,“ povedal Macinka. Sám bol vraj za to, aby rezort poslal médiám len tlačovú správu s tým, že krízový štáb MZV slúžil na to, aby si pripravili informácie na pondelkové zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu.
„To, že vy chcete každého poldňa tlačovú konferenciu, je váš problém. Ja nemám nutnosť tam kvôli vám chodiť, keď vám nemám alebo nechcem nič povedať,“ reagoval Macinka. Na záver podotkol, že vo vysielaní XTV bol hosťom okolo 22:00, pričom brífing sa konal popoludní, takže nešlo o časovú kolíziu.
Izraelské úrady zadržali dvoch tureckých reportérov, ktorí v krajine písali o vojne s Iránom, uviedli v utorok tureckí predstavitelia a odborový zväz novinárov (TGS). TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Reportér televízie CNN Turk Emrah Čakmak a kameraman Halil Kahraman, ktorí „v Tel Avive sledovali dianie, boli zadržaní“, uviedol TGS na platforme X.
Šéf komunikačného oddelenia tureckého prezidenta Burhanettin Duran ostro kritizoval Izrael za „útoky na médiá“. „Vyvíjame potrebné úsilie na okamžité prepustenie našich novinárskych kolegov a sledujeme vývoj situácie,“ uviedol na X.
Zväz ozrejmil, že novinári pricestovali do Tel Avivu, aby nakrútili reportáž o útokoch na Irán a informovali divákov v Turecku o najnovšom vývoji situácie. „Bránenie v práci novinárom, ktorí sú zodpovední za informovanie verejnosti, a zlyhanie pri zabezpečení ochrany novinárov vo vojnových zónach je porušením slobody tlače,“ uviedol zväz a vyzval Izrael, aby mužov prepustil.
Najväčšia internetová firma v Česku Seznam.cz podala žalobu na premiéra Andreja Babiša. Dôvodom sú podľa spoločnosti silnejúce útoky na ňu a ochrana dobrej povesti firmy. V utorok to oznámila hovorkyňa spoločnosti Aneta Kapuciánová. Na základe správy stanice ČT24 informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Babiš podľa Seznamu opakovane verejne šíri nepravdivé tvrdenia o tom, že spoločnosť v súvislosti s výplatou dividend nezaplatila zrážkovú daň vo výške asi 900 miliónov korún (takmer 37 miliónov eur).
Firma žalobu zdôvodňuje aj tým, že premiér na tlačových konferenciách opakovane útočí na novinárov z redakcií Seznam Zprávy a Novinky.cz, ktoré patria spoločnosti Seznam podnikateľa Iva Lukačoviča, a označuje ich spravodajský obsah za lživý a manipulatívny.
„Pána Babiša sme na konci roka vyzvali, aby od svojich útokov upustil. To sa, bohužiaľ, nestalo, a preto žiadame o nápravu nestranný súd. Požadujeme zmazanie lživých príspevkov na jeho sociálnych sieťach, uloženie zákazu ďalšieho šírenia týchto neprávd a ospravedlnenie,“ uviedla Kapuciánová.
Premiér v reakcii na podanie žaloby uviedol, že si za svojimi výrokmi stojí. „Médiá pána Lukačoviča dlhodobo klamú, môžem to kedykoľvek dokázať,“ reagoval predseda českej vlády.
Americký internetový koncern Meta pod tlakom Európskej únie dočasne sprístupňuje svoju komunikačnú platformu WhatsApp konkurenčným poskytovateľom asistenčných služieb na báze umelej inteligencie (AI). Toto opatrenie je ohraničené na 12 mesiacov, oznámila vo štvrtok materská spoločnosť sociálnej siete Facebook.
Meta pravdepodobne odvrátila právne kroky, ktorými jej bezprostredne hrozila Európska komisia (EK) v spore o porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Konkurenti však budú musieť za prístup k platforme uhradiť poplatok. EK uviedla, že krok americkej spoločnosti preskúma a posúdi jeho potenciálny vplyv na otvorené protimonopolné konanie. Výkonný orgán EÚ začiatkom februára pohrozil vydaním predbežného opatrenia s cieľom prinútiť Metu, aby platformu WhatsApp sprístupnila konkurenčným poskytovateľom chatbotov s umelou inteligenciou.
„Počas nasledujúcich 12 mesiacov budeme v Európe podporovať všeobecné chatboty s AI pomocou rozhrania WhatsApp Business API v reakcii na regulačný proces Európskej komisie,“ uviedol hovorca spoločnosti Meta. „Veríme, že týmto krokom sa eliminuje potreba akejkoľvek bezprostrednej intervencie, keďže Európskej komisii to poskytne čas potrebný na uzavretie vyšetrovania,“ dodal.
Meta pravdepodobne odvrátila právne kroky, ktorými jej bezprostredne hrozila Európska komisia (EK) v spore o porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Konkurenti však budú musieť za prístup k platforme uhradiť poplatok. EK uviedla, že krok americkej spoločnosti preskúma a posúdi jeho potenciálny vplyv na otvorené protimonopolné konanie. Výkonný orgán EÚ začiatkom februára pohrozil vydaním predbežného opatrenia s cieľom prinútiť Metu, aby platformu WhatsApp sprístupnila konkurenčným poskytovateľom chatbotov s umelou inteligenciou.
„Počas nasledujúcich 12 mesiacov budeme v Európe podporovať všeobecné chatboty s AI pomocou rozhrania WhatsApp Business API v reakcii na regulačný proces Európskej komisie,“ uviedol hovorca spoločnosti Meta. „Veríme, že týmto krokom sa eliminuje potreba akejkoľvek bezprostrednej intervencie, keďže Európskej komisii to poskytne čas potrebný na uzavretie vyšetrovania,“ dodal.
Ruské úrady vyhlásili, že zverejňovanie reklám na platforme Telegram je nezákonné. Urobili tak v nadväznosti na obmedzenia jeho činnosti v krajine. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy agentúry DPA.
Ruská protimonopolná agentúra vzhľadom na obmedzenia Telegramu považuje reklamu na platforme za porušovanie zákona o reklame, napísal denník Rossijskaja gazeta. Zodpovednosť za zverejnenie tohto typu obsahu budú niesť prevádzkovatelia sociálnej siete, no aj inzerenti, ozrejmila agentúra. DPA uvádza, že Moskva sa týmto krokom snaží ešte viac sprísniť kontrolu platformy.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa obmedzenia pre médiá a sociálne siete v Rusku zintenzívnili v snahe obmedziť kritiku vojny. Prístup k platforme YouTube je v krajine limitovaný od roku 2024, pričom väčšina videí je prístupná len cez virtuálnu privátnu sieť (VPN). Od polovice roka 2025 sú zablokované aj hovory a videohovory cez WhatsApp a Telegram. Úplný zákaz používania Telegramu by mohol platiť už od apríla.
Telegram je v Rusku mimoriadne populárny pre súkromnú, ale aj verejnú komunikáciu. Úrady však tvrdia, že je na ňom umožňované zdieľať nelegálny a extrémistický obsah. Telegram takéto obvinenia popiera a tvrdí, že sa ho Rusko snaží obmedziť, aby prinútilo ľudí prejsť na štátnu aplikáciu Max.
Ruská protimonopolná agentúra vzhľadom na obmedzenia Telegramu považuje reklamu na platforme za porušovanie zákona o reklame, napísal denník Rossijskaja gazeta. Zodpovednosť za zverejnenie tohto typu obsahu budú niesť prevádzkovatelia sociálnej siete, no aj inzerenti, ozrejmila agentúra. DPA uvádza, že Moskva sa týmto krokom snaží ešte viac sprísniť kontrolu platformy.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa obmedzenia pre médiá a sociálne siete v Rusku zintenzívnili v snahe obmedziť kritiku vojny. Prístup k platforme YouTube je v krajine limitovaný od roku 2024, pričom väčšina videí je prístupná len cez virtuálnu privátnu sieť (VPN). Od polovice roka 2025 sú zablokované aj hovory a videohovory cez WhatsApp a Telegram. Úplný zákaz používania Telegramu by mohol platiť už od apríla.
Telegram je v Rusku mimoriadne populárny pre súkromnú, ale aj verejnú komunikáciu. Úrady však tvrdia, že je na ňom umožňované zdieľať nelegálny a extrémistický obsah. Telegram takéto obvinenia popiera a tvrdí, že sa ho Rusko snaží obmedziť, aby prinútilo ľudí prejsť na štátnu aplikáciu Max.
Copyright © TASR 2026
Rodina talianskych miliardárov Agnelliovcov po storočí predáva denník La Stampa, ktorý patrí k najvýznamnejším v Turíne a severnom Taliansku. Agnelliovci boli majiteľmi Fiatu a dnes patria k hlavným akcionárom Stellantisu.
La Stampa funguje pod súčasným názvom od konca 19. storočia, od 20. rokov minulého storočia je medzi jeho majiteľmi rodina Agnelliovcov.
Práve pre majiteľov denník často čelil výčitkám, že nie je dostatočne objektívny napríklad v spravodajstve o automobilovom priemysle.
V posledných rokoch má La Stampa skôr liberálnu orientáciu. Je často kritická k vláde premiérky Giorgie Meloni, v ktorej prevažujú krajne pravicové strany.
Copyright © ČTK 2026
