Stanovisko Asociácie spisovateľov Slovenska
Slovensko je historicky zraniteľná krajina. Vznešené výrazy ako národ, vlasť, tradície či rodina sa do centra diskusie dostávajú vtedy, keď sa na ich pozadí dá niečo získať. Dobre vieme, že sú to čarovné slová, že za nimi sa nám vybavia najušľachtilejšie významy. No spisovatelia a umelci nemusia omáľať veľké vznešenosti ani sa za ne skrývať. Spisovateľ či umelec vôbec nemusí čarovať so slovom národ či vlasť, pretože ich obsah tvoríme svojou prácou my umelci a vôbec občania, ruka v ruke so svojimi predchodcami.
A naopak, časť slovenských politikov pravidelne narába so slovami ako s prázdnymi nádobami. Povedia národ a myslia tým svoju politickú stranu, povedia vlasť a myslia tým svoje majetky, opäť ruka v ruke so svojimi predchodcami. V zápase o zvrchovanú moc nad nami všetkými sa im náramne hodia výrazy naplnené prácou a odriekaním. Manipulátori, vyprázdňovači slov sa pravidelne aktivizujú v historických zlomoch, verejne demonštrujú jazykovú veľkoleposť, aby mali kam skryť svoje prízemné ciele.
Jarný útok na umelcov a kultúru 2026 sa dal očakávať. Denne vidíme, že terajšia moc stojí na lživej a bezobsažnej rétorike. Bolo otázkou času, kedy zaútočí aj na tvorcov hodnôt, ktorí poznajú jednotu slov a významov a ktorí o ich pravé významy neprestanú zápasiť. Prednedávnom v Rádiu Devín ukončili spoluprácu s piatimi slovenskými spisovateľmi a esejistami, čím vyslali prvý signál, že novému vedeniu verejnoprávneho rozhlasu prekážajú myšlienky špičkových spisovateľov, ako sú Mila Haugová, Daniel Pastirčák, Silvester Lavrík, Daniela Kapitáňová či Samuel Szabó.
Čistka prešla bez väčšej odozvy a podľa generálnej riaditeľky Martiny Flašíkovej ďalšie chystané prepúšťanie sa „dotkne pozícií, ktoré sa ukázali ako nadbytočné“. Zoznam ďalších nežiaducich osobností v slovenskom telerozhlase signalizuje, že hodnotové vyprázdňovanie verejnoprávnej inštitúcie pokračuje v tradíciách normalizačných čistiek.
Medzi sedemdesiatimi kandidátmi na výpoveď sú mená, ktorých umelecká a tvorivá práca nesú značku kvality nielen v STVR, ale aj slovenskom kultúrnom prostredí a na medzinárodnej scéne. Publicisti Soňa Gyarfášová, Rozália Vlasková, Tomáš Bartoněk aj dlhoroční tvorcovia tváre Rádia Devín Zuzana Golianová, Eva Reiselová, Andrea Makýšová Volárová, osobnosti z televízie, šéfdramaturg Ondrej Starinský, Juraj Mravec z televíznych Reportérov – to je len zlomok zo zoznamu nežiaducich osôb.
Ruka v ruke s čistkou v médiách prišiel útok na nezávislú kultúru a literatúru priamo vo Fonde na podporu umenia. Jeho rada 18. marca 2026 nečakane vyhlásila viac ako tridsať zmlúv na trojročné obdobie podpory za podpísané v rozpore s nemenovaným zákonom. Represia nezasiahne tých, čo zmluvy vystavili a podpísali, ale tých, ktorí im v dobrej viere uverili a začali v ich duchu pracovať. Teda organizátorov divadelných, hudobných, festivalových a ďalších podujatí, a dotkne sa aj časopisov.
Z literárnych je to Vertigo, časopis o poézii a básnikoch, a časopis Romboid pre poéziu, prózu, kritiku a literárnu vedu. Zakladali ho, mimochodom, básnik Miroslav Válek a literárny vedec Stanislav Šmatlák. Vznikol na úsvite pražskej jari, prežil ruské tanky, normalizáciu, gorbačovovskú perestrojku, mečiarovské turbulencie a s okopanými kolenami prežije aj vyvádzanie ministerky Martiny Šimkovičovej a jej tajomníka Lukáša Machalu.
Mediálna čistka a ruka na krku nezávislej kultúry sú nepokrytým úderom slobode prejavu a slobode tvorby. Vládna moc zozbieraná z odhodlaných ničiteľov národnej kultúry má strach z obsažných slov. Potrebuje slová bez obsahu, slová o ničom, sľuby doprázdna, nesplniteľné nádeje, vieru v prázdnu budúcnosť a mucholapku nekonečných dôchodkov.
Pripomeňme, že vládna moc nie je majiteľom krajiny, ale jej správcom. Aj kultúrna pospolitosť je správcom i tvorcom hodnôt zároveň. Dovolíme si poznamenať, že tvoríme hodnoty za zlomky prostriedkov, aké míňajú správcovia krajiny na neúčelné projekty a predražené nákupy. Tvoríme profesionálne hodnoty v amatérskych podmienkach na hranici prežitia. Napriek tomu mnohé z našich umeleckých výkonov sa dostanú do kultúrnej histórie, iné posilnia významy spomínaných slov, ako je národ, vlasť, tradície a stanú sa ich náplňou.
Profesionálne výkony vládnej moci nemusíme hodnotiť, útok na kultúru a médiá hovorí za všetko. Jej aktuálna vojna s umelcami a novinármi má za cieľ dosiahnuť ticho. Ticho okolo klamstiev a zneužívania veľkých slov, umlčanie tých, čo tvoria a majú čo povedať. A ak sa im zacnie po kultúrnom ruchu, potom sa postarajú o radostné hajduchovanie pri krahulských vatrách v údajnom strede slovenského vesmíru.
Vycúvať z tohto zápasu by bolo pre nás nedôstojné. Podporujeme všetky iniciatívy nespokojných umelcov, redaktorov, mediálnych a literárnych tvorcov. Neustupujeme a neodchádzame. Riadenie verejných prostriedkov aj inštitúcií je regulované zákonmi, nie svojvôľou momentálnych predstaviteľov. Najmä v situácii, keď nevraživosť k slobode, tolerancii a umeniu priviedla týchto správcov na hranicu trestnoprávnej zodpovednosti. Krajina je zraniteľná do tej miery, do akej miery sú zraniteľné jej inštitúcie. Tie naše štátne vŕzgajú v kĺboch a miestami sa menia na hojdacie kreslá.
Asociácia spisovateľov Slovenska je už vyše roka členom medzinárodného združenia European Writers Council. Inštitúcia má pevné postavenie v európskom kultúrnom a literárnom prostredí a nevŕzga pri poryvoch nepohody. Sebavedomá európska agenda tejto spisovateľskej spoločnosti nás už v mnohom poučila: nebáť sa a neustupovať.
