MEDIA NEWS WEEK
Americký federálny sudca v pondelok zamietol žalobu, ktorú americký prezident Donald Trump podal na denník Wall Street Journal za článok o jeho prepojeniach na sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina. Trump žiadal od WSJ a mediálneho magnáta Ruperta Murdocha odškodné vo výške desať miliárd dolárov, píše TASR podľa správy agentúry AP.
Trump zažaloval WSJ vlani v júli krátko po tom, ako denník publikoval článok o liste so sexuálnym podtónom a kresbou nahej ženy, ktorý republikán kedysi údajne napísal Epsteinovi. V článku je uvedené, že list s Trumpovým podpisom bol súčasťou albumu s blahoželaniami k Epsteinovým 50. narodeninám v roku 2003.
Americký prezident poprel, že by list napísal, a článok označil za „falošný, zlomyseľný a hanlivý“. Neskôr bol oficiálne zverejnený Kongresom USA, ktorý si vyžiadal záznamy z Epsteinovej pozostalosti.
Rozhodnutie federálneho súdu označila agentúra AP ako ďalšiu ranu v snahách Trumpovej administratívy o zvládnutie následkov zverejnenia vyšetrovacích spisov v prípade Epsteina a v pokusoch prezidenta o využitie právneho systému na potlačenie žurnalistiky, ktorú považuje za kritickú voči svojej osobe.
V žalobe obviňoval WSJ a jeho reportérov z „vedomého a bezohľadného“ publikovania „množstva nepravdivých, urážlivých a znevažujúcich vyhlásení“, ktoré mu vraj spôsobili „zdrvujúcu finančnú a reputačnú ujmu“.
Epsteina našli mŕtveho 10. augusta 2019 v jeho cele v newyorskej väznici, kde čakal na súdny proces pre obvinenia zo sexuálneho zneužívania a obchodovania s maloletými. Súdny lekár stanovil ako príčinu smrti samovraždu obesením.
České ministerstvo obrany zakázalo Generálnemu štábu Armády ČR (GŠ AČR) publikovať rozhovor s prezidentom Petrom Pavlom. Išlo o špeciálnu epizódu armádneho podcastu Kamufláž, ktorá mala byť odvysielaná minulý týždeň. V pondelok to napísal server Aktuálne.cz, podľa ktorého sú dôvodom zákazu nezhody medzi prezidentom a vládou, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Rozhovor viedla pracovníčka tlačového oddelenia GŠ Anežka Vrbicová. Poslucháčov upozorňovala na epizódu s prezidentom na sociálnych sieťach aj armáda. Zverejnená mala byť 7. apríla, ale dosiaľ sa to nestalo nedošlo. Podľa zistení servera zasiahol rezort obrany a jeho publikovanie zakázal.
„Nedovolili nám to. Čo viac k tomu mám povedať?“ citoval web jedného z oslovených vojakov z centrálneho veliteľstva armády. „Čo som pochopil, zrejme ide o dôsledok súčasnej roztržky medzi vládou a Hradom. Nebolo by vhodné, aby armáda teraz zviditeľňovala Petra Pavla,“ povedal serveru jeden z vysokopostavených úradníkov ministerstva obrany. Hovorca rezortu Petr Pešek však uviedol, že nová epizóda podcastu mala byť zverejnená na novom kanáli na platforme YouTube, avšak o ňom sa ešte len interne rokuje.
Počas víkendu sa k prezidentovi vyjadrilo ministerstvo zahraničných vecí. Na sociálnej sieti X kritizovalo Pavlove výroky na adresu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Prezident minulý týždeň v stredu počas nahrávania podcastu Ptám se já servera Seznam Zprávy na pôde Univerzity Karlovej, v ktorom bola hostkou aj bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, povedal, že Trump urobil pre zníženie dôveryhodnosti NATO v posledných týždňoch viac, než sa Vladimirovi Putinovi podarilo za mnoho rokov.
Rezort diplomacie zdôraznil, že nejde o oficiálnu pozíciu vlády ČR a podotkol, že kabinet Andreja Babiša prikladá zásadný význam sile, jednote a dôveryhodnosti NATO rovnako ako pevnému transatlantickému partnerstvu medzi Európou a Spojenými štátmi. Na to reagovala Pavlova kancelária slovami, že prezidentovi vždy záležalo na dobrých vzťahoch s USA aj na jednote a kredibilite NATO. „Tieto postoje dáva zreteľne a dlhodobo najavo. V domácej diskusii o dôležitých témach bezpečnosti a zahraničných vzťahov uprednostňuje dialóg s vládou pred spormi a odkazmi,“ dodal Pražský hrad.
Spory medzi prezidentom a vládou sa tiahnu od chvíle, keď Pavel odmietol vymenovať Filipa Turka za ministra. V súčasnosti sa Hrad s vládou nezhodnú na tom, kto by mal Česko reprezentovať na summite NATO v Ankare. Babiš by tam chcel ísť namiesto Pavla, ten však dal najavo, že sa nehodlá vzdať účasti. Macinka avizoval, že Pavla na zoznam delegácie určite nenapíše, na čo Pavel kontroval, že mu nemôže zakázať vykonávať ústavné právomoci.
Česká televízia (ČT) a Český rozhlas (ČRo) by od budúceho roka nemali byť financované z koncesionárskych poplatkov, ale zo štátneho rozpočtu. Podľa návrhu zákona, ktorý v utorok predstavil český minister kultúry Oto Klempíř s ďalšími členmi vládnej koalície, by mali budúci rok dostať menej peňazí, než koľko tento rok získajú z koncesií. Klempíř podotkol, že vedenia oboch inštitúcií musia šetriť. Zákon podľa jeho slov neohrozí nezávislosť ani slobodu verejnoprávnych médií. Kto chce, bude im môcť prispieť dobrovoľne, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Náš návrh ruší zastaraný systém televíznych a rozhlasových poplatkov a zavádza nový model financovania prostredníctvom priameho príspevku zo štátneho rozpočtu,“ oznámil Klempíř s tým, že Česká televízia dostane na základe tohto zákona na svoju prevádzku v roku 2027 5,74 miliardy korún (približne 235 miliónov eur) a Český rozhlas 2,07 miliardy korún (85 miliónov eur).
ČT podotkla, že tento rok by jej mali koncesionárske poplatky priniesť 6,73 miliardy a Českému rozhlasu 2,48 miliardy korún. Ak zákon prejde legislatívnym procesom, obe médiá budú musieť hospodáriť s nižším rozpočtom ako tento rok. „Financovanie musí byť udržateľné. A to, že páni riaditelia budú vykonávať svoju činnosť tak, že budú šetriť, je prirodzené. V momente, keď ste vo vedení tak ďalekosiahlych inštitúcií, ako je rozhlas a televízia, sa stáva aj taká situácia, že budete musieť šetriť,“ komentoval minister.
„Cieľom je zaistiť stabilné, predvídateľné a súčasne aj efektívne financovanie bez nutnosti vyberať poplatky od občanov, čo odráža zámer odstránenia administratívne náročného a sociálne nespravodlivého systému poplatkov,“ dodal. Podotkol, že obe médiá budú financované aj z ďalších zdrojov, napríklad z príjmov z reklamy a sponzoringu, predaja práv, z dotácií, grantov či európskych fondov na konkrétne projekty alebo z darov, dedičstva aj z dobrovoľných príspevkov fyzických či právnických osôb.
Zákon tiež po novom definuje úlohu verejnoprávnych médií. Podľa návrhu by hlavným poslaním rozhlasu a televízie malo byť poskytovanie kvalitného, nezávislého a dôveryhodného spravodajstva, ďalej vzdelávacieho a kultúrne-spoločenského obsahu a až potom zábavného obsahu. Tým chce ministerstvo zaistiť, aby boli verejné prostriedky prednostne smerované do programov vo verejnom záujme.
Klempíř chce, aby bol zákon účinný od januára budúceho roka. Opozícia však už avizovala, že bude robiť rozsiahle obštrukcie a je tiež pravdepodobné, že ho Senát poslancom vráti, čím sa legislatívny proces ešte predĺži. Skupina vládnych poslancov avizovala, že tento týždeň predstaví poslanecký návrh, ktorým chce zrušiť poplatky pre vybrané skupiny ľudí už v polovici tohto roka.
Zástupcovia vládnych strán na tlačovej konferencii uviedli, že sú pripravení o legislatíve týkajúcej sa zmeny financovania verejnoprávnych médií diskutovať aj s opozíciou. Podľa nich však neprichádza s ničím konštruktívnym. Vedenie oboch verejnoprávnych médií v uplynulých týždňoch plán vlády zrušiť koncesie kritizovalo.
České opozičné strany tvrdia, že návrh zákona o zmene financovania verejnoprávnych médií, ktorý predstavil minister kultúry Oto Klempíř, znamená ich likvidáciu či faktické zoštátnenie. Avizovali preto, že použijú všetky dostupné nástroje vrátane obštrukcií či podania podnetu na Ústavný súd (ÚS) ČR, aby obhájili ich nezávislosť. Vládna koalícia s kritikou opozície nesúhlasí, pričom údajnú snahu o ovládnutie Českého rozhlasu (ČRo) a Českej televízie (ČT) odmietla, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Akonáhle budú médiá verejnej služby financované zo štátneho rozpočtu, neexistuje podľa šéfa hnutia STAN Víta Rakušana nič, čo by vláde Andreja Babiša zabránilo v tom ich z roka na rok jednostranne zmeniť. „Neexistuje žiadna poistka. Ide o faktické zoštátnenie médií podľa Orbánovho a Ficovho vzoru,“ reagoval na sieti X Rakušan s odkazom na maďarského a slovenského premiéra. Jeho hnutie avizovalo masívne obštrukcie v parlamente, podanie podnetu na ÚS alebo Európskej komisii a tiež petíciu či protesty.
Predseda ODS Martin Kupka uviedol, že vláda zrušením koncesií ukončí nezávislý spôsob financovania ČT a ČRo, čím verejnoprávne médiá pomaly „zlikviduje“. „My to tak nenecháme. Budeme obštruovať, aby tento návrh nenadobudol účinnosť ani tento rok, ani o rok, ani o dva - jednoducho nikdy,“ napísal na sieti X. Šéf KDU-ČSL Marek Výborný považuje avizované zmeny za snahu koalície médiá verejnej služby „skrotiť“.
Vládne strany kritiku opozície odmietajú. Sú vraj pripravené o návrhu diskutovať, avšak podľa ich slov neprichádza s ničím konštruktívnym. Podľa ministra pre šport, prevenciu a zdravie a tiež šéfa poslaneckého klubu strany Motoristi sebe Borisa Šťastného je vylúčené, že by zmenou zákona došlo k ovládnutiu verejnoprávnych médií. „Zachovali sme konštrukciu mediálnych rád, súčasný systém managementu... Nedochádza k žiadnemu rozširovaniu politického vplyvu na tie médiá. Jediné, čo tento návrh rieši, je to, čo vláda sľúbila vo svojom programovom vyhlásení, zrušenie poplatkov, uľavenie občanom, uľavenie firmám, ktoré sa musia zložito registrovať, a presun pod štátny rozpočet,“ podotkol minister.
Šéf rezortu kultúry Oto Klempíř v utorok predstavil legislatívu, ktorou chce od budúceho roka zrušiť koncesionárske poplatky a médiá verejnej služby financovať priamo zo štátneho rozpočtu. Podľa návrhu by na rok 2027 dostali menej peňazí ako tento rok získajú z koncesionárskych poplatkov.
Na návrh neskôr reagovali aj generálni riaditelia oboch médií. Rozpočet, aký by podľa zákona pripadol na budúci rok televízii, by podľa jej šéfa Hynka Chudárka znamenal, že ČT nebude môcť splniť svoje záväzky. Očakáva, že televízia bude musieť obmedziť pôvodnú tvorbu a prepúšťať. Riaditeľ rozhlasu René Zavoral zase označil plán zmeny financovania médií verejnej služby za krok späť. Obáva sa, že obe inštitúcie budú pod politickým vplyvom.
Klempíř v utorok oznámil, že na základe pripravovaného zákona by ČT budúci rok na svoju prevádzku dostala zo štátneho rozpočtu 5,74 miliardy korún (približne 235 miliónov eur) a Český rozhlas 2,07 miliardy korún (85 miliónov eur). ČT podotkla, že tento rok by jej mali koncesionárske poplatky priniesť 6,73 miliardy a Českému rozhlasu 2,48 miliardy korún. Ak zákon prejde legislatívnym procesom, obe médiá budú musieť hospodáriť s nižším rozpočtom ako tento rok. Klempíř to komentoval slovami, že riaditelia oboch inštitúcií musia šetriť.
Prominentná ruská blogerka Viktoria Bonja získala na platforme Instagram po zverejnení videa, v ktorom kritizuje šéfa Kremľa Vladimira Putina, viac než 700.000 lajkov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Bonja, ktorá nežije v Rusku, sa v príspevku na Instagrame priamo obrátila na Putina. „Vladimir Vladimirovič, ľudia sa vás boja. Ľudia sa vás boja, blogeri, umelci sa vás boja, gubernátori sa vás boja. A vy ste prezidentom našej krajiny. Domnievam sa, že by sme sa nemali báť,“ uviedla.
Ako ďalej vo videu dodala, ona sama sa kremeľského vodcu nebojí, podporuje ho a považuje ho za silného politika, ktorý je jednoducho „zle informovaný“. Vo videu spomína problémy, o ktorých ho podľa jej názoru žiadny gubernátor neinformuje. Medzi ne patrí pomoc obetiam povodňovej katastrofy v ruskej autonómnej republike Dagestan, ropná škvrna pri Anape na ruskom pobreží Čierneho mora, kde v decembri 2024 uviazli dva ropné tankery, rovnako ako aj nedávne odstávky internetu v Rusku.
Blogerka Viktoria Bonja je známa z ruskej reality show, na Instagrame má takmer 13 miliónov sledovateľov a žije v Monaku, dodáva DPA.
Bonja, ktorá nežije v Rusku, sa v príspevku na Instagrame priamo obrátila na Putina. „Vladimir Vladimirovič, ľudia sa vás boja. Ľudia sa vás boja, blogeri, umelci sa vás boja, gubernátori sa vás boja. A vy ste prezidentom našej krajiny. Domnievam sa, že by sme sa nemali báť,“ uviedla.
Ako ďalej vo videu dodala, ona sama sa kremeľského vodcu nebojí, podporuje ho a považuje ho za silného politika, ktorý je jednoducho „zle informovaný“. Vo videu spomína problémy, o ktorých ho podľa jej názoru žiadny gubernátor neinformuje. Medzi ne patrí pomoc obetiam povodňovej katastrofy v ruskej autonómnej republike Dagestan, ropná škvrna pri Anape na ruskom pobreží Čierneho mora, kde v decembri 2024 uviazli dva ropné tankery, rovnako ako aj nedávne odstávky internetu v Rusku.
Blogerka Viktoria Bonja je známa z ruskej reality show, na Instagrame má takmer 13 miliónov sledovateľov a žije v Monaku, dodáva DPA.
Český premiér Andrej Babiš odmietol, že zmenou financovania verejnoprávnych médií z koncesionárskych poplatkov na príspevok zo štátneho rozpočtu by Česká televízia (ČT) a Český rozhlas (ČRo) stratili nezávislosť alebo že by ich vláda chcela ovplyvňovať. Zdôraznil, že chce najmä to, aby obe médiá začal kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) a všetci tak mohli vidieť, za čo utrácajú peniaze. Babiš to v stredu povedal novinárom počas návštevy Rychnova nad Kněžnou, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Tá debata, že my chceme niečo ovplyvňovať alebo o ohrození demokracie a podobné nezmysly, odmietame... Chceme len to, že keď ľudia platia za televíziu, a po novom aj firmy, že majú právo vedieť, za čo televízia tie peniaze utráca,“ povedal Babiš.
Dúfa, že snemovňa čoskoro schváli novelu ústavného zákona, ktorá by Najvyššiemu kontrolnému úradu umožnila preverovať hospodárenie médií verejnej služby. Koncom roka 2025 ju navrhol Senát, v snemovni zatiaľ prešla prvým čítaním. ČT a ČRo sú podľa Babiša jediné inštitúcie, ktoré „nikto“ nekontroluje. Kontrolným orgánom verejnoprávnej televízie je primárne Rada ČT.
Premiér chce vedieť, prečo v ČT pracuje 6000 ľudí a mnoho z nich ako samostatne zárobkovo činné osoby. „Keď to porovnáme so súkromnými televíziami, tak sa tam evidentne nešetrí. Myslím si, že by to malo byť transparentné a že občania majú právo vedieť, za čo televízia utráca. Nie je to nič proti televízii ako takej, my len plníme program,“ dodal Babiš.
Minister kultúry Oto Klempíř v utorok predstavil návrh legislatívy, ktorou chce od budúceho roka zrušiť koncesionárske poplatky a médiá verejnej služby financovať konkrétnou čiastkou zo štátneho rozpočtu. Podľa tohto návrhu by obe médiá dostali na svoju činnosť v roku 2027 menej peňazí ako tento rok získajú z koncesionárskych poplatkov. Vedenie ČT reagovalo, že ak zmeny schvália, televízia nebude schopná splniť svoje záväzky, bude musieť obmedziť pôvodnú tvorbu a prepúšťať.
Opozičné strany reagovali s tým, že predložený návrh znamená likvidáciu či faktické zoštátnenie verejnoprávnych médií v ČR. Avizovali preto, že použijú všetky dostupné nástroje vrátane obštrukcií či podania podnetu na Ústavný súd (ÚS) ČR, aby obhájili ich nezávislosť.
„Tá debata, že my chceme niečo ovplyvňovať alebo o ohrození demokracie a podobné nezmysly, odmietame... Chceme len to, že keď ľudia platia za televíziu, a po novom aj firmy, že majú právo vedieť, za čo televízia tie peniaze utráca,“ povedal Babiš.
Dúfa, že snemovňa čoskoro schváli novelu ústavného zákona, ktorá by Najvyššiemu kontrolnému úradu umožnila preverovať hospodárenie médií verejnej služby. Koncom roka 2025 ju navrhol Senát, v snemovni zatiaľ prešla prvým čítaním. ČT a ČRo sú podľa Babiša jediné inštitúcie, ktoré „nikto“ nekontroluje. Kontrolným orgánom verejnoprávnej televízie je primárne Rada ČT.
Premiér chce vedieť, prečo v ČT pracuje 6000 ľudí a mnoho z nich ako samostatne zárobkovo činné osoby. „Keď to porovnáme so súkromnými televíziami, tak sa tam evidentne nešetrí. Myslím si, že by to malo byť transparentné a že občania majú právo vedieť, za čo televízia utráca. Nie je to nič proti televízii ako takej, my len plníme program,“ dodal Babiš.
Minister kultúry Oto Klempíř v utorok predstavil návrh legislatívy, ktorou chce od budúceho roka zrušiť koncesionárske poplatky a médiá verejnej služby financovať konkrétnou čiastkou zo štátneho rozpočtu. Podľa tohto návrhu by obe médiá dostali na svoju činnosť v roku 2027 menej peňazí ako tento rok získajú z koncesionárskych poplatkov. Vedenie ČT reagovalo, že ak zmeny schvália, televízia nebude schopná splniť svoje záväzky, bude musieť obmedziť pôvodnú tvorbu a prepúšťať.
Opozičné strany reagovali s tým, že predložený návrh znamená likvidáciu či faktické zoštátnenie verejnoprávnych médií v ČR. Avizovali preto, že použijú všetky dostupné nástroje vrátane obštrukcií či podania podnetu na Ústavný súd (ÚS) ČR, aby obhájili ich nezávislosť.
Cyperská vláda chce obmedziť prístup na sociálne siete pre deti do 15 rokov a inšpirovať sa chce Gréckom. Cieľom je ochrániť deti, posilniť rodiny a zabezpečiť účinnejšie dodržiavanie pravidiel zo strany prevádzkovateľov. TASR o tom informuje podľa štvrtkových správ agentúr DPA a CNA.
Prezident Cypru Nikos Christodulidis uviedol, že ochrana detí v digitálnom priestore je pre jeho vládu prioritou. Opatrenie by malo vstúpiť do platnosti v priebehu tohto roka.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis začiatkom apríla oznámil, že od začiatku budúceho roka deti do 15 rokov nebudú môcť používať sociálne sieti. Mitsotakis tvrdí, že ide o náročné, ale potrebné opatrenie a poukázal na úzkosti a problémy detí so spánkom. Cieľom je podľa neho chrániť deti pred negatívnymi vplyvmi a „návykovou povahou“ sociálnych sietí.
Obe krajiny plánujú zaviesť legislatívu, ktorá prevádzkovateľom sietí prikáže overovať vek užívateľov. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu vyhlásila, že európska aplikácia na overovanie veku je už technicky pripravená na využívanie a čoskoro bude k dispozícii pre občanov Európskej únie. Cieľom EÚ je zabezpečiť väčšiu ochranu maloletých a zabrániť im v prístupe k nevhodnému obsahu.
Austrália sa v decembri minulého roka stala vôbec prvou krajinou na svete, ktorá zakázala platformy ako TikTok, YouTube, Snapchat pre deti mladšie než 16 rokov. Británia, Dánsko, Rakúsko, Slovinsko či Španielsko plánujú zaviesť podobný zákaz.
Prezident Cypru Nikos Christodulidis uviedol, že ochrana detí v digitálnom priestore je pre jeho vládu prioritou. Opatrenie by malo vstúpiť do platnosti v priebehu tohto roka.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis začiatkom apríla oznámil, že od začiatku budúceho roka deti do 15 rokov nebudú môcť používať sociálne sieti. Mitsotakis tvrdí, že ide o náročné, ale potrebné opatrenie a poukázal na úzkosti a problémy detí so spánkom. Cieľom je podľa neho chrániť deti pred negatívnymi vplyvmi a „návykovou povahou“ sociálnych sietí.
Obe krajiny plánujú zaviesť legislatívu, ktorá prevádzkovateľom sietí prikáže overovať vek užívateľov. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu vyhlásila, že európska aplikácia na overovanie veku je už technicky pripravená na využívanie a čoskoro bude k dispozícii pre občanov Európskej únie. Cieľom EÚ je zabezpečiť väčšiu ochranu maloletých a zabrániť im v prístupe k nevhodnému obsahu.
Austrália sa v decembri minulého roka stala vôbec prvou krajinou na svete, ktorá zakázala platformy ako TikTok, YouTube, Snapchat pre deti mladšie než 16 rokov. Británia, Dánsko, Rakúsko, Slovinsko či Španielsko plánujú zaviesť podobný zákaz.
V Rusku sa stalo virálnym video dosiaľ málo známeho ruského youtubera, ktorý vyzýva kolegov z IT brandže, aby sa postavili proti vládnemu príkazu na blokovanie virtuálnych súkromných sietí (VPN). Veľké ruské webové stránky od konca marca postupne obmedzujú prístup cez nástroje na obchádzanie cenzúry, píše TASR s odkazom na článok denníka The Moscow Times.
Youtuber Dmitrij na svojom kanáli Gorčičnaja futbolka (Horčicové tričko) nalieha na kolegov v technologickom sektore, aby si „vlastnými rukami nestavali železnú oponu“. Video od zverejnenia 7. apríla získalo na YouTube 450.000 videní a viac než 40.000 páčikov.
Spoločnosť, v ktorej Dmitrij pracuje, dostala podľa jeho slov od ministerstva pre digitálny rozvoj pokyny, aby do týždňa zablokovala používanie VPN. V opačnom prípade vraj stratí finančnú podporu vládnych úradov. Tento termín sa zhoduje s predchádzajúcimi správami, že ministerstvo prikázalo viac ako 20 veľkým online platformám v Rusku, aby do polovice apríla obmedzili používanie VPN.
„Požiadavky sú mätúce a nikto nevie, ako ich v skutočnosti implementovať,“ hovorí Dmitrij vo výzve. „Ale mám jednoducho silný pocit, že s touto situáciou sa neviem stotožniť,“ dodal.
„Keď nás začnú žiadať, aby sme si sami stanovili obmedzenia, začne to vyzerať ako nejaká taktika eskadier smrti. Je to úplný nezmysel. Toto už ani nerobíme voči ‚iným‘, ale voči sami sebe,“ dodáva. „Ja toto robiť nebudem,“ hovorí Dmitrij. „Vyzývam každého, kto má nejak do činenia s IT: nepodvoľujte sa tomuto nezmyslu,“ zdôraznil.
V stredu začala väčšina ruských webových stránok a online služieb blokovať používateľov, ktorí sa pokúšali získať prístup prostredníctvom VPN, informoval denník The Moscow Times. Obmedzenia nasledujú po mesiacoch výpadkov mobilného internetu v Rusku a vládou nariadenom spomalení aplikácií na odosielanie správ WhatsApp a Telegram.
Používanie VPN v Rusku prudko vzrástlo po invázii na Ukrajinu v roku 2022, keď úrady začali blokovať západné platformy sociálnych médií a ruské nezávislé spravodajské médiá.
Copyright © TASR 2026
Spoločnosť Barrandov televízne štúdio (BTS), ktorá prevádzkuje Televíziu Barrandov, zamieri v tomto týždni do konkurzu. Nepodarilo sa jej uskutočniť reorganizáciu, ktorú jej súd povolil v lete 2024. Dôvodom je prepad reklamného trhu aj rast cien energií. ČTK to povedal vlastník televízie Jan Čermák. BTS mala pred zahájením reorganizácie dlhy v objeme zhruba jednej miliardy korún, ktoré mali byť riešené práve reorganizáciou.
Skupina S-24, ktorá sa podieľala na financovaní televízie, uviedla, že program TV Barrandov by mal zostať zachovaný aspoň na jednom celoplošnom kanáli. S-24 už predtým získala licenciu na celoplošné vysielanie hlavného kanála v samostatnom licenčnom konaní. Televízia Barrandov podľa skupiny ako projekt nekončí, mení sa ale jej prevádzkové a servisné zaistenie. Podľa Čermáka kanál bude fungovať v skúšobnom režime, ktorý následne ekonomicky vyhodnotí.
"Urobili sme pre záchranu televízie maximum a mňa samotného ten pokus stál desiatky miliónov korún. Výsledok ma mrzí kvôli zamestnancom, ktorí sa naozaj snažili, aj kvôli divákom," uviedol Čermák.
O tom, že cesta reorganizácie nie je ekonomicky reálna, rozhodol podľa neho tohtoročný prepad reklamného trhu, kedy pri rovnakom podiele na sledovanosti pritekala tretina peňazí, ďalej rast cien energií a pohľadávky vo výške 30 miliónov korún uplatnené finančným úradom za vratky DPH z obdobia pred vyhlásením insolvencie.
"Napriek tomu, že sme vlani vyrovnali hospodárenie, teraz už nie je cesta, ako celú televíziu udržať v chode a dotiahnuť reorganizáciu. Konkurz je teda teraz jediné možné riešenie," dodal Čermák.
Čermák televíziu získal pred dvoma rokmi od Jaromíra Soukupa. Z pôvodného Soukupovho impéria však zanikne iba Barrandov televízne štúdio. Vydavateľstvo Empresa Media, ktoré vydáva napríklad Týždeň, Sedmičku alebo Inštinkt, sa ukázalo ako životaschopné a zostane v prevádzke aj naďalej.
Projekt sa sčasti financoval aj z dlhopisov vydaných spoločnosťou S-24 holding, pričom skupina uviedla, že svoje záväzky voči investorom naďalej plní.
Dohromady mali tri programy televízie Barrandov v marci priemernú sledovanosť 1,94 percenta divákov starších ako 15 rokov.
Britská BBC prepustí dvetisíc zamestnancov. Je to viac ako desatina pracovníkov. Je to najväčšie prepúšťanie za pätnásť rokov. Britský vysielateľ by takto mohol ušetriť 500 miliónov libier.
Rušenie pracovných miest by sa malo udiať počas dvoch rokov. Začať by sa malo od roku 2027. Informácia o prepúšťaní prichádza krátko pred tým, ako sa riaditeľom BBC stane Matt Brittin, ktorý pôsobil v spoločnosti Google. Do funkcie by mal nastúpiť budúci rok.
Google by mal podľa Európskej komisie umožniť konkurenčným vyhľadávačom prístup k jeho údajom z vyhľadávania, napríklad k poradiu výsledkov, zadaniam, kliknutiam a zobrazeniam. Zatiaľ nejde o záväznú požiadavku.
Konkurenčné vyhľadávače by podľa Európskej komisie mali mať prístup aj k dátam z četbotov s umelou inteligenciou (AI), ktoré majú vyhľadávacie funkcie. Zainteresované strany majú čas do 1. mája, aby k navrhovaným opatreniam predložili svoje pripomienky. Konečné rozhodnutie, ktoré bude pre Google záväzné, chce EK prijať do 27. júla.
Google prevádzkuje najpoužívanejší vyhľadávač na svete. Vlani v marci Európska komisia firmu obvinila z porušenia zákona o digitálnych trhoch (DMA). Google predložil vlastné návrhy, ktoré majú upokojiť konkurentov a regulátorov v EÚ, rivali sa však sťažujú, že tieto opatrenia nie sú dostatočné.
Komisia vlani v novembri začala Google vyšetrovať pre podozrenie, že firma vo výsledkoch vyhľadávania znevýhodňuje internetové stránky niektorých médií, čo by bolo v rozpore s DMA. Google podozrenie EK už vtedy odmietol.
Netflix zvýšil kvartálny čistý zisk medziročne o 83 % na 5,3 miliardy dolárov. Výhľad zaostal za odhadmi a akcie podniku sa výrazne oslabili. Firma oznámila odchod spoluzakladateľa a predsedu správnej rady Reeda Hastingsa.
Tržby sa v 1. štvrťroku zvýšili o 16 % na 12,3 miliardy dolárov a mierne prekonali odhady.
Netflix očakáva v tomto kvartáli zisk na akciu pod odhadmi analytikov a medziročný rast tržieb, ktorý bude podľa údajov LSEG najpomalší za posledný rok.
Akcie Netflixu v elektronických systémoch sa po skončení obchodovania na burze oslabili o 9 %.
Copyright © ČTK 2026
