Postarám sa, aby si skončil v jednej cele
s Bombicom. To mi ver, ty looser
Ja chcem ešte povedať, že v časoch, keď sa kultúru na Slovensku snažia zlikvidovať isté skupiny a naozaj nie je dobrá situácia pre kultúru, sú tu naozaj zo skupinia, ktoré nie je tak vidno, ako dnes večer bolo vidno nás a s nimi by sme mali byť solidárni. Ďakujeme.
Ďakujeme aj tebe za tieto slovo, Janko.
Keď som doteraz počul vyplakávať o kultúre Stankého a iných netalentovaných homosexuálnych pseudoumelcov, mal som preto isté pochopenie.Pretože nuly si vždy nájdu vinníka, ktorý môže za ich mizerné životy.
Ale Koleník? Žiadnemu hercovi v historii Slovenska sa nedarilo tak, ako sa darí Koleníkovi. Začal som sa v tom vrtať s cieľom spoznať odpoved na otázku, aký môže mať Koleník problém.
Ale predtým, ako si zodpovieme túto otázku, poďme si najprv vysvetliť, aký majú ľudia všeobecne problém s rezortom kultúry. Prečo sú protesty?
Prečo sa toľko umelcov stiažuje?
Prečo toľko ľudí opakuje naučenú mantru, že kultúra pod vedením Martiny Šimkovičovej padá?
A čo je dôležitejšia otázka, ako vedeli dopredu, že bude padať? Keďže prvé výzvy na Šimkovičovej odstúpenie sa objavili už pár dní po jej nástupe.
A ja som sa ich naozaj snažil pochopiť.
Skutočne som sa započúval do toho, čo hovorili tí ľudia na tých protestoch.
Všetko je dôležitý.
Ja si myslím, že každá jedna možnosť, kedy môžeme vyjadriť svoje pobúrenia, svoj nesúhlas, tak za to stojí. A už naozaj stačilo. Je to spätná väzba.
Je to spätná väzba celej kultúrnej obce na to, čo táto vláda stvára. Kultúra je to, čo nás odlišuje od zvierat. Naozaj, keď chceme ukázať, že sme kultúrny národ, tak musíme ukázať, že nám na tej kultúre naozaj záleží.
-
Môžem vám povedať, že George Soros mi zaplatil 0 EUR.Pretože kultúru si nedáme.
A proste už ma to fakt... Nechcem byť neslušný, ale sere.
Započúval som sa do toho, čo vravia tí herci v tých všetkých rozhovoroch. Pretože naozaj ona sa nevie vyjadrovať, nemá vôbec ptuchy, čo sa v kultúre ako deje, okrem toho, že ide niekde do Spojených štátov na trh, že to je naozaj nepoužiteľná osoba, ktorá ani náhodou by nemala sedieť v žiadnej funkcii, nie to ešte je v ministerskej.
Počúval som vyplakávania Stankého, Koleníka, Polnišovej, Maštalíra a ďalších. A naozaj som si dal záležať. Naozaj som sa to snažil pochopiť. Ale zo všetkých tých desiatok až stoviek vyjadrení k tomu, ako kultúra zle funguje, som nepočul ani jeden konkrétny problém. Všetko sú to len také vágne, nič nehovoriace, emočné, všeobecné výroky.
Kultúra padá.
Kultúra trpí.
Kultúru si nedáme.
Kultúra je v troskách.
A tak ďalej, a tak ďalej. Ani jedna konkrétna vec.Platí také pravidlo, že vždy, keď sa šíri spoločnosťou nejaký konsenzus, bez hmotného základu, vždy ide o propagandu. Ale každá propaganda stojí čas, peniaze a snahu. A nikdy sa nerobí len tak z nudy pre nič za nič. Vždy je za tým jasný motiv. A ten je z pravidla zisk. Či už zisk moci, zisk vplyvu, alebo ten najprizemnejší cieľ, zisk peňazí. Otázka teda znie, komu a ako Martina Šimkovičová bráni v zisku.
A keď sa bavíme o rezorte kultúry, tak tam nikoho žiadna moc ani vplyv nečakajú. Takže sa pomerne jednoduchou matematikou vieme dopracovať k dedukcii, že asi existuje človek alebo skupina ľudí, pre ktorú nástup Martiny Šimkovičovej na post ministerky kultúry znamenal stopku nemalému množstvu peňazí, ktoré táto skupina bola za predošlej garnitúry schopná čerpať. A to, že ide o veľa peňazí, dedukujem na základe toho, aký veľmi silný boj proti nej vedú.
Ako som povedal, takýto level propagandy stojí veľa. A za pár stoviek tisíc eur by sa im neoplatilo viesť tento nákladný boj.
Bavíme sa o desiatkách miliónov eur.Ale aby sme tomu boli schopní prísť na klb, musíme najprv pochopiť, ako sa z rezortu kultúry dajú vyťahovať peňaze. A odpoveď na túto otázku má len tri písmená. FPU, teda Fond na podporu umenia. Väčšina z vás o niečom takom pred nástupom Martiny Šimkovičovej nikdy ani len nepočula. A má to svoj dôvod. Nechceli na neho príliš pútať pozornosť.
Pretože, verte či nie, tento zanedbateľný fondík urobil spár pijavíc v našej krajine doslova milionárov. A ako to už s pijavicami chodí, keď sa ich snažíte odtrhnúť od zdroju obživina Váš účet, bráňa sa a nechcú sa pustiť. FPU funguje na pomerne jednoduchom princípe. 1
Ak máš nápad na nejaký projekt, ktorý by mohol do pomôcť zveladniť kultúru v našej krajine, môžeš si podať žiadosť, popíšeš v nej svoj projekt, uvedieš, koľko peňazí na projekt potrebuješ a ako presne ich plánuješ minúť. Následne 13 člená rada v FPU rozhodne, či ti peňaze dajú alebo nie.No a tu je presne kamenie úrazu. Martina Šimkovičová totiž v FPU zaviedla nasledovné zmeny.
Za prvé, žiadatelia musia po novom oveľa presnejšie dokladovať, na čo budú peniaze minuté. Predošlé vedenie dávalo vybraným žiadateľom peniaze automaticky, bez žiadnej ďalšej kontroly. Teraz si musí každý žiadateľ bez rozdielu potrebu dotácie obhajť.
Za druhé, zrušili sa viacročné zmluvy. Niektoré občianske združenia, ktoré brali peniaze z FPU, mali zmluvy na niekoľko rokov a po dobu niekoľkých rokov im chodila každý rok predom dohodnutá čiastka. Čo nedáva úplne zmysel, pretože FPU má slúžiť pre nových, mladých umelcov, ktorí nemajú inú možnosť. A nie na to, aby si tým zabehnuté biznisy každoročne prilepšovali a zvyšovali svoj zisk. Po tejto zmene napríklad taká nadácia Milana Šimečku, ktorá mala tiež podpísaný z FPU tento sweet deal, si musí každoročne tie peniaze obhájiť, že ich skutočne potrebuje a že len neparazituje na verejných financiách.
A za tretie začalo sa fairovejšie prerozdelovať.No teraz to bolo tak, že bolo pár občianských združení, ktoré čerpali takmer všetky zdroje Desiatky miliónov eur. Veľa kultúrnych stredisk čerpalo podporu napriek tomu, že boli ziskové aj bez nej. Či už s predajalistkou, alebo spolostinstva, ktoré je často súčasťou kultúrneho strediska. 1
Či už kaviáreň, reštíka, tak ďalej.Takíto žiadatelia boli pochopiteľ ne vystrihnutí, a peniaze sa prerozdelili fairovejšie, menším projektom, ktoré peniaze oveľa viac potrebujú.
A napriek tomu, že mnohé z nich poslalo už veľa žiadostí na FPU, nikdy predtým dotáciu nedostali. Možno sa vám zdá, že toto sú dobré zmeny a nevidíte dôvod, aby komukolvek vadili. Ja som tiež nechápal, na čo sa všetci sťažujú. Chápal som, prečo to vadí tým občianským združeniám, ktorí prišli o to ich každoročné automatické vreckove. 1
Ale prečo to vadí opozícii?
Prečo to vadí hercom?
Prečo to vadí Koleníkovi s Stankemu?
Prečo to vadí mainstreamovým médiám?
Začal som sa v tom hrabať. Čítal som všetky dostupné informácie z oboch strán, nech to je naozaj objektívne.
Od Deníka.n, cez Aktuality, Marker, až po Airport a Infovojnu. Celé spektrum informácií. A všimol som si jednu zaujímavú vec.
Dokola sa tam objavovali štyri mená.
Mená štyroch nie veľmi pohľadných dám.
Dana Kleinert, poslankyňa za progresívne Slovensko, Zora Jaurová, tiež poslankyňa za progresívne Slovensko, Sonja Ferienčíková, partnerka Michala Šimečku, predsedu progresívneho Slovenska a Marta Šimečková, matka Michala Šimečku.
A čím som išiel hlbšie, tým mi to všetko do seba viacej zapadalo a všetky nejasnosti, ktoré som mal, sa postupne začali objasňovať.
Vysvetlím vám, o čo tu vlastne ide. Tieto štyri dámy figurujú v organizovanej skupine, ktorej som dal pracovný názov Kultúrna mafia. Táto skupina, táto organizovaná skupina vytvorila systém, vďaka ktorému vyťahli z rezortu kultúry v priebehu rokov desiatky miliónov eur. Tieto dámy nie sú jediné účastničky tejto skupiny, ale sú najzaujímavejšie.A to najmä tým, že všetky majú veľmi blízko k progresívnemu Slovensku, prípadne sú priamo jeho členkami.
Poďme si vysvetliť, ako to robili. Celé to prebiehalo v niekoľkých krokoch.
Prvý krok.Dostať našich ľudí do vedenia FPU. Ak máte pod palcom radu FPU, môžete posielať milióny eur na viac menej akékoľvek projekty, ktoré sa čoli len okrajovo dotýkajú umenia či kultúry. Nemusí to byť ani dobré umenie, ani nič kultúrne. Môže to byť kludne niečo takéto. V rámci výstavy som nevystavil nejaké video ako dokumentáciu, ale práve túto fotografiu. Čiže táto fotografia zachytáva toho performera, ktorý teda počas výstavy nebol súčasťou, ale takouto formou je súčasťou výstavy. Projekt, ktorý ste práve videli, dostal od FPU nemalé peniaze. Ale to je v poriadku, pretože o umenie nikdy ani nešlo. Umenie je len zámienka. A túto kľúčovú pozíciu v rámci kultúrnej mafie zastávala Zora Javrová, poslankyňa za progresívne Slovensko, ktorá roky figurovala vo vedení FPU a viac menej svojvolne rozhodovala. Zvyšok rady bol len pro forma, keďže si tam kultúrna mafia podosádzala takých ľudí, aby išlo všetko hladko.
Nebol to problém, keďže jeden z hlavných konsiliéri kultúrnej mafie, Zora Jaurová, pôsobila v FPU ako capo della tutti.
Kultúrny projekt Ak si chcete príjemne privyrobiť, stačí prísť s niečím úplne jednoduchým. Netreba sa nad tým nejako príliš komplexne zamýšľať, keďže v FPU máme svojich ľudí. Napríklad sa môžete vydávať za tanečničku, ako to robí Sonja Ferienčíková, partnerka Michala Šimečku. Nevadí, že neviete tancovať. Viac menej každý pohyb sa dá nazvať tancom a keby vás z náhodou niekto kritizoval, že to, čo predvádzate, nie je tanec, tak mu proste poviete, že nechápe umeniu. Prípadne mu môžete povedať, aké všelijaké ocenenia ste podostávali, pretože kultúrna mafia robí aj toto, že si navzájom porozdávajú ocenenia, aby zvyšovali svoju kredibilitu. No a Sonia, s týmto jej natriasaním, vytiahla z FPU vyše 300 tisíc eur. A to je veľmi príjemná čiastka.
Veľmi príjemná čiastka, ale život vám to nezmení. Ak sa chcete dostať k naozaj život meniacim peniazom, potrebujete vymyslieť niečo väčšie. Bapríklad ako taká Dana Kleinert, ďalšia poslankyňa z progresívneho Slovenska, ktorá so svojim mužom spravili projekt, ktorý nazvali Slovak Fashion Council. Táto organizácia má údajne pomáhať modným značkám rásť. Neviem sice, koľko modných značiek vďaka ne vyrastlo, ale viem, že jedna vec, ktorá zaručene vyrastla, je rodinný rozpočet manželov Kleinertových. Z rôznych grantov vrátane FPU si prilepšili o takmer milión eur.
Tretí krok. Neodpovedať na hlúpe otázky. Celá schéma by strácala zmysel, keby ste tie peniaze z FPU reálne aj použili na niečo kultúrne či umelecké. Preto by sa ideálne FPU nemalo absolútne zaujímať, ako boli peniaze minuté. A keby sa náhodou zaujímali, proste to odignorovať.
A toto je hlavný problém kultúrnej mafie s Martinou Šimkovičovou. Totiž začala sa príliš zaujímať. Začala príliš pchať nos do veci, do ktorých je nič. Napríklad, že ako narábajú s týmito dotaciami z FPU. Vrcholne zbytočné otázky. A najlepšie, čo môžu tieto občanské združenia urobiť, je proste neodpovedať. Čo sa má čo starať?
Napríklad taká Marta Šimečková, matka Michala Šimečku, si pravidelne nepreberá poštu. A napriek mnohým výzvam z ministerstva kultúry, aby zdokladovala, že ako jej občianske združenie Forum investovalo tieto dotácie z FPU, na to proste nereaguje. Proste si to nepreberie. Ináč, mimochodom, toto fórum, toto občianske združenie Marty Šimečkovej, je presne to isté neslavne známe občianske združenie, ktoré robilo tie podvody s tým, že rôznym ministerstvam posielali duplicitné až triplicitné faktúry. Tým okradali štát, stovky tisíc eur.
Štvrtý krok.
Vybrať peniaze.
Napriek tomu, že za bývalého vedenia ministerstva kultúry si mohli tieto občianské združenia riadené kultúrnou mafiou narábať s peniazmi ako uznali za vhodné, bez akýkoľvek kontroly, tak aj tak si ich nemohli len tak vybrať z účtu a považovať ich za svoje. Lenže aj toto sa dá jednoducho obísť. Vysvetlím na veľmi jednoduchom príklade. Zora Jaurová už spomína na poslankyňa za progresívne Slovensko, figurovala vo firme M-Films v tom istom čase, ako figurovala aj v rade FPU. M-Films je súkromná firma. To znamená, že keď firma M-Films zarobí nejaké peniaze, už to nie sú štátne peniaze, už je to ich súkromný zisk, ktorý si môže pani Javrová kedykoľvek vybrať a považovať ich za svoje osobné bohatstvo. Už tie peniaze nepodliehajú žiadnej kontrole, už nemusí nikomu vravieť, na čo ich minula, atďatďa.
Klasická firma. A keď si túto firmu otvoríte na obchodnom registri, tak si všimnete, že v kolónke predmet podnikania je celé spektrum služieb, za ktoré môže firma Enfilms vystavovať faktúry. Od produkcie filmov a fotografických služeb, cez reklamné a marketingové služby, organizácia podujatí, až po počítačové služby a dokonca aj účtovníctvo. To znamená, že táto firma Enfilms môže de facto vystavovať faktúry viac menej za všetko.
00:14:54
1
Reproduktor 1
A to znamená, že vede vyťahovať peniaze z akéhokoľvek občianského združenia, ktoré dostalo dotáciu z FPU. A de facto premieňať tie štátne darované peniaze na súkromné peniaze. No a táto firma M-Films vystavovala faktúry aj Marte Šimečkovej, tej jej neziskovú Keforum. A keď sa po prepuknutí tej spomínanej kauzy Marti Šimečkovej pýtali konateľa tejto firmy M-Films, že za čo fakturovali Marti Šimečkovej, tak sa tvarol, že o ničom nevie. Takže nefakturovali za nič, proste len vyťahovali peniaze.
Takže poďme si na rýchlom príklade uviezť, že ako to celé funguje. Marta požiada o dotáciu z FPU. O schválení dotácie rozhodne je dobrá kamarátka Zora.Keď má Marta peniaze na účte, tak si objedná zo Zzorinej, súkromnej firmy nejakú službu. Nejakú, čo sa ťažko kvantifikuje, čo sa ťažko kontroluje. Marketing, účtovníctvo, nejaké poradenstvo.
Hocičo, lebo napríklad tá firma Enfilms majú v tom predmete podnikania všetko.A Zorka teda vystaví Marte faktúru a Marta tú faktúru zaplatí z tých istých peňazí, ktoré jej predtým Zorka schválila z toho FPU. No a Zorka následne peňaze vyťahne a s Martou si rozdelia spoločný lub.A keď sa Marty neskôr opýtajú, že ako tieto dotácie minula, tak si proste nepreberie poštu a všetko sa to zametie pod koberec. Reproduktor 1
A keď náhodou sa to bude riešiť niekde v médiách, tak klasicky Michal Štimečka povie, že moja mama nevie ani s týmto robiť, s počítačmi a tak, ona žije v malom domčeku, ju peniaze ani nezaujímajú, ona sa o to ani nestará. Klasika.
A toto bola samozrejme len malá ukážka, Lenže kultúrna mafia bola schopná v priebehu rokov z FPU vybrať desiatky miliónov eur. Mali kopec občianských združení, kopec kultúrnych centier a mali pod palcom celú radu FPU. Takže peniaze vedeli aj dávať, aj prijímať. Mali rezort kultúry tak veľmi pod kontrolou, že bolo doslova nemožné dostať dotáciu na nejaký projekt, ktorý by nepropagoval progresívne hodnoty, prípadne nekritizoval aktuálnu vládu. Všetky tieto podujatia, keď si ich pozrite do radu, keď si pozrite do radu všetky centra, ktoré dostali peniaze od FPU, všetko sú to len dúhové veci, len progresívne veci, všetko je to jedna veľká rodina.
00:17:22
1
Reproduktor 1
A keď bol nejaký žiadateľ, ktorý nechcel mať s touto ich politikou nič spoločné, dotáciu proste nedostal.
A takto to fungovalo roky. Reproduktor 1
Peniaze sa liali z FPU, do týchto neziskoviek, z tých neziskoviek sa liali do súkromných firiem, rôznych dodávateľov, a všetko to išlo na účet kultúrnej mafie. A kradli, a kradli, a kradli. Až do bodu, kým neprišla Martina Šimkovičová, ktorá zastavila ten tok, a povedala, že môžete dostať peniaze na kultúrne veci, ale ak chcete peniaze, musíte si tie peniaze obhajť. Musíte ukázať presne na čo a ako ich miniete. A toto týmto pijavica parazitovanie extrémne stiažilo.
A bráňa sa.
A bráňa sa veľmi tvrdo.
A tu sa dostávame naspäť ku Kolejníkovi, ktorým celé toto video začalo. Kultúrna mafia totiž neoperuje sama. Je to taká odnož niečoho, čomu hovorím mainstreamová mafia.
Mainstreamová mafia je matka kultúrnej mafie.
Kultúrna mafia je jedno chápadlo zákernej progresívnej chobotnice, ktorá má svoje chápadlá všade a jej jediný a hlavný cieľ je zničiť Európu a na tejto ceste sa poriadne nabaliť. A mainstreamová mafia má pod palcom TV
Mainstreamové média ako Markiza, DennikN, Refresher a mnohé ďalšie. A majú moc zničiť verejnú mienku o každom, kto neskáče tak, ako oni pískajú.
Viď, Martina Šimkovičová. No a tu prichádza na scénu Koleník. Herci ako Koleník sú na mainstreamovú mafiu odkázaní ešte oveľa viac ako bežní ľudia. Sú to doslova otroci mainstreamovej mafie. Bez Markízy, bez médií, bez podujatia festivalov či bez divadla nemajú čo jesť. Herec slúži kultúrnej či priamo mainstreamovej mafii, sa má ako král. Má pozornosť, má peniaze, má zákazky, má kopec priležitostí.
Ak sa však nejaký umelec rozhodne mať na veci vlastný názor a nepodriadiť sa, neškrtne si. Môže sa akurát tak zamestnať v nejakej normálnej robote a svoju umeleckú činnosť vykonávať maximálne ako hobby. A toto isté platí pre väčšinu ľudí v showbiznise.
Dobré príklady sú Oscar Roja či Henry Toth, ktorí napriek tomu, že sú špičkoví hudobníci, majú nula zákaziek. Pretože sa previnili tým, že sa odmietli podriadiť.
Takže keď sa objavila nová ministerka Martina Šimkovičová a začala kaziť biznis kultúrnej mafii, jej matka, mainstreamová mafia, zmobilizovala všetky svoje zálohy umelcov, médiá, memestránky a tak ďalej a začal sa odboj proti novej ministerke. Doslova zničili jej verejný obraz pred minimálne polkov národa. A tu sa dostávame k tomu, čo som vysvetloval v našom dueli šéfredaktorovi Deniku N., Vladimirovi Šnídlovi, o tom, ako mainstreamové médiá, a teda najmä Denik N., zákernými praktikami pretláčajú narratív, ktorý sa im hodí a Šnídlo sa tvárilo, že netuší, o čom rozprávam. Keby sme mi napísali niečo, čo nie je pravda, a niekoho tým poškodíme, ten človek sa presne môže brániť. Žalobami, len Penta na nás podávať, kde sa žalób. Vy nenapíšete niečo, čo není pravda. Vy napíšete a budete najviac opakovať tú pravdu, ktorá vám sedí do. Narratív, ktorý sa vám páči.Keby sme napísali niečo, čo nie je pravda, tak nás.
Zlaťa posudok. Vy nenapíšete niečo, čo není pravda. Vy si vyťahnete jednu zo tisíc pravd, a tu najviac opakujete dokola, aby ste vytvárali nejaký spoločenský narratív.
To robia novinári.
A ako som vravel aj Šnídlovi, mainstreamové médiá síce nepíšu nepravdu, to si nemôžu dovoliť, pretože jednak by ich to mohlo stať celú ich kredibilitu a druhak by ich to mohlo stať aj kopec peňazí, keby potom prehrali súd.
Lenže klamať ani netreba. Na to, aby si mohol niekoho zničiť, ti úplne stačí pravda. Pretože pravda sa dá podať miliónspôsobný. Rôzne nevinné pravdy sa dajú tak povyberať, a tak pospájať a tak podať, že tým vieš niekoho úplne zničiť, aj keď neurobil nič zlé.
00:21:37
1
Reproduktor 1
Z absolútne nevinnej veci viete urobiť škandál, keď zvolíte správne slova a nemusíte ani klamať.
00:21:44
1
Reproduktor 1
Uvediem tri príklady toho, ako mainstreamové médiá zobrali absolútne nevinnú bežnú vec a precízným, selektívnym vyberaním právd a následným spájaním a veľmi špecifickým podávaním boli schopní podľa mňa až zdiskreditovať, extrémne očierniť Martinu Šimkovičovu.
Fiki Sulík
