24. 4. 2019

Exriaditeľ televízie Markíza Pavol Rusko bude naďalej stíhaný na slobode

Exriaditeľ televízie Markíza Pavol Rusko 
bude naďalej stíhaný na slobode


Bývalý riaditeľ TV Markíza a exminister hospodárstva SR Pavol R., ktorý je obžalovaný z prípravy vraždy svojej bývalej spoločníčky Silvie Volzovej a zároveň obžalovaný v kauze televíznych zmeniek, bude aj naďalej stíhaný na slobode.
Rozhodol o tom nedávno Krajský súd (KS) v Bratislave, ktorý tak zamietol sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave voči februárovému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, ktorý Pavla R. ponechal na slobode. "Krajský súd v Bratislave 11. apríla v trestnej veci obžalovaného PhDr. P. R. a spol., stíhaného pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom v štádiu prípravy, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. februára na neverejnom zasadnutí rozhodol tak, že podľa paragrafu 193 odseku 1 písmena c Trestného poriadku sťažnosť prokurátora zamietol ako nedôvodnú," uviedol v stredu pre TASR hovorca KS v Bratislave Pavol Adamčiak. Proces s Pavlom R., ktorý je obžalovaný s ďalšími troma osobami - bosmi slovenského podsvetia v prípade pokusu o vraždu Volzovej, sa začne koncom budúceho mesiaca v bratislavskej väznici.
Prokurátor KP v Bratislave vo februári ozrejmil, že návrhom na väzobné stíhanie reagoval na decembrovú tlačovú konferenciu Pavla R., na ktorej označil výpovede svedkov za klamstvo. "Všetky tieto veci treba vnímať v určitom kontexte a mám za to, že bolo spôsobilé do určitej miery ovplyvniť či už svedkov, spoluvinníkov, alebo poškodených," povedal po rozhodnutí súdu. Zdôraznil, že bolo podľa neho tiež spôsobilé zasiahnuť do zákonnosti procesu.
KS v Bratislave Pavlovi R. na začiatku mája minulého roka uložil aj povinnosť podrobiť sa dohľadu probačného a mediačného úradníka, nosiť elektronický náramok či zákaz vycestovať do zahraničia.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal v marci na podnikateľa Mariana K. a na Pavla R. obžalobu v kauze televíznych zmeniek.
"Prokurátor ÚŠP podal na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku obžalobu v trestnej veci Mgr. M. K. a spol. Dve osoby sú obvinené z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a zo zločinu marenia spravodlivosti. Obžaloba bola pridelená senátu 1T, ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe," uviedla v marci pre TASR hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková. Znamená to, že o osude dvojice bude rozhodovať senát v Pezinku a nie pracovisko ŠTS v Banskej Bystrici.
"Po podaní obžaloby príslušný senát 1T ŠTS v Pezinku ako prvé bude musieť posúdiť námietky obhajoby proti podanej obžalobe a námietky pre porušenie práv na obhajobu v prípravnom konaní," zareagoval vtedy pre TASR obhajca Marek Para.
Vyšetrovateľ finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) podal návrh na obžalobu Mariana K. a Pavla R. v prípade tzv. televíznych zmeniek. Formou spolupáchateľstva sa mali dopustiť trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí, cenných papierov a trestného činu marenia spravodlivosti so škodou 69 miliónov eur. Polícia o tom informovala 15. marca na sociálnej sieti.

Copyright © TASR 2019

Zomrel Jaroslav Kepka

Zomrel Jaroslav Kepka 


Vo veku 83 rokov zomrel v stredu český herec Jaroslav Kepka, známy napríklad z rozprávok Rumplcimprcampr (1997) alebo Nesmrtelná teta (1993). Smutnú správu potvrdil rozhlasovej stanici Český rozhlas Radiožurnál jeho synovec a prezident Hereckej asociácie Ondřej Kepka. Rodák z Prahy skonal po dlhej chorobe.
Jaroslav Kepka sa narodil 14. augusta 1935. Študoval na pražskej DAMU a neskôr pôsobil v Divadle J. K. Tyla v Plzni. V roku 1960 prešiel do pražského Divadla na Vinohradech, v ktorom ako člen hereckého súboru pôsobil do roku 2004. Na divadelných doskách sa predstavil v inscenáciách ako napríklad Válka s mloky, Náměstek, Nanebevstoupení Sašky Krista, Krysař, Ubohý vrah, Dvanáctá noc či Věc Makropulos. Pôsobil tiež v televízii, pričom si napríklad zahral v seriáloch Muž na radnici (1976), Arabela sa vracia (1993) alebo Koniec veľkých prázdnin (1996). Na filmovom plátne sa predstavil napríklad v snímkach Noční host (1961), Kdo chce zabít Jessii? (1966), Konec básníků v Čechách (1993) alebo Saxána a Lexikon kúziel (2011). Venoval sa aj rozhlasovej tvorbe a dabingu, za ktorý dostal v roku 2003 Cenu Františka Filipovského.


©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

RTVS prináša nový regionálny magazín Regina

RTVS prináša nový 
regionálny magazín Regina

24. apríla spúšťa RTVS nový formát, ktorého hlavným cieľom je mapovať život v jednotlivých regiónoch Slovenska – reláciu Regina. Vysielať ju budú od pondelka do štvrtka obidve televízne štúdiá tejto verejnoprávnej inštitúcie striedavo z Košíc a Banskej Bystrice od 16:20 na Dvojke. Podobnosť jej názvu s názvom Rádio Regina nie je náhodná. Symbolizuje tvorivé, tematické a čiastočne aj personálne prepojenie obidvoch značiek fungujúcich pod hlavičkou RTVS.

V každom vydaní zaznejú aktuálne i tematické informácie zo života ľudí v jednotlivých regiónoch Slovenska. Tvorcovia tejto relácie chcú divákom (a sprostredkovane i poslucháčom) predstaviť všetky odtiene života regiónov Slovenska. V ich pozornosti budú nielen problémy života obyčajných ľudí, ale aj snaha o hľadanie riešení, takisto publicistické pohľady na úspechy, projekty, pripravované podujatia, tradície, aktivity, výročia či rôzne iné udalosti, tiež inšpiratívni ľudia, prírodné krásy, historické pamiatky, jednoducho „všetky odtiene regiónov“.

Ďalším aspektom relácie, ktorá tematicky nadväzuje na regionálne formáty RTVS posledného desaťročia (Regionálny denník, Teleregina či Ahoj Slovensko) je jej výraznejšie ukotvenie na sociálnych sieťach.

V každom vysielaní bude jedna z troch tém prepojená s rozhlasovou Reginou, stálou rubrikou budú „Rady Reginy“ . Tvorcovia plánujú vysielať tematicky pestré živé štúdia a v nich prezentovať najrôznejšie aktivity ľudí z rôznych regiónov Slovenska. Relácia sa bude vysielať z nových moderných a doposiaľ najvýpravnejších štúdií v histórii regionálneho magazínu. Relácia bude mať aj novú grafickú identitu s nadčasovou 3D animovanou grafikou, ktorá vznikla v kapacitách odboru kreatívy RTVS pod vedením Igora Majkúta.

NAJVÄČŠÍ SLOVÁK: Príbeh Gustáva Husáka v stredu

NAJVÄČŠÍ SLOVÁK

Príbeh Gustáva Husáka v stredu

 Gustáv Husák, bývalý československý prezident a významný komunistický politik, je desiatym finalistom Top 10 ankety Najväčší Slovák, ktorého predstaví RTVS v dokumente a diskusii v stredu 24. apríla o 20:30. Jeho príbehom bude divákov sprevádzať historik a predseda KSS Jozef Hrdlička.

Gustáv Husák, vyštudovaný právnik, prešiel počas svojho života mnohými vzostupmi aj pádmi. V pamätiach zostal najmä ako generálny tajomník Komunistickej strany Československa a prezident Československej socialistickej republiky. Gustáv Husák sa o politiku a verejný život zaujímal od mladosti. Počas Slovenského národného povstania sa aktívne zapojil do bojov, politickému životu sa venoval aj po druhej svetovej vojne. V roku 1951 bol zatknutý a o tri roky neskôr odsúdený v procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami. V roku 1960 bol po rozsiahlej amnestii prepustený a v plnom rozsahu rehabilitovaný. Postupne sa vracal aj do politického života, až sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa a v rokoch 1975 – 1989 bol prezidentom Československej socialistickej republiky.
„Za éry Gustáva Husáka napriek tomu, že nedošlo k naplneniu vízií a nádejí na reformu československého socializmu, prežilo Slovensko veľmi významný hospodársky, vzdelanostný, sociálny a kultúrny rozvoj,“ uviedol Jozef Hrdlička, ktorý sa v ankete Najväčší Slovák ujal funkcie obhajcu Gustáva Husáka. Husák sa funkcie prezidenta po nežnej revolúcii dobrovoľne vzdal. „Ťažko povedať, ako by sa zachoval niekto iný v pozícii Gustáva Husáka v hektickom období novembra 89. Faktom však je, že Husák pochopil udalosti a vývoj vo svete i v našej vlasti a zaslúžil sa o pokojný ústavný a štátnický vývoj v našej krajine.,“ dodal J. Hrdlička.
Do diskusie, ktorá bude nasledovať po dokumente, sa zapoja spolu s Jozefom Hrdličkom aj historik Michal Macháček a politik František Mikloško.


Diváci môžu hlasovať prostredníctvom SMS zaslanej na číslo 9977 v tvare NAJSLOVAK(medzera)číslo nominovaného.
Alexander Dubček – NAJSLOVAK(medzera)1
Jozef Gabčík – NAJSLOVAK(medzera)2
Andrej Hlinka – NAJSLOVAK(medzera)3
Gustáv Husák – NAJSLOVAK(medzera)4
Juraj Jánošík – NAJSLOVAK(medzera)5
Cyril a Metod – NAJSLOVAK(medzera)6
Peter Sagan – NAJSLOVAK(medzera)7
Anton Srholec – NAJSLOVAK(medzera)8
Milan Rastislav Štefánik – NAJSLOVAK(medzera)9

Zomrel Viktor Oravec

Zomrel Viktor Oravec

Vo veku 90 rokov zomrel v sobotu (20. 4.) rozhlasový moderátor Viktor Oravec. Jeho meno bolo spojené predovšetkým s rozhlasovou reláciou Na modrej vlne. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 26. apríla o 13.45 h v bratislavskom Krematóriu. TASR o tom informoval redaktor Slovenského rozhlasu Martin Jurčo.
Viktor Oravec sa narodil 25. februára 1929 v Čachticiach. Po štúdiu na učiteľskej akadémii a UK v Bratislave strávil roky za učiteľskou katedrou. V roku 1960 začal kariéru v rozhlase. Okrem relácie na Modrej vlne pripravoval aj Mikrofórum a Svet mladých.
Oravec bol súčasťou známej autorskej trojice spolu s Ernestom Weidlerom a Ľubomírom Moncoľom. V mládežníckej redakcii pracoval medzi rokmi 1960 až 1969 a neskôr v rokoch 1974 až 1991. Po odchode do dôchodku spolupracoval naďalej s Krajanskou redakciou Slovenského rozhlasu.
Okrem rozhlasovej kariéry bol aj športovcom, ktorý sa venoval šprintu, skoku do diaľky a desaťboju. Oravec bol nositeľom Krištáľovej pyramídy.



Copyright © TASR 2019
 

23. 4. 2019

Ešte väčší chuj, než sme si mysleli

Ešte väčší chuj, 

než sme si mysleli


Zomrela Hannelore Elsnerová

Zomrela Hannelore Elsnerová

Vo veku 76 rokov zomrela v nedeľu Mníchove po krátkej a ťažkej chorobe známa nemecká herečka Hannelore Elsnerová. Informovala o tom v utorok agentúra APA s odvolaním sa na viaceré nemecké médiá. Jej smrť potvrdil i rodinný právnik Matthias Prinz.
"Nemecký film bude odteraz chudobnejší," povedal šéf produkčnej firmy Constantin Film Martin Moszkowicz.
Jedna z najobľúbenejších nemeckých filmových a televíznych herečiek Hannelore Elsnerová sa narodila 26. júla 1942 v bavorskom meste Burghausen neďaleko rakúskych hraníc. Elsnerová stvárnila počas svojej kariéry viac než 200 televíznych a filmových úloh. Známou sa stala napríklad vďaka televíznemu seriálu Komisárka (1994-2006).
Medzi jej najväčšie úspechy na plátnach kín patria filmy Alles auf Zucker! (2004) a Hanami — čas kvitnúcich čerešní (2008). V roku 2015 získala rakúsku filmovú a televíznu cenu Romy pre najobľúbenejšiu herečku, ktorú každoročne udeľuje denník Kurier. Aj v rodnom Nemecku dostala rad prestížnych ocenení.

Copyright © TASR 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Päťdesiatsedemročnú ženu zatkli v utorok v súvislosti s minulotýždňovou vraždou severoírskej novinárky Lyry McKeeovej v Londonderry. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na miestnu políciu.
Ženu zatkli na základe protiteroristickej legislatívy, píše sa vo vyhlásení severoírskej polície.
Agentúra AFP pripomína, že dvoch mužov vo veku 18 a 19 rokov, zadržaných v tomto prípade, prepustili v nedeľu večer z policajnej väzby bez vznesenia obvinení. Polícia po ich prepustení vyzvala občanov, aby sa každý, kto má informácie o vrahovi McKeeovej, prihlásil.
McKeeová (29) zomrela na následky zranení hlavy, ktoré utrpela vo štvrtok večer pri streľbe v severoírskom meste Londonderry. Neznámy strelec tam okolo 23.00 h miestneho času vypálil niekoľko rán smerom na policajtov a novinárku, ktorú postrelil. Zranenú ženu okamžite previezli do nemocnice, kde však zraneniam podľahla.
K zodpovednosti za jej vraždu sa v pondelok večer prostredníctvom listu zaslaného severoírskym médiám prihlásila militantná skupina s názvom Nová IRA.
"Pri útoku na nepriateľa bola tragicky zabitá Lyra McKeeová, keď stála pri nepriateľských silách," uviedla Nová IRA v liste, ktorý doručila denníku The Irish News. "IRA sa plne a úprimne ospravedlňuje partnerke, rodine a priateľom Lyry McKeeovej za jej smrť," dodala.

Copyright © TASR 2019

Festival rozhlasovej hry 2019

Festival rozhlasovej hry 2019

RTVS a Trnavský samosprávny kraj pripravujú Festival rozhlasovej hry 2019, ktorý sa uskutoční 10. až 12. júna. Odborná porota hodnotí v týchto dňoch celkom 63 titulov v dvoch kategóriách, do 30 minút a nad 30 minút. Užší výber najúspešnejších hier, po desať v každej kategórii, zverejní 30. apríla. Víťazov v oboch kategóriách sa rozhlasová verejnosť dozvie 12. júna v Trnave.
„Nerobíme špeciálne nominácie, rozhlasové hry sa nemusia prihlasovať do súťaže. V štatúte Festivalu rozhlasovej hry sa uvádza, že súťažia všetky rozhlasové hry vyrobené za uplynulé dva roky, konkrétne od 9. júla 2017 do 31. januára 2019. Takže to, čo sme vyprodukovali u nás, v odbore vlastnej tvorby Slovenského rozhlasu či už v Bratislave, alebo kolegovia v Banskej Bystrici a Košiciach, všetko súťaží. Skôr bolo pre nás orieškom, ako ich vnútorne selektovať, pretože ťažko by sme hodnotili v jednej kategórii desaťminútovú miniatúru študentov scenáristiky a réžie Divadelnej fakulty VŠMU a rozsiahlu veľkú dvojhodinovú rozhlasovú hru. Po dlhých úvahách sme ich rozdelili na dve kategórie, rozhlasová hra do 30 minút a rozhlasová hra nad 30 minút,“ uviedla pre TASR vedúca odboru literárno-dramatickej výroby Slovenského rozhlasu Zuzana Belková.
Všetky súťažné príspevky už poslucháči v rozhlasovom vysielaní počuli, budú tak mať možnosť porovnať si svoj názor na jednotlivé hry s názorom odbornej poroty. Tú tvoria režisér a umelecký šéf trnavského Divadla Jána Palárika Juraj Bielik, teatrologička Nadežda Lindovská, teatrológ Miron Pukan, šéfrežisér Českého rozhlasu Aleš Vrzák a spisovateľ a dramatik Pavol Rankov, ktorý je zároveň predsedom poroty. Ambasádorkou festivalu je herečka Emília Vášáryová.
„Pre nás bolo dôležité koncipovať porotu tak, aby v nej bol zastúpený čo najširší záber pohľadov. Máme v nej odborníkov teatrológov aj praktikov z rozhlasovej praxe. Porotcovia dostali na digitálnom nosiči všetky súťažné hry a dostatok času na to, aby si ich všetky vypočuli. Budú im prideľovať body od jeden po desať, z toho potom bude zostavená finálová desiatka v oboch kategóriách,“ dodala Belková.
Výsledok hlasovania poroty bude známy po 30. apríli. Ďalší osud finalistov po tomto rezultáte bude nasledovný: „Pre poslucháča bude najdôležitejšie, že všetky súťažné hry, nielen tie, ktoré budú v užšom výbere, sa odvysielajú vo vysielaní Rádia Devín. Ako sa bude blížiť dátum festivalu, tak Rádio Devín bude mať zmenenú programovú štruktúru, popoludňajšie a večerné sloty budú upravené tak, aby sa postupne všetky hry odvysielali. Ak niekto v pôvodnom vysielacom termíne hry nezachytil, tak si ich v tejto kolekcii bude môcť nájsť,“ spresnila Belková a doplnila: „Pripravujeme aj sprievodný program festivalu, bude veľmi bohatý a nebude koncipovaný len ako verejné počúvanie súťažných titulov, resp. titulov v užšom výbere. Budú to besedy s autormi, odborný seminár, koncerty aj dve divadelné predstavenia, pretože partnerom festivalu je aj Divadelná fakulta VŠMU. Záver festivalu a vyhlásenie výsledkov prinesie v živom vysielaní aj Rádio Slovensko a Rádio Devín.“

Copyright © TASR 2019