Zomrel Peter Wyngarde

Zomrel Peter Wyngarde

Britský herec Peter Wyngarde, vlastným menom údajne Cyril Louis Goldbert, ktorého preslávila postava autora detektívnych príbehov, playboya a vyšetrovateľa Jasona Kinga z televíznych seriálov Department S a Jason King z konca 60. a začiatku 70. rokov minulého storočia, už nie je medzi živými.
Umelec, ktorý si až neobvykle chránil informácie o súkromí vrátane dátumu narodenia, pôvodu i aktuálneho spôsobu života, zomrel podľa informácií britských médií s odvolaním sa na jeho manažment v pondelok 15. januára v nemocničnom zariadení Chelsea and Westminster Hospital v Londýne, a to údajne vo veku 90 rokov, podľa iných zdrojov 84 rokov.
Muž, ktorý sa narodil podľa oficiálne nepotvrdených informácií v Marseille francúzskej matke a britskému otcovi, začal s hereckou kariérou už v 50. rokoch minulého storočia. Ešte predtým však strávil časť života v čínskom Šanghaji, kde ho počas japonskej okupácie internovali. V polovici 40. rokov 20. storočia sa mu podarilo vycestovať do Veľkej Británie, kde si zmenil meno na Peter Wyngarde. V historickom veľkofilme Alexander Veľký (1956) si zahral po boku velikánov Frederica Marcha a Richarda Burtona. Počet jeho príležitosti sa zvyšoval, stále častejšie sa objavoval v televíznych produkciách, ktoré mu napokon vyniesli aj dočasnú slávu.
Dočasnú preto, že po úspechu zmienených seriálov Wyngarda v polovici 70. rokov prichytili s iným mužom pri homosexuálnych aktivitách a odsúdili za vyvolávanie verejného pohoršenia, čo bolo fakticky bodkou za jeho umeleckou dráhou v ostrovnej monarchii. Potom sa už zväčša objavoval iba pod pseudonymami v menej ostro sledovaných divadelných inscenáciách vrátane predstavenia Dear Liar, v ktorom sa v roku 1977 predstavil v rakúskej metropole vo Vienna's English Theatre.

Copyright © TASR 2018

Donald Trump Fake News Awards 2017

Donald Trump Fake News Awards 2017

1. The New York Times’ Paul Krugman.

2. ABC News’ Brian Ross

3. CNN

4. TIME magazine

5. Washington Post

6. CNN again. “When they, according to the president, falsely accused him of overfeeding fish during a visit with the Japanese prime minister”.

7. CNN: “When they falsely reported about Anthony Scaramucci’s meeting with a Russian but retracted it due to a “significant breakdown in the process.”

8. Newsweek

9. CNN: When they ‘falsely reported that former FBI Director James Comey would dispute President Trump’s claim that he was told he is not under investigation’.

10. The New York Times

11. “And last, but not least: “RUSSIA COLLUSION!” Russian collusion is perhaps the greatest hoax perpetrated on the American people. THERE IS NO COLLUSION!”
NEWS 216

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Debatu Českej televízie, v ktorej sa stretnú českí prezidentskí kandidáti Jiří Drahoš a súčasná hlava štátu Miloš Zeman, bude moderovať Světlana Witowská, ktorá sa pravidelne objavuje v podvečernom programe s názvom Interview ČT24. 
      "Světlana je skúsená moderátorka, ktorá dlhodobo odvádza výborné výkony v rozhovoroch s vrcholnými politikmi," uviedol riaditeľ spravodajstva a športu ČT Zdeněk Šámal, ktorého vo štvrtok citoval portál televízie.
      Ponuku moderovať prezidentskú debatu pred druhým kolom priamych volieb dostal najprv Václav Moravec, ale odmietol ju. Ako jeden z dôvodov pritom uviedol, že nechce byť hromozvodom Zemanovej kritiky voči ČT. "Generálneho riaditeľa som už v nedeľu informoval, že debatu moderovať nebudem," povedal Moravec už skôr.
      Zeman Moravca často kritizuje a rozhovory s ním niekoľko rokov odmieta, napísal v stredu portál Novinky.cz.
      Moravec svoje rozhodnutie nemoderovať diskusiu spresnil pre spravodajský web Médiář. Uviedol, že sa "líšili jeho predstavy a predstavy vedenia ČT o formáte, stopáži a podobne". "Dobré pre ČT a jej divákov je, že sa po mojom nedeľnom oznámení generálnemu riaditeľovi o nemoderovaní podarilo odblokovať odmietavý postoj kancelára (Vratislava) Mynářa k účasti prezidenta Zemana v záverečnej debate ČT," vysvetlil Moravec.
      Diskusný duel sa bude vysielať v priamom prenose vo štvrtok 25. januára od 20.00 h na kanáloch ČT1 a ČT24. Obaja kandidáti už účasť na debate písomne potvrdili.
      Druhé kolo prezidentských volieb v Česku sa bude konať 26. a 27. januára.
      Witowská začínala novinársku kariéru ako redaktorka tlačovej agentúry ČTK a denníka Mladá fronta DNES. Prvýkrát nastúpila do Českej televízie v roku 1996; po pôsobení v súkromnej televízii Prima sa do ČT nakrátko vrátila v roku 2011 a definitívne po materskej dovolenke v roku 2012. Od roku 2014 moderuje program Interview ČT24, teda pravidelný profilový podvečerný rozhovor s osobnosťou, ktorá hýbe udalosťami dňa, ako napísal portál televízie.

 Mužovi, ktorý vlani koncom októbra pobodal a vážne zranil novinárku ruskej rozhlasovej stanice Echo Moskvy Taťjanu Feľgengauerovú, diagnostikovali schizofréniu. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP s odvolaním sa na Echo Moskvy.
      Moderátorku a zástupkyňu šéfredaktora Feľgengauerovú pobodal 23. októbra útočník Boris Gric do krku pri moskovskej redakcii rozhlasovej stanice. Gric sa odvtedy nachádza vo väzbe, kde čaká na súdny proces.
      Echo Moskvy v stredu informovalo, že lekári na moskovskej Serbského psychiatrickej klinike diagnostikovali Gricovi, občanovi Ruska aj Izraela, paranoidnú schizofréniu.
      Feľgengauerová vo vysielaní povedala, že verí úsudku lekárov a od úradov očakáva, že budú Grica držať v izolácii. Novinárka v tomto období podstupuje rehabilitáciu po spôsobených zraneniach.
      Rozhlasová stanica Echo Moskvy je kritická voči ruským úradom a jej programy často vyvolávajú hnev predstaviteľov politických aj podnikateľských kruhov. Niektorí novinári stanice dostávajú vyhrážky.

Moskovský súd zamietol vo štvrtok odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o predĺžení vyšetrovacej väzby ukrajinskému novinárovi Romanovi Suščenkovi, ktorého zadržali a obvinili v Rusku zo špionáže. Informoval o tom Suščenkov ruský advokát Mark Fejgin.
      Moskovský súd predĺžil 27. novembra Suščenkovi väzbu o ďalšie dva mesiace, a to do 30. januára 2018. Súdny proces by sa mal začať v januári. V prípade uznania za vinného hrozí Suščenkovi až 20 rokov väzenia.
      Mark Fejgin ešte v decembri tvrdil, že vyšetrovatelia vyvíjajú na Suščenka psychický tlak, aby sa priznal. Vraj mu hovoria, aby popremýšľal, či strávi 20 rokov vo väzení, alebo začne spolupracovať. "Vyšetrovatelia dokončujú svoju prácu a snažia sa naskočiť na posledný vlak, aby získali priznanie viny," povedal Fejgin.
      Ako tvrdí ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB), plukovníka Suščenka z Hlavnej správy rozviedky (GUR) Ministerstva obrany Ukrajiny zatkla 30. septembra 2016 v Moskve, kde bol na "špionážnej misii". Podľa FSB zbieral tajné informácie o ruských ozbrojených silách a Národnej garde, pričom ich zverejnenie by podkopalo obranyschopnosť Ruska.
      Súd rozhodol o uvalení väzby na Suščenka 1. októbra 2016. Vyšetrovatelia oficiálne obvinili tohto Ukrajinca zo špionáže 7. októbra 2016.
      Suščenko akékoľvek obvinenia odmieta. Fejgin tvrdí, že Suščenko je reportérom agentúry Ukrinform v Paríži a v Moskve nebol na špionážnej misii, ale na návšteve u svojich príbuzných.
      Agentúra Ukrinform potvrdila, že Suščenko je jej zamestnancom od roku 2002, pričom ho označil za "novinára s dlhodobo bezúhonnou profesionálnou reputáciou".
      Novinára udal "rodinný priateľ", ktorý kontaktoval ruskú FSB a tá Suščenka zatkla, uviedol začiatkom novembra 2016 advokát Fejgin. "Suščenko navštívil svojho brata v Moskve niekoľkokrát. Kontaktoval priateľa rodiny. Rodinný priateľ ho jednoducho dal zatvoriť. To je všetko," povedal Fejgin.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) počas stredajšej plenárnej rozpravy začali "biť na poplach" ohľadom vplyvu ruskej propagandy na členské krajiny EÚ a navrhli posilnenie strategického komunikačného tímu EÚ, ktorý by tento fenomén pozorne sledoval. EP to uviedol vo štvrtok vo vyhlásení pre médiá.
      Podľa názoru europoslancov od vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny došlo k zvýšenému počtu informačných únikov riadených z Kremľa, falošných správ, dezinformačných kampaní a kybernetických útokov proti EÚ a jej členským štátom. Poslanci pripomenuli ruské zásahy do diania okolo brexitu, ale aj ovplyvňovanie vlaňajších prezidentských volieb vo Francúzsku a parlamentných volieb v Nemecku a Španielsku.
      Europoslanci vyjadrili poľutovanie nad obmedzenou reakciou zo strany EÚ a poznamenali, že malý 17-členný strategický komunikačný tím EÚ sa snaží bojovať proti nástrojom ruskej propagandy, akými sú agentúra Sputnik alebo televízna stanica RT, ktoré majú k dispozícii miliardové rozpočty.
      So zámerom zlepšiť odolnosť EÚ voči týmto nástrojom propagandy žiadajú europoslanci prijať opatrenia na zlepšenie mediálnej gramotnosti, zvyšovanie povedomia o propagande a šírení falošných správ, podporovanie nezávislej a investigatívnej žurnalistiky a úpravu audiovizuálnej smernice EÚ s cieľom umožniť národným regulátorom presadzovať nulovú toleranciu voči prejavom nenávisti.
      Európski zákonodarcovia zdôrazňujú tiež potrebu zlepšiť transparentnosť vlastníctva médií, ako aj financovanie politických strán a ich kampaní. Sústredili sa aj na oblasť sociálnych sietí, ktoré sa v súčasnosti stávajú hlavným spravodajským zdrojom pre mnohých ľudí v EÚ. Časť poslancov požaduje, aby aj tieto servery dodržiavali rovnaké pravidlá ako tradičné médiá.

Počet televíznych duelov úradujúceho českého prezidenta Miloša Zemana a jeho vyzývateľa Jiřího Drahoša, ktoré by sa mali uskutočniť pred rozhodujúcim druhým kolom volieb hlavy štátu, evidentne nie je ešte stále definitívne stanovený.
      Bývalý predseda českej akadémie vied, univerzitný profesor Jiří Drahoš, vo štvrtok na jednej zo sociálnych sietí uviedol, že predvolebné diskusie prezidentských kandidátov by sa mali uskutočniť vo verejnoprávnej Českej televízii (ČT) a komerčnej FTV Prima.
      Debata na pôde ČT je naplánovaná na 25. januára a vo vysielaní TV Prima by mala mať miesto o dva dni skôr, informoval vyzývateľ úradujúcej hlavy štátu.
      Hovorca prezidenta ČR Jiří Ovčáček, ktorý už po prvom kole volieb avizoval, že Zeman prijal pozvanie štyroch vysielateľov - TV Nova, TV Barrandov a oboch už zmienených televízií - adresoval vo štvrtok Drahošovi odkaz, ktorý zverejnil internetový server Novinky.cz. Jeho text znie: "Aby Jiří Drahoš nemusel pána prezidenta hľadať, poskytujem mu prehľad duelov. Pán profesor, nebojte sa, neschovávajte sa a príďte diskutovať s pánom prezidentom!"
      Pod textom Ovčáček pripojil názvy televízií a termíny:
      TV Nova v nedeľu 21.1.
      TV Barrandov v pondelok 22.1.
      FTV Prima v utorok 23.1.
      ČT vo štvrtok 25.1.
      Zároveň pre Novinky.cz dodal: "My si nevyberáme. Pán prezident príde do všetkých štyroch televízií, ktoré ho pozvali na účasť v dueli s Jiřím Drahošom".

Copyright © TASR 2018

Obľúbené relácie z TV RiK môžu deti sledovať už aj na PLUSke

Obľúbené relácie z TV RiK môžu 

deti sledovať už aj na PLUSke

Vzhľadom na veľký dopyt divákov sa JOJ Group rozhodla zaradiť najpopulárnejšie detské relácie z vlastnej tvorby TV RiK aj do programovej štruktúry televízie PLUS, ktorá zábavno-náučné formáty ako Zabi nudu, Sníček alebo Rapotáčik vysiela v nedeľu ráno. „Toto rozhodnutie bolo logické, keďže chceme byť čo najbližšie k detskému divákovi. Našu televíziu RiK si môže naladiť veľký počet domácností, no ešte stále sa nájdu aj také, kde to nie je možné. Preto sme sa rozhodli, že populárne relácie z našej produkcie zaradíme do víkendového vysielania aj na PLUSke,“ ozrejmila marketingová manažérka TV RiK Františka Fedor.
Detská televízia RiK, ktorá je na slovenskom trhu od roku 2015, sa stretla s veľkým úspechom medzi rodičmi a deťmi. Jej najväčšími benefitmi sú vysielanie v domácom jazyku a vlastná tvorba, teda relácie, ktoré sú nielen zábavné, ale predovšetkým náučné. V relácii Sníček sa deti naučia napríklad o svetadieloch či o vesmíre, alebo prečo je dôležitá recyklácia odpadu. Nová relácia Rapotáčik pomáha rodičom s logopedickými problémami, ktoré sú medzi deťmi čoraz častejšie. Pri jej tvorbe televízia úzko spolupracovala napríklad s renomovanou logopedičkou Luciou Palugyayovou. V relácii Zabi nudu zasa moderátorky Maťa a Miška učia deti vyrábať rôzne vtipné aj užitočné predmety do domácnosti.


©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RTVS podpíše novú zmluvu so SITA

RTVS podpíše novú zmluvu so SITA

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) podpíše nové zmluvy s tlačovými agentúrami, verejnoprávnou Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR) aj so súkromnou SITA Slovenskou tlačovou agentúrou. Vyplýva to zo zámerov RTVS podpísať zmluvy nad 100-tisíc eur, ktoré prezentoval generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník na dnešnom rokovaní Rady RTVS. RTVS podpíše spolu niekoľko desiatok nových zmlúv, ide najmä o zmluvy, ktoré sa uzatvárajú na kratšie obdobie, na rok či dva, napríklad na výrobu konkrétnych audiovizuálnych diel. Sú medzi nimi aj zmluvy so SOZA, rôznymi filmovými produkčnými spoločnosťami, Národným filmovým archívom Praha na nákup licenčných práv k 36 filmom a mnohé ďalšie. Ako radu informoval Rezník, zmluva s Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky je o dodávaní, odbere a využívaní spravodajského servisu a zmluva so SITA je o dodávaní spravodajského servisu, denného monitoringu a monitoringu tlačovej agentúry. Ako počas rokovania povedal člen Dozornej komisie Rady RTVS Peter Kubica, zmluva so SITA je vo výške 417 600 eur a je do 31. decembra 2019.
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník sa rozhodol začiatkom roka predčasne odstúpiť od trojročnej zmluvy so SITA, na základe ktorej mal RTVS do konca roka 2019 využívať spravodajský servis agentúry SITA a zároveň dostávať od SITA aj monitoring. SITA označila odstúpenie od zmluvy za protiprávne a neplatné. Vyvolalo to rokovania RTVS a SITA, ktoré vyústili do vypracovania novej zmluvy. Na tému upozornil spravodajský portál Aktuality.sk.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RADA RTVS

RADA RTVS

V jesennej vysielacej štruktúre RTVS, od 15. septembra, by sa opäť mali objaviť Reportéri. Prísľub opätovného zaradenia v dramaturgicky precíznejšom formáte predniesol generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník na štvrtkovom rokovaní Rady RTVS. Členovia kontrolného orgánu túto informáciu zobrali na vedomie, zároveň požiadali šéfa verejnoprávneho média, aby na každom zasadnutí rady informoval o príprave nového formátu investigatívnej relácie, ktorá podľa nich jednoznačne do vysielania RTVS patrí.
Rezník na rokovaní deklaroval, že Reportéri nebudú súčasťou programu dočasne. "Nechceme reláciu zrušiť, ale ju zlepšiť," zdôraznil generálny riaditeľ RTVS. V nasledujúcom období sa preto podľa jeho slov bude pracovať na novom formáte, ktorý bude zodpovedať nárokom, aké má relácia tohto typu spĺňať – témami i ich spracovaním.
Generálny riaditeľ zopakoval, že dôvodom dočasného stiahnutia Reportérov z vysielania je súčasný formát, "z ktorého sa investigatívny charakter relácie takmer úplne vytratil". Relácia podľa Rezníka v poslednom období nereflektovala na závažné celospoločenské kauzy a venovala sa skôr občianskej publicistike, čím sa dramaturgicky prekrývala s reláciou Občan za dverami.
"V poslednom období sa tiež zvýšil počet sťažností a podnetov, v ktorých nám sťažovatelia prostredníctvom svojich právnych zástupcov vypočítavajú a dokladujú elementárne faktografické chyby a omyly v relácii, na základe ktorých nás žiadajú o odvysielanie opravy a finančnú kompenzáciu za poškodenie dobrého mena," uviedol Rezník.
Podľa neho je súčasný stav dôsledkom toho, že sa v predchádzajúcom období Reportérom v RTVS nevenovala dostatočná pozornosť a podpora, ktorú si zaslúži tento typ publicistiky a relácia bola poddimenzovaná po odbornej, technickej i finančnej stránke. "RTVS investigatívny formát neruší, no nechceme, aby živoril bez jasného dramaturgického konceptu," prízvukoval generálny riaditeľ RTVS.
Prínosom by podľa Rezníka malo byť aj dočasné spojenie redakcií Reportérov a programu Občan za dverami. Zlúčenie, premietnuté do väčšieho počtu redaktorov napĺňajúcich menší objem vysielacieho času, má zvýšiť kvalitu i adresnosť relácií s vyšším spoločenským zásahom. Rezník poukázal i na to, že redaktori Reportérov dostanú v rámci relácie Občan za dverami priestor v jednom z najsledovanejších časov s priemernou sledovanosťou 300.000 divákov.
Predseda Rady RTVS Igor Gallo na rokovaní vyjadril presvedčenie, že podobné rozhodnutia, aké vedenie RTVS prijalo v súvislosti s Reportérmi, by sa nemali členovia rady dozvedať z médií. Potvrdil zároveň, že v súvislosti s podobnými prípadmi sa s generálnym riaditeľom RTVS dohodol do budúcnosti o informovaní rady v "reálnom čase".
Na dnešnom rokovaní sa zúčastnil aj tím redaktorov relácie Reportéri.

Dianie na zimných olympijských hrách (ZOH) v juhokórejskom Pjongčangu (9.-25.2.) priblíži RTVS televíznym divákom prostredníctvom 260 hodín vysielania na oboch televíznych okruhoch. Šport bude výrazne posilnený aj v rozhlasovom vysielaní, pričom o medailovom zápolení slovenských športovcov sa poslucháči dozvedia v aktuálnych vstupoch z pretekov. Na štvrtkovom rokovaní Rady RTVS o tom informoval riaditeľ Sekcie športu RTVS Matej Hajko.
      "V prípade rozhlasu tak chceme reagovať na časový posun, ktorý spôsobí, že biatlonové preteky s našou Nasťou Kuzminovou sa budú odohrávať vtedy, keď sú ľudia na ceste do práce, resp. nemôžu sedieť pri televízore. Prostredníctvom aktuálnych vstupov mapujúcich v reálnom čase to najdôležitejšie, napríklad strelecké položky, budú fanúšikovia športu i prostredníctvom rádia čo najbližšie pri dianí," ozrejmil Hajko.
      V prípade televízneho vysielania sa na Jednotke objaví úvodný a záverečný ceremoniál a časť hokejového turnaja. "Okrem zápasov slovenského tímu odvysielame aj ďalšie atraktívne súboje, ktoré turnaj prinesie, vrátane vyraďovacej fázy," informoval Hajko. Dvojka ponúkne sled prenosov a záznamov zo všetkých 13 športových odvetví na olympiáde.
      O 20.00 h na Dvojke zosumarizuje skončený olympijský deň hodinové Štúdio ZOH 2018, priebežné, rýchle sumáre ponúkne RTVS približne každú hodinu olympijského vysielania.
      O zabezpečenie vysielania a spravodajstva z olympiády sa bude starať približne 100 pracovníkov RTVS, tretina z nich bude priamo v dejisku olympiády.

Copyright © TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...

   Reklamná pauza, môžete sa...

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Príčinou utorkového poplachu v Japonsku, kde verejnoprávna televízia odvysielala informáciu o pravdepodobnom vypálení rakety zo Severnej Kórey, bolo pochybenie jedného z pracovníkov, ktorý mal v úmysle zverejniť inú rýchlu správu.
Agentúra AP v stredu uviedla, že podľa samotnej televíznej stanice NHK falošný poplach nebol dôsledkom strojového zlyhania. Stanica dodala, že zvažuje preventívne opatrenia, aby sa takýto incident neopakoval.
V zverejnenej flešovej správe sa uvádzalo, že Severná Kórea pravdepodobne odpálila raketu smerom na Japonsko a vláda vyzýva obyvateľov, aby sa ukryli. NHK túto informáciu v priebehu niekoľkých minút stiahla zo svojich internetových stránok, na čo sa ospravedlnila verejnosti aj v iných formátoch vysielania.
Stanica nedokázala s istotou uviesť, ku koľkým ľuďom sa nepravdivá správa dostala. Takisto neznáme je to, či niektorí z nich naozaj vyhľadali úkryt.
Falošný raketový poplach v Japonsku nasledoval iba niekoľko dní po tom, ako podobné varovanie dostali obyvatelia amerického štátu Havaj. Tamojší používatelia mobilných telefónov si prečítali minulú sobotu správu odoslanú systémom úradu civilnej ochrany, podľa ktorej hrozil zásah územia balistickou raketou. Medzi Havajčanmi vypukla panika, pričom niektorí z nich opúšťali svoje autá na diaľnici a pripravovali sa na útek z príbytkov, kým neprišlo po viac ako polhodine oznámenie, že ich v skutočnosti nijaká raketa neohrozuje.

Novinár s nemecko-tureckým občianstvom Deniz Yücel, ktorý je zadržiavaný v Turecku posledných 11 mesiacov bez vznesenia obvinení, uviedol, že čoskoro vydá knihu. 
      Bude mať názov "Wir sind ja nicht zum Spaß hier" (Nie sme tu pre zábavu) a vyjde 14. februára v nezávislom nemeckom vydavateľstve Edition Nautilus, uviedol Yücel v písomnom rozhovore pre agentúru DPA, sprostredkovanom jeho právnikmi. 
      Yücela zatkli v Istanbule 14. februára. Turecké úrady ho obviňujú zo šírenia teroristickej propagandy, podnecovania k nenávisti a zo špionáže. Yücel tieto obvinenia odmieta.
      Yücel, spravodajca nemeckého denníka Die Welt, v tejto súvislosti dodal, že obsahom knihy sú prepracované "staré a veľmi staré" články, napriek tomu si myslí, že stále stoja za prečítanie. Ide o články, ktoré sa objavili v denníkoch Die Welt a Die Tageszeitung a ľavicovom týždenníku Jungle World. Všetky sídlia v Berlíne. 
       Okrem toho by sa mali v knihe objaviť "dva alebo tri nové príspevky", ktoré napísal Yücel a jeho manželka. 
      Vydavateľkou knihy je novinárka Doris Akrapová, ktorá mu s výberom a prepracovaním textov pomáhala. 

Copyright © TASR 2017

RADA RTVS

RADA RTVS

Zomrel Vladimír Bartoň

Zomrel Vladimír Bartoň

Vo veku nedožitých 70 rokov zomrel 16. januára krátko po 22. hodine v Nitre herec Vladimír Bartoň. Narodil sa 19. augusta 1948 v Bratislave. Informovalo o tom Divadlo Andreja Bagara v Nitre, v ktorom bol dlhoročným členom umeleckého súboru.
S umeleckým prednesom a herectvom sa po prvýkrát stretol už na strednej škole, kedy sa zúčastňoval na rôznych recitačných súťažiach. Neskôr sa rozhodol vyštudovať herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde sa stretol s Milanom Kňažkom, Františkom Kovárom, Emilom Horváthom i Dušanom Jamrichom. S Dušanom Kaprálikom a Jozefom Bednárikom tvorili nerozlučnú trojicu nezabudnuteľných Troch mušketierov. Do nitrianskeho divadla sa dostal na odporučenie Karola Spišáka.
Ako dlhoročný člen umeleckého súboru DAB v Nitre stvárnil veľké množstvo postáv. Diváci ho mohli vidieť napríklad v muzikáli Pacho sa vracia (1995), v inscenácii Fidlikant na streche (1998), Macbeth (1999), Báthoryčkav (2000), v hre Grék Zorba (2001),Peter Pan (2004), Kabaret (2004), Obrázkari (2005), Aj kone sa strieľajú (2005), či Modrá ruža (2008), Piargy (2008), Kráľ Lear (2009), Mŕtve duše (2010), Adam Šangala (2010), Sladká Charity (2011), Prefíkaná vdova (2012) i Tisícročná včela (2013). Poslednou inscenáciou, v ktorej si na doskách Divadla Andreja Bagara zahral, bol muzikál Povolanie Pápež (2016). Počas svojho umeleckého života stvárnil aj desiatky filmových a televíznych úloh.
Ako informovalo DAB, zádušná svätá omša sa uskutoční v pondelok 22. januára 2018 o 12. h v Kostole Navštívenia Panny Márie na Farskej ulici. Posledná rozlúčka s Vladimírom Bartoňom bude v ten istý deň o 14. h v budove DAB v Nitre.

Copyright © TASR 2017

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Falošný poplach o tom, že Severná Kórea odpálila balistickú strelu, odvysielala v utorok japonská televízna stanica NHK. Nepravdivá správa prišla len pár dní po tom, ako sa podobný incident odohral na Havaji, všíma si agentúra Reuters.
Do piatich minút však televízia nepravdivé informácie opravila a uviedla, že príčina poplachu nebola bezprostredne známa. "Stále situáciu preverujeme," povedal hovorca NHK.
O 18.55 h miestneho času sa na obrazovkách japonskej televízie objavil oznam, v ktorom NHK varovala, že Severná Kórea pravdepodobne odpálila balistickú strelu a vláda vyzýva ľudí na úkryt.
Rovnakú poplašnú správu dostali aj ľudia, ktorí používajú spravodajský online servis tejto japonskej televízie na svojich mobilných telefónoch.
Informácie o tom, že by tento falošný poplach spôsobil v Japonsku paniku alebo iný rozruch, neboli bezprostredne známe.
Na Havaji však nepravdivé varovanie pred zasiahnutím balistickou strelou minulý týždeň v sobotu vyvolalo paniku. Ľudia opúšťali svoje autá na diaľnici a pripravovali sa na útek zo svojich príbytkov, kým neprišlo po viac ako polhodine oznámenie, že ich v skutočnosti nijaká raketa neohrozuje.
Zodpovednosť za falošný poplach pred útokom balistickou raketou zobral na seba predstaviteľ tamojšieho úradu civilnej ochrany Vern Miyagi.
Uviedol, že toto varovanie bolo odvolané po 38 minútach, pričom však zamestnanci civilnej správy si svoju chybu uvedomili už tri minúty po zverejnení varovania. Ďalších vyše 30 minút trvalo, kým ju odstránili. Vysvetlil v tejto súvislosti, že počítačový systém nebol naprogramovaný na takýto prípad a špecialisti boli nútení vytvoriť a zadať nový počítačový príkaz.
Americký štát Havaj v decembri po prvý raz od skončenia studenej vojny vykonal skúšku systému varovania pred jadrovým útokom. Príčinou tohto kroku boli obavy z agresie Severnej Kórey.

 Dánska prokuratúra obvinila v utorok tamojšieho vynálezcu Petra Madsena z vraždy, ktorej obeťou mala byť švédska novinárka Kim Wallová, keď sa s ním vlani v auguste vydala na plavbu ponorkou. Vyšetrovatelia podľa oznámenia nedokázali určiť, ako Wallová prišla o život, mohla však byť usmrtená "podrezaním hrdla alebo uškrtením", informovala agentúra DPA.
Voči Madsenovi, ktorý je už päť mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, vzniesli už dávnejšie predbežné obvinenia zo zabitia a zneuctenia ľudských pozostatkov. Druhé z týchto obvinení prokuratúra v utorok potvrdila, keďže Wallovej telo sa našlo rozštvrtené.
Vynálezca popiera, že by novinárku v ponorke zabil, priznal však, že jej telo vyhodil do mora. Vo svojich výpovediach najprv uvádzal, že Wallovú vysadil na malom ostrove, následne hovoril o nehode, pri ktorej pasažierke spadol na hlavu poklop, a nakoniec prišiel s verziou, že išlo o otravu oxidom uhoľnatým.
Wallovú naposledy videli vlani 10. augusta, ako v Kodani nastupovala do Madsenovej podomácky vyrobenej ponorky, ktorá sa následne potopila, čo podľa vyšetrovateľov mohlo byť dôsledkom úmyselného konania. Telo novinárky v nej nenašli, po viac ako desiatich dňoch však vylovili z mora pri dánskom pobreží jej trup, od ktorého boli úmyselne oddelené hlava a končatiny. Neskôr sa podarilo nájsť i ďalšie časti tela, na ktorom sa našlo 15 bodných rán.
      Kodanský súd určil ešte v októbri termín začiatku procesu s Madsenom na 8. marca 2018.

Americká herečka ukrajinského pôvodu Mila Kunisová sa v utorok stala ženskou laureátkou ocenenia Hasty Pudding, ktoré už viac ako polstoročie udeľuje študentská skupina divadelníkov z Harvardovej univerzity.
      Divadelníci zo skupiny Hasty Pudding Theatricals podľa agentúry AP uviedli, že Kunisovej titul Žena roka rozhodli udeliť, lebo je jednou z "najvyhľadávanejších, najživších a najočarujúcejších" hollywoodskych herečiek. 
      Kunisová si svoju trofej v podobe pudingovej misy prevezme 25. januára v meste Cambridge v americkom štáte Massachusetts, ktorého ulicami sa najskôr prejde na čele veselého sprievodu. Divadelníci z Hasty Pudding Theatricals udeľujú ocenenie Žena roka už od roku 1951. V roku 1967 k nemu pridali i mužský variant ceny - Muž roka, pričom najnovšieho laureáta tohto ocenenia ešte neoznámili. 
      Medzi doterajšími držiteľmi humorného - avšak pozitívneho - ocenenia za "trvalý a efektný príspevok do sveta zábavy" figurujú okrem iných napríklad Tom Cruise, Julia Robertsová, Meryl Streepová, Harrison Ford a Clint Eastwood. Vlani ocenenie získali Octavia Spencerová a Ryan Reynolds a predvlani Kerry Washingtonová a Joseph Gordon-Lewitt. 
      Mila Kunisová bola v roku 2010 nominovaná na filmové ocenenie Zlatý glóbus zo úlohu baletky Lily vo filme Čierna labuť. Okrem zmieneného hitu si v ostatných rokoch zahrala napríklad vo filmoch Matky rebelky či Matky rebelky: Šťastné a veselé a len nedávno skončila s nakrúcaním nového filmu The Spy Who Dumped Me (Špión, ktorý ma odkopol), ktorý by mal prísť do amerických kín v auguste. 
      V televízií sa táto 34-ročná herečka preslávila už v 90. rokoch vďaka úlohám Jackie Burkhartovej v sitcome Tie roky sedemdesiate a Meg Griffinovej, ktorej prepožičala hlas v animovanom sitcome Griffinovci. 

Moderátor Českej televízie (ČT) Václav Moravec oznámil, že nechce moderovať predvolebný prezidentský duel kandidátov Jiřího Drahoša a Miloša Zemana. Informoval o tom v utorok spravodajský portál Ihned.cz. Moravec ako jeden z dôvodov uviedol, že nechce byť hromozvodom Zemanovej kritiky voči ČT. Duel by sa mal vysielať 25. januára od 20.00 h.
      Moravec už v nedeľu večer oznámil generálnemu riaditeľovi ČT svoje rozhodnutie. Informáciu, že nebude moderovať debatu prezidentských kandidátov pred druhým kolom priamych volieb naplánovaným na 26. a 27. januára, potvrdil Moravec aj českému denníku Právo.
      Zeman Moravca často kritizuje a rozhovory s ním už niekoľko rokov odmieta, dodal portál Novinky.cz.
      ČT bude chcieť Moravca ešte presvedčiť, aby duel Drahoša so Zemanom predsa len moderoval, uviedol šéf komunikácie Vít Kolář.
      Na televízny duel vyzval Zemana práve Drahoš, a to po oznámení výsledkov prvého kola prezidentských volieb (z 12. a 13. januára), keď sa obaja dostali vďaka hlasom voličov do druhého kola. Zeman sa pritom pred prvým kolom debatám s protikandidátmi vyhýbal.
      Česká televízia je zatiaľ jedinou stanicou, na ktorej je debata oboch kandidátov pred druhým kolom volieb potvrdená. Drahoš zatiaľ potvrdil účasť v dueli iba na ČT a trvá na tom, že sa chce zúčastniť dvoch debát. Odvoláva sa na slová Zemana, ktorý v reakcii na Drahošovu výzvu stretnúť sa tvárou v tvár odpovedal, že si vie predstaviť dve debaty, ale tri a viac by už divákov nudili. V pondelok však Zemanov tím zrazu ohlásil, že debaty majú byť až štyri a že prezident prijal pozvanie do ČT, Novy, Primy a Barrandova, napísal portál Novinky.cz. 

Copyright © TASR 2018

Jiří Drahoš pôjde len do dvoch televíznych debát. Ak pôjde Miloš Zeman do televízie štyrikrát, v dvoch prípadoch tam bude sám. Drahoš namiesto toho bude obchádzať voliča. Jiří Drahoš to včera povedal ČTK pri návšteve rodného Jablunkova na Frýdecko-Místecku.
"Prezident Zeman jednak nerobí kampaň, však celých päť rokov jazdil po regiónoch. Ja som sľúbil voličom, že ešte teraz počas tých 14 dní vyjdem do regiónov a vyrazím za voličmi. Ja neviem, prečo by som mal dávať prednosť debatám s Milošom Zemanom. Stačia dve . Mimochodom sám Miloš Zeman povedal, že tretí a ďalšie debata už by bola nudná. tak keď tam bude chcieť ísť sám, tak tam bude sám, "povedal Drahoš. Navštíviť ešte chce okrem iného veľké mestá Brno a Ostravu.

Copyright © ČTK 2018

TO JE TV!

TO JE TV!

Zomrel Edwin Hawkins

Zomrel Edwin Hawkins

 

Vo veku 74 rokov zomrela hviezda americkej gospelovej hudby Edwin Hawkins, známy predovšetkým hitom Oh Happy Day z roku 1969. Držiteľ viacerých hudobných cien Grammy trpel na rakovinu pankreasu a zomrel v pondelok vo svojom dome v Kalifornii, informoval jeho hovorca.
Hawkins sa považuje za priekopníka mestského štýlu gospelovej hudby, keď spájal gospelové hymny so svetským zvukom, uviedla v utorok spravodajská stanica BBC.
Pochádzal z hudobníckej rodiny - otec hral na havajskú gitaru, matka bola klaviristka. Postupne sa stal skladateľom, keybordistom, aranžérom a zbormajstrom v kostole. Koncom 60. rokov spoluzakladal Northern California State Youth Choir a na ich prvom albume, ktorý bol zmesou gospelu a rhythm and bluesu, zaranžoval hymnu z 18. storočia Oh Happy Day. Vyšla tiež ako singel od kapely Edwin Hawkins Singers - predalo sa ho sedem miliónov kusov a mladému hudobníkovi zmenil život.
Skladba získala Grammy a naspievali ju mnohí slávni speváci od Arethy Franklinovej až po Elvisa Presleyho. Exbeatla Georgea Harrisona inšpirovala podľa jeho vlastných slov k napísaniu megahitu My Sweet Lord.

Copyright © TASR 2017

Andrej Doležal rozšíril tím manažmentu JOJ

Andrej Doležal rozšíril tím 

manažmentu JOJ

 
Andrej Doležal bol ako technický riaditeľ v tíme predošlého generálneho riaditeľa RTVS Václava Miku, dva mesiace po nástupe do funkcie ho súčasný šéf RTVS Jaroslav Rezník vymenil
BRATISLAVA 16. januára (SITA) - Bývalý riaditeľ techniky verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Andrej Doležal rozšíril tím manažmentu JOJ Group. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa JOJ Group Lucia Kulihová, Doležal sa stal od 15. januára riaditeľom pre distribúciu a nelineárne služby. Ako v tlačovej správe pripomenula hovorkyňa JOJ Group, Doležal má dlhoročné skúsenosti v televíznej oblasti, v rokoch 2008 až 2012 bol technickým riaditeľom televízie Markíza a v rokoch 2012 až 2017 v RTVS. Na oboch miestach bol zodpovedný za riadenie a strategický rozvoj viacerých odborov, riadenie tímu ľudí, či prácu s rozpočtom. Vyštudoval Fakultu elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity, odbor automatizácia. V súčasnosti sa venuje aj dobrovoľníckej činnosti v oblasti vzdelávania, vyučuje predmet obrazová a zvuková technika v maturitnom ročníku, dodáva sa v tlačovej správe.
Andrej Doležal bol ako technický riaditeľ v tíme predošlého generálneho riaditeľa RTVS Václava Miku. Dva mesiace po nástupe do funkcie ho súčasný šéf RTVS Jaroslav Rezník vymenil. Doležala vo funkcii technického riaditeľa RTVS od 30. septembra dočasne nahradil Viktor Košutzký. RTVS 12. januára informoval, že za nového riaditeľa sekcie technickej realizácie generálny riaditeľ RTVS vymenoval Vladimíra Hübnera. Hübner doposiaľ pôsobil v tejto sekcii ako vedúci odboru strategického rozvoja a mediálnych systémov. V oblasti vysielacej výpočtovej techniky pracuje od roku 2007, keď nastúpil ako administrátor mediálnych systémov do centra techniky v TV Markíza, kde pôsobil do roku 2012. Podľa RTVS má Hübner bohatú prax v oblasti administrácie IT technológií a počítačových sietí, s navrhovaním a implementovaním IT projektov, riadením zmien ako aj líniovým a projektovým manažmentom.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. 

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Najviac fanúšikov na sociálnej sieti Facebook medzi politickými stranami má aj v roku 2018 SaS. K 16. januáru ich liberáli evidovali 123.052, vlani o takomto čase ich bolo 121.222. Za SaS nasledujú OĽaNO (95.942, vlani 49.213) a hnutie Sme rodina (79.258, minulý rok 60.397).
V rámci parlamentných strán sa na štvrtej priečke umiestnil Smer-SD s 31.813 fanúšikmi (vlani 31.628), na piatej SNS s 31.696 fanúšikmi (minulý rok 30.382) a na šiestej Most-Híd, ktorý má aktuálne 11.107 fanúšikov. V roku 2017 ich v tomto čase mal 9478. Strane ĽSNS, ktorá mala vlani zhruba 80.000 fanúšikov, Facebook viaceré stránky zablokoval.
Z mimoparlamentných strán si pomerne vysoký počet fanúšikov udržiavajú SDKÚ-DS (17.539), SMK (13.588) aj KDH (11.641). Nová strana Spolu Miroslava Beblavého eviduje aktuálne 14.860 fanúšikov, Progresívne Slovensko 14.728. Všetky politické strany aj ich lídrov však výrazne prevyšuje prezident SR Andrej Kiska, ktorý má na sociálnej sieti 253.176 fanúšikov.
Z dávnejšej ankety TASR vyplynulo, že váhu a dosah sociálnych sietí si politické strany uvedomujú. Väčšina z nich sa preto tisíckam svojich fanúšikov snaží prihovárať na dennej báze. "Sociálne siete používame dlhodobo a považujeme ich za veľmi dobrú formu zdieľania rýchlych informácií a názorov, pri ktorých ľudia nemusia rozmýšľať o tom, či dané informácie nie sú nejakým spôsobom mediálne prekrútené," uviedla hovorkyňa Smeru-SD Ľubica Končalová s tým, že strana považuje za dôležité komunikovať týmto kanálom na dennej báze. Na druhej strane za prvoradý považuje vždy osobný kontakt s ľuďmi, pretože iba tak sa dajú pochopiť jednotlivé regionálne a sociálne rozdiely.
SNS využíva na online komunikáciu najmä Facebook, lebo je v rámci slovenského trhu najpoužívanejší a pri odbornom spravovaní aj najefektívnejší. "Veľký dôraz kladieme aj na imidžovú a PR líniu komunikovanú prostredníctvom oficiálneho FB profilu SNS," uviedla vtedy hovorkyňa strany Zuzana Kohútková. Podľa jej slov nie je dôležité, či je tento kanál využívaný denne, ale predovšetkým vhodne.
Strana Most-Híd uznala, že sociálne siete a online priestor zohrávajú čoraz dôležitejšiu rolu v politickej komunikácii, preto sa strana tomuto trendu prispôsobuje. "Na sociálnych sieťach komunikujeme na dennej báze, pričom jej dávame porovnateľný priestor ako tlačovým správam či vyjadreniam pre médiá. Takisto využívanie sociálnych sietí počas kampane je vhodným nástrojom na komunikáciu politických vyjadrení a odkazov," povedal vtedajší hovorca Matej Kováč.
Podobne to vidí aj SaS. "Je to dôležitý spôsob komunikácie s voličmi. Touto formou tlmočíme svoje názory na aktuálne témy a zároveň sa dozvedáme, ako ich vnímajú ostatní. Výhodou je okamžitá spätná väzba," odkázala hovorkyňa liberálov Katarína Svrčeková. SaS cez správy a statusy komunikuje denne, pričom využíva aj sponzorované odkazy, ktoré strane v predvolebnej kampani pomáhali zvyšovať napr. čítanosť blogov kandidátov.
Hnutie OĽaNO považuje sociálne siete za jedno z najsledovanejších médií či komunikačných prostriedkov súčasnosti. "Môžete odkomunikovať okamžite, čo chcete. Doba je rýchla a sociálne siete do nej čoraz pevnejšie patria," povedal hovorca Dano Mitas. Okrem rýchlosti sprostredkovania informácií považuje za veľkú výhodu, že sociálne siete umožňujú úzky kontakt s ľuďmi.


Copyright © TASR 2017

RTVS chystá novú zábavnú rozhlasovú reláciu

RTVS chystá novú zábavnú 

rozhlasovú reláciu

RTVS chce obohatiť ponuku súčasných rozhlasových zábavníkov o ďalšie relácie, a preto dáva priestor tvorcom so zaujímavými nápadmi. Súčasné nedeľné Spojky, Dvojbodky v Slovenskom rozhlase by sa tak od apríla mohli rozšíriť o nový zábavný program.
Záujemcovia môžu svoje námety v slovenskom jazyku posielať prostredníctvom elektronického systému RTVS prístupného na www.rtvs.org/centralny-register-nametov alebo prostredníctvom e-mailovej adresy: crn@rtvs.sk do 31. januára 2018.
„Neuspokojíme sa s rutinnými riešeniami a našim poslucháčom chceme prinášať čo najpestrejšiu ponuku prístupov k programu - aj k tomu s prívlastkom oddychový, alebo dokonca zábavne ladený. Neuzatvárame sa, o našom pátraní po nových osobnostiach a programoch by malo vedieť čo najviac potenciálnych spolupracovníkov,“ priblížila Zuzana Belková, poverená riadením Odboru vlastnej tvorby Slovenského rozhlasu.
Môžu sa registrovať iba pôvodné a doteraz nezverejnené projekty. Tie správca Centrálneho registra námetov zašle na posúdenie dramaturgii v Odbore vlastnej tvorby a následne ich prerokuje Dramaturgická rada. Definitívne rozhodnutie o prijatí konkrétneho námetu je na Programovej rade.

Nevedeli sme si predstaviť prácu v médiu ovládanom Mečiarom

Nevedeli sme si predstaviť prácu 

v médiu ovládanom Mečiarom 

Keď v júni 1992 vyhralo na Slovensku voľby Mečiarovo HZDS, denník Smena vyšiel čierno orámovaný, ako parte za federáciou a demokraciou na Slovensku. Od tohto momentu redaktori tušili, že skôr alebo neskôr príde vládna odpoveď. „Niekedy začiatkom septembra vláda schválila zmenu privatizačného prístupu k Smene, teda, že bude vytvorená štátna akciová spoločnosť Denník Smena, a starý privatizačný projekt, podľa ktorého sme mali ísť do rúk francúzskeho koncernu Hersant, ktorý vydáva Le Figaro, bol zakopaný. Potom už sa len čakalo na vznik Slovenskej republiky,“ spomína v TABLET.TV pri príležitosti dnešného 25. výročia vzniku denníka SME riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek.
      „Tušili sme, čo príde. Aj sme sa na to do istej miery ako redakcia pripravovali,“ doplnil ho novinár, publicista a komentátor Róbert Kotian, ktorý v tom čase tiež pracoval v Smene. „Myslím, že vtedy bola vytvorená nejaká eseročka, ktorá mala vydávať nové noviny. Vnímam to ako logický dôsledok vzťahu medzi denníkom Smena a vládou Vladimíra Mečiara, ktorý bol napätý. A Vladimír Mečiar si po tom, ako vzniklo samostatné Slovensko, dovolil oveľa viac ako za federácie,“ dodal Kotian.
      Vláda sa rozhodla vytvoriť novú spoločnosť, ktorá mala okrem iného za úlohu vymeniť väčšinu kľúčových osobností redakcie novín. Nie je náhoda, že predstavitelia predstavenstva novej eseročky zaklopali na dvere Smeny doslova niekoľko dní po vzniku Slovenskej republiky. „Má to súvis, ale nemá to pozitívnu konotáciu,“ hodnotí Fulmek.
      „Dnes to vyzerá, akoby sme slávili 25 rokov Slovenskej republiky, ale v tom čase sme so Slovenskou republikou boli vo veľkom konflikte,“ konštatuje. „Prišli a povedali nám, že šéfredaktor Karol Ježík, Jozef Weiss, ja som už vtedy bol zástupca šéfredaktora, a vedenie denníka Smena musí odísť kvôli zlým ekonomickým výsledkom. Hoci, ak sa dobre pamätám, sme v tom roku mali okolo šesť alebo sedem miliónov korún zisku,“ spomína Fulmek.
      Redakcia Smeny využila skutočnosť, že nová štátna akciová spoločnosť síce už mala predstavenstvo, ale ešte nebola zapísaná v Obchodnom registri. Pokiaľ z právneho hľadiska neexistovala, odmietli odovzdať redakciu novým ľuďom. Získali tak štyri dni na založenie denníka SME.
      „Dôležité bolo, že predstavenstvo spoločnosti Denník Smena vtedy ešte nebolo zaregistrované, takže sme mali štyri dni noviny v rukách. Z dnešného pohľadu sme zneužili noviny, z ktorých sme odchádzali, na vlastnú propagáciu. Ale vtedy sme to tak nechápali, považovali sme to za niečo normálne. Štyri dni sme čitateľov informovali o tom, čo sa deje a urobili sme z toho kauzu. Na začiatku sme získali takmer dvojtretinový predaj denníka Smena,“ spomína Fulmek. 
      Mali založenú spoločnosť, ktorá sa pôvodne mala podieľať na francúzskom privatizačnom projekte. Za vyzbieraných milión korún mali redaktori pôvodne získať jedno percento. Na tejto spoločnosti založili vydávanie nového denníka, ktorý štartoval 15. januára. Kľúčového investora získali v Petrovi Vajdovi, ktorý k jednému štartovaciemu miliónu pridal ešte ďalšie dva.
      Začínajúce noviny s relatívne malým finančným balíkom dokázali fungovať viac ako tri mesiace. „Povedal, že dá dva milióny a my dáme milión, učil nás investičnej zodpovednosti. Ale nakoniec do toho musel vraziť takmer 70 miliónov korún, aby sa to rozbehlo,“ spomína na Petra Vajdu Fulmek. Podnikateľ podľa neho nevnímal investíciu len ako obchod. „Bola to z jeho strany aj určitá spoločenská zodpovednosť, chcel udržať partiu, ktorá sa nepodvolí Mečiarovi. A my sme nechceli ostať v znásilnenej Smene,“ spomína Fulmek.
      Podmienkou investície bolo, aby sa k novému projektu pridala väčšia časť redakcie. „Bolo to riziko pre ľudí, ktorí odišli zo Smeny. Ale boli tu ľudia, ktorým sme dôverovali, či to bol Karol Ježík alebo pán Vajda. A mnohí sme si nevedeli predstaviť, že budeme robiť v médiu, ktoré bude ovládať Mečiar. Toto bolo pre nás východisko. Mal som len 30 rokov a ešte som nemal také veľké deti, aby som mohol byť vydieraný,“ spomína Kotian. 
      Alexej Fulmek bol v tom čase ešte mladší, mal len 26 rokov. Napriek tomu sa pustil do manažérskej práce a v nasledujúcich rokoch realizoval viacero fúzií, ktoré boli pre rozvoj SME kľúčové. „Dnes sa berie napríklad akvizícia a fúzia ako normálna vec, ale vtedy nebola urobená žiadna okrem jednej, kedy bol vtedajší denník Ľud premenený na Čas, kúpil ho Slovenský denník a urobili fúziu,“ spomína Fulmek. Veľmi dôležité bolo opätovné získanie Smeny, ktorú medzičasom ovládol Jozef Majský, a po rokoch aj denníka Práca.
      Za „rozdielového hráča“, ktorý prispel k úspechu nových novín, považuje Fulmek aj Kotian prvého šéfredaktora SME Karola Ježíka. „Určite bol rozdielový hráč a osvietená hlava. Ale bolo tam viacero ľudí, Vlado Popelka, Robo Kotian, Peter Tóth, ikonou bol Marián Leško. Dôležité bolo, že vo mne dostali praktického človeka a manažéra,“ poznamenal Fulmek.
      Kotian tvrdí, že z 20 prípadov, keď sa s Ježíkom nezhodol, bolo 18 takých, v ktorých mal napokon pravdu šéfredaktor. Na úspechu novín sa podľa neho podieľali všetci redaktori, ktorí boli ochotní pracovať v denníku pod tlakom vlády Vladimíra Mečiara. 
      Je známe, že napríklad Petra Tótha zbili a v čase, keď bol s prezidentom Michalom Kováčom v Turecku, mu zapálili auto. „Manželku mal vtedy v siedmom či ôsmom mesiaci tehotenstva. Bol to veľmi brutálny útok,“ spomína Kotian.
      „Pod najväčším tlakom boli spravodajcovia a komentátori. Ale iba na tomto sa noviny postaviť nedajú. To, čo v tomto čase urobilo zahraničné oddelenie, oddelenie kultúry či športu, spôsobilo, že noviny boli komplexné. A myslím si, že ľudia tomuto príbehu verili,“ tvrdí Kotian. 
      Kotian s Popelkom v týchto rokoch vytvorili komentárovú stranu približne v tej forme, ako ju poznáme dnes. „Podstatou bolo, aby tam odznelo viacero názorov, nielen jeden. Samozrejme, aby bolo vidieť aj to, ktorým názorom fandíme, ktoré princípy sú pre nás dôležité. A strana mala svoju mustru, boli tam názory redakcie, názory príčetných ľudí zvonku. Ľudia to radi čítali. Tam dostali informácie v kontexte. Spravodajské oddelenie prinášalo informácie a kauzy, ale my sme ich dávali do kontextu. V tom bol denník vždy silný a presadzuje sa v tom aj naďalej,“ vysvetľuje Kotian.
      „My sme nechceli byť opozičné noviny, chceli sme byť nezávislé, kritické noviny. Kritické voči akejkoľvek moci. Ale tým, ako reagovala štátna moc, ako reagoval Vladimír Mečiar, sme sa prirodzene dostali ešte trochu ďalej, ako sme pôvodne chceli. Ale v tom čase išlo o veľa. Či sa bude krajina uberať smerom na východ, alebo ostane súčasťou západného civilizačného okruhu,“ dodáva.
      Aj podľa Fulmeka išli v čase boja s Mečiarom noviny ďalej, ako by pripúšťali dnešné štandardy. „Organizovali sme napríklad dva autobusy, v roku 1994 a 1998 pred voľbami, s politickou karikatúrou. Na výjazdoch sme rečnili spolu s opozičnými politikmi. Dnes už takýto typ kooperácie medzi nezávislým médiom a politikmi nie je možný. Ale vtedy sme boli plne angažovaní do súboja. Uvedomovali sme si, že je to súboj o povahu krajiny,“ povedal.
      Ako reagovali na výsledok parlamentných volieb v roku 1998? „Boli sme šťastní, keď Mečiar prehral voľby. Reagovali sme oslavou na dvore na Mýtnej ulici, kde Karol Ježík varil,“ spomína Fulmek. 
      Ale koniec revolučnej fázy znamenal začiatok pragmatickej, v ktorej sa médium musí neustále presadzovať v konfrontácii s konkurenciou. „Zrazu stála pred nami otázka, ako obsahovo naplniť noviny, keď už sme porazili nepriateľa. A tá sa tiahla až do roku 2002, keď sme kúpili Prácu a fúzovali ju. A znovu naštartovali rast denníka, lebo dovtedy klesal,“ povedal Fulmek.
      Denník musel riešiť aj nepríjemné problémy, ukázalo sa, že jeho najznámejší novinár, Peter Tóth, spolupracuje so SIS. Musel sa vyrovnať aj s plagiátorskou kauzou.
      „Peter Tóth v knihe Bežec hovorí o paralelnej tajnej službe. Ja si myslím, že je to dodatočne vymyslený pojem. Nemyslím si, že v tom čase to tak volali. Ale dobre, toto už nikto nebude vedieť posúdiť. Problém s Petrom bol, že, to už bolo za Milana Šimečku, začal vykazovať známky nejakých neštandardných príjmov. Nevedeli sme, od koho. Ale to bol dôvod na to, aby sa s ním šéfredaktor Milan Šimečka rozišiel. Až neskôr sa ukázalo, že ten, s kým spolupracoval, bola tajná služba,“ povedal Fulmek. Hoci nešlo o Lexovu, ale už demokratickú tajnú službu, aj tak bolo takéto správanie pre novinára neprijateľné.
      „Bolelo to, imidž SME bol otrasený v rôznych kauzách, toto bola jedna z nich. Ale to nič nemení na jeho zásluhách z 90. rokov, kedy nosil exkluzívne informácie a ako novinár zohral veľmi významnú úlohu v boji proti nedemokratickým tendenciám a zneužívaniu štátnych inštitúcií,“ pripomenul Fulmek.
      Nové tisícročie prinieslo aj štandardizáciu redakčnej práce. „Preberanie textov zo zahraničných médií a podpisovanie redaktorovým menom bola vec, na ktorú sa predtým nepozeralo až takým kritickým okom. Ale v našich pravidlách to bolo zakotvené tak, že to nebolo možné. Pamätám si niekoľko prípadov, keď sme kvôli tomu prepúšťali ľudí. Asi najväčšia bola kauza Grassmeier,“ spomína Fulmek. 
      „Bolo to fiktívne meno novinára, ktorý mal písať exkluzívne články nielen z oblasti kultúry. Dve naše redaktorky ho označovali za spolupracovníka DPA. Ja som vtedy dokonca najal novinára, Martina Kleina, aby vycestoval do Nemecka a hľadal ho, lebo som stále veril, že ten človek existuje. Ale nakoniec sa potvrdilo, že neexistuje a obe dievčatá z redakcie odišli,“ dodáva Fulmek.
      Tvrdí však, že SME aj v novej dobe dokázalo splniť dva základné ciele: Udržať étos nezávislosti a slobody, ktorý si vytvorilo v časoch mečiarizmu, a uspieť ekonomicky. „Čo sa nám aj podarilo, expandovali sme do regiónov a vybudovali druhé najväčšie vydavateľstvo na Slovensku,“ povedal Fulmek.
      Kotian pred 15 rokmi z denníka odišiel, stále však má k nemu vzťah. „Považujem príbeh denníka SME za jeden z najfascinujúcejších v ponovembrových dejinách. Viac ako 12 rokov som sa ho zúčastňoval. V čase, keď bolo potrebné udržať určité princípy novinárčiny a zároveň dať ľuďom nádej, že sa to (na Slovensku, pozn. Teraz.sk) dá zmeniť, bolo SME jedinečným médiom. Myslím si, že s výnimkou niektorých menších zlyhaní denník SME za tých 25 rokov obstál,“ uzavrel Kotian.

Copyright © TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Zeman chce jít hned do čtyř televizních soubojů, Drahoš nabídky zvažuje: https://t.co/flmRoi1gGg

— Jiří Ovčáček (@PREZIDENTmluvci) 15. januára 2018

Český prezident Miloš Zeman prijal pozvanie televízií Nova, Barrandov, Prima a ČT, kde sa pred druhým kolom prezidentských volieb zúčastní duelu so svojím protikandidátom Jiřím Drahošom. Informoval o tom na Twitteri prezidentov hovorca Jiří Ovčáček.
      "Pán prezident prijal ponuku týchto televíznych staníc zúčastniť sa na dueloch s Jiřím Drahošom: NOVA, BARRANDOV, PRIMA a ČT," napísal na Twitteri Ovčáček.
      Podľa Ovčáčka sa Zeman v druhom kole chystá v kampani zamerať hlavne na televízne duely, hoci pôvodne akékoľvek televízne diskusie odmietal, napísal internetový server Lidovky.cz.
      V piatkovom a sobotňajšom prvom kole prezidentských volieb v Česku zvíťazil Zeman so ziskom 38,56 percenta, na druhom postupovom mieste skončil akademik Jiří Drahoš, ktorého podporilo 26,60 percenta zúčastnených voličov. Obaja tak postúpili do druhého kola volieb, ktoré sa uskutoční v dňoch 26. a 27. januára.

Copyright © TASR 2018

Vedenie britskej verzie módneho časopisu Vogue ukončilo spoluprácu so známymi fotografmi Mariom Testinom a Bruceom Weberom, ktorí boli v USA obvinení zo sexuálneho obťažovania modelov. K rovnakému kroku siahol aj britský výrobca luxusného tovaru Burberry a ďalšie značky ho zvažujú, informovala britské médiá.

Britská mutácia Vogue svoje rozhodnutie oznámila po tom, čo vplyvná umelecká riaditeľka jej vydavateľa Condé Nast Anna Wintour z New Yorku oznámila, že spoločnosť už týmto fotografom nebude „v dohľadnej dobe“ dávať žiadne zákazky. Tým v podstate odstavila dve najznámejšie mená vo svete módy, komentoval rozhodnutie britský denník The Guardian.

O niekoľkých obvineniach vznesených voči hviezdnym fotografom informoval ako prvý americký denník The New York Times. Nevhodného správania voči mužským kolegom sa podľa ich svedectva fotografi dopúšťali v polovici 90. rokov. Obaja umelci to prostredníctvom svojich advokátov popreli.

Šesťdesiattriročný peruánsky rodák M. Testino pravidelne fotografoval aj britskú kráľovskú rodinu. Je napríklad autorom januárové obálky amerického Vogue, na ktorej je tenisová šampiónka Serena Williamsová a jej niekoľkomesačná dcéra. Fotil napríklad aj pre luxusné značky Gucci, Versace, Chanel, Hugo Boss, Michael Kors, Estée Lauder alebo Lancome.

Sedemdesiatjedenročný B. Weber pracoval napríklad pre módne spoločnosti Abercrombie & Fitch, Calvin Klein a Ralph Lauren.

Copyright © ČTK 2018

Poslanec NR SR M. Mazurek sa postaví pred sudcu ŠTS vo februári

Poslanec NR SR M. Mazurek sa 

 postaví pred sudcu ŠTS vo februári

Poslanec Národnej rady SR Milan Mazurek (ĽSNS) sa postaví pred sudcu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici 26. februára tohto roka. Súd zverejnil informáciu o termíne hlavného pojednávania na svojej internetovej stránke.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na Mazureka 4. decembra minulého roka pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, farbu pleti či pôvod rodu.
Špecializovaný trestný súd uznal poslanca za vinného za hanlivé výroky na adresu rómskeho etnika odvysielané v Rádiu Frontinus. Dostal peňažný trest 5000 eur, ak by ho nezaplatil, musel by ísť na polroka do väzenia. Navyše by stratil poslanecký mandát. Mazurek vinu odmieta, chystá sa brániť na súde a voči trestnému rozkazu podal odpor.

Copyright © TASR 2017