STAV SPRAVODAJSTVA STV PO NOVOM ZAČIATKU

Začíname, ako inak, správou: 28. 11. 2003 Ústredný riaditeľ STV Richard Rybníček dnes uviedol do funkcie svojho poradcu pre spravodajstvo skúseného škótskeho novinára Charlesa Fletchera (44 r.). Charles Fletcher sa bude prioritne venovať otázkam obsahovej skladby správ, dramaturgie spravodajských relácií a bude sa podieľať aj na novom organizačnom usporiadaní redakcie spravodajstva a publicistiky STV. Ústredný riaditeľ STV Richard Rybníček od svojho poradcu očakáva, že mu pomôže uviesť do spravodajstva STV štandardy spravodajskej práce, ktoré sú bežné vo veľkých verejnoprávnych televíziách vo svete. Ch. Fletcher bude poradcom ústredného riaditeľa vo všetkých otázkach týkajúcich sa spravodajstva a publicistiky STV. Výhodou škótskeho mediálneho experta je dlhoročná medzinárodná skúsenosť z oblasti žurnalistiky v renomovaných elektronických médiách. Charles Fletcher pracoval pre BBC World Service, kde mal na starosti školenia a rozvoj žurnalistiky pre celú Európu. Pred tým pracoval ako spravodajca pre Škótsko v satelitnej spravodajskej televízii Sky News. Je autorom žurnalistickej príručky, ktorá bola označená za „najkompletnejší súhrn pravidiel a zásad elektronickej žurnalistiky“ v Európe. „Veľmi oceňujem možnosť zapojiť sa do spravodajského tímu v STV. Verím, že spoločne môžeme vybudovať dôveryhodnú a rešpektovanú verejnoprávnu inštitúciu a urobiť z STV výkladnú skriňu slovenskej žurnalistiky“ – vyjadril sa Ch. Fletcher pri svojom nástupe do STV. Nuž to sú slová a tu sú praktické výstupy pána Fletchera: Stand-upy (bokom nastrčení moderátori v zlatom reze) – zrušené pre nefunkčnost, strnulosť a trápnosť. Zákaz zoomov – zrušené, nezmysel, ktorý nepraktikuje zatiaľ žiadna televízia, pretože sa to ani nedá realizovať, uberá to na dynamičnosti a je to proti zásadám strihovej skladby Výsledok po Novom začiatku Úvod k tejto úvahe je iba subjektívnym pripomenutím objektívnej pravdy – koľko nových začiatkov sa spravodajstvo Slovenskej televízie ešte dočká, kým si manažment Slovenskej televízie prestane pliesť formu s obsahom. Manažment STV naivne očakával, že v priebehu jedného roka vyrieši legislatívne problémy, oddlží televíziu, vyrieši personál a postaví verejnoprávnu a zmysluplnú vysielaciu štruktúru. Vznikol mačkopes. Pomoc STV na prezentáciu vládnej politiky v spravodajstve bolo čistým politicko- ekonomickým barterom za oddlženie. Tak vznikla teória nekauzovej televízie a aj začiatok pádu konkurencieschopného spravodajstva STV. Správy majú síce novú grafiku, dynamickejší štýl, ale príspevky redaktorov sú ako vystrihnuté zo starej televízie. Slabšia kvalita obrazu, zlý zvuk, zhoršená slovenčina, absencia osobností. Spravodajstvo je obsahom nezmenené, pretrváva tzv. chudobné , obsahovo i úrovňou nevyvážené spravodajstvo. Vo vysielaní nie je vôbec zaradený každodenný typ Kultúrne noviny, čo je závažný nedostatok napĺňania vysielania programovej služby Slovenskou televíziou. Tu sa prejavuje nedostatočné personálne a odborné zázemie redakcie spravodajstva. Ďalším nedostatkom je neexistencia schválených náboženských správ, čo vyplýva z nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v Slovenskej televízii a určite to nevyrieši ani schválené „Riaditeľstvo pre medzinárodnú koordináciu tohto typu programov“ a nekoordinovaná nespolupráca s redakciou spravodajstva. Spravodajské programy STV nepochopiteľne stratili kvalitu spred dvoch rokov. Spravodajstvo trpí slabým personálnym zázemím, zlým výberom pracovníkov a ich nestálosťou, ktorá môže vyplývať aj z nesystémového, v spravodajstve nebezpečného opatrenia, akým sú pracovné zmluvy na dobu určitú (na 6mesiacov). V spravodajstve, ktoré ma byť najkonsolidovanejšou časťou každej televízie, nie sú takéto pracovné zmluvy bežným manažérskym opatrením. Výsledok je, žiaľ, až príliš viditeľný. Divák má z redaktorov pocit, že robia v televízii, kde sa musia neustále, každú hodinu báť o svoje miesto, ak niečo nevhodné povedia, aby nebodaj neurazili cítenie vládnych strán alebo generálneho riaditeľa. Inovatívnym riadiacim a evaluačným prostriedkom je skresľovanie štatistiky výroby redaktorov domáceho spravodajstva vedúcou pracovníčkou. Tiež spôsob ako sa zbaviť nepohodlných. Šokujúcim, ale nie prekvapivým krokom, z hľadiska celej personálnej práce vedenia STV, je predčasné a hysterické hodnotenie údajov zo skúšobnej prevádzky peoplemetrového merania sledovanosti. Na ich základe sa nedajú robiť žiadne zásadné či už personálne zmeny na postoch moderátorov, vo vysielacích časoch alebo v konkrétnych reláciách. Preceňovanie predbežných výsledkov bude viesť k nezvratným chybám a omylom, čo nebude v STV opäť ničím ojedinelým. Peoplemetre sú iba alibi na zdôvodnenie zmien, o ktorých každý vedel. Najhoršie je, že vinu na iných váľajú tí, ktorí nesú zodpovednosť. Vedenie STV však prekračuje všetky možné i nemožné hranice. Na stretnutí s redakciou boli "podľa hodnoverných zdrojov" prezentované výstupy z peoplemetrov, na základe ktorých vraj diváci chcú vidieť iba mladých a pekných redaktorov. A tak sa začala ďalšia "etnická" čistka v spravodajstve. Až teraz som pochopil, prečo Richard Rybníček najskôr ostro protestoval, potom vôbec nechápal uznesenie Rady STV č. 52/2004: Rada STV žiada GR STV, aby jej predložil koncepciu spracovávania primárnych a sekundárnych výsledkov peoplemetrového merania sledovanosti televíznych staníc a spôsobu následnej evaulácie jednotlivých programových typov a programových titulov na jednotlivých okruhoch STV. Už bolo rozhodnuté. Nepohodlných vyhlásiť na základe peoplemetrov (!) za starých a škaredých a vymeniť ich! V Slovenskej televízii je tak mimoriadne silne podporovaný kult mladosti, krásy. Iba mladí sú inteligentní, kreatívni, len oni zachraňujú to, čo neschopné generácie pred nimi pokazili. Na okraj: vo veku nad 45 rokov žije na Slovensku 1,8 milióna ľudí, čo je iste relevantná kategória populácie. Ich vytesnenie zo spoločnosti je neprezieravé a kontraproduktívne. Pripomína to vtip, ktorý verejne predniesol jeden z ministrov súčasnej vlády, akoby vystrihnutý zo zápisu z konferencie vo Wahnsee: "Najlepšie by bolo postaviť všetkých dôchodcov na jednu stranu Dunaja. Kto dopláva na druhú, ten si dopláva pre dôchodok..." Určite najhorším prejavom neschopnosti pochopenia fungovania spravodajstva sú nepochopiteľné zlyhania : zmiznutie príspevkov o zisteniach kontroly NKÚ na Úrade vlády SR v roku 2003, mediálne ticho o dlhodobých problémoch 1. garantovanej, mediálne ticho o zmenách zákaziek v miliardových tendroch na rezorte obrany v roku 2003, skryté vyhrážanie sa redaktorky STV organizátorovi tlačovky a následný šot v prospech jednej zo zúčastnených strán, prezidentské voľby – nedostatočná a neskorá informácia. STV ako spoľahlivý zdroj informácií v prezidentských voľbách zlyhala. Ťažkou prehrou spravodajstva (skôr celej STV) bolo nezvládnutie a ignorácia prezidentskej kampane zo strany STV, kde došlo k popretiu zákona o STV a aj samotného poslania STV. Je neprípustné, aby sa divák dozvedel výsledky volieb a referenda zo spravodajstva súkromnej spravodajskej televízie Slovenská televízia sa rozhodla konkurovať súkromným staniciam. Dôveryhodnosť inštitúcie v oblasti spravodajstva zúročuje len minimálne. Verejnoprávna televízia sa musí snažiť predstihnúť svojich potencionálnych konkurentov pri uplatňovaní práva spoločnosti na informácie. Problémom bolo aj priame riadenie spravodajstva STV cez GR STV; dolapenie Saddáma Hussajna – úplná absencia breaking news, výročie vylodenia v Normandii – nezaradenie priameho prenosu, omyl redaktora, volajúceho na nesprávne číslo do Talianska, prezentované ako prešľap MZV SR, nejasný príspevok o temnom pozadí obchodovania zo zbraňami na Slovensku evidentne namierený na MH SR, rukojemnícka dráma v Beslane – úplné zlyhanie, absencia breaking news, prvý deň drámy až DRUHÁ správa v hlavnom spravodajstve (unikát v svetovom spravodajstve), v ďalších dňoch žiadni kontaktní žurnalisti v Rusku, pozastavené vysielanie príspevku o firme ministra Kaníka a netransparentom tendri, úplná absencia zahraničných spravodajcov STV (aj stiahnutie Renáty Goldírovej z Bruselu a jej neprípustné nasadenie na domáce témy), bezzásadovosť, strata kontroly nad etikou zamestnancov, morálny rozvrat celej organizácie, absencia sankčného poriadku v rámci porušovania pracovnej disciplíny, porušovania novinárskej etiky, respektíve jej nedodržiavanie, alebo nerovnosť pri posudzovaní rôznych prípadov, zoznam má veľa položiek, je hlúpe a nudné v ňom pokračovať. Vedenie STV tak predkladá divákom nebezpečný neexistujúci svet, svet matrixu, tak ako je to vidno v najlepšej open air grafike na svete. Aspoň v tom bratislavskom... Na záver týchto smutných odstavcov citát s doporučením: K preobsadeniu redaktorských postov sa vyjadril člen manažmentu STV Branislav Zahradník: "V televízii, a v šoubiznise vôbec, nemá nikto vyárendované miesto až do dôchodku. Ľudia z obrazovky sú aj preto tak dobre platení, aby sa vedeli s takouto situáciou bez problémov vyrovnať." Je to absolútna pravda, tak ako tvrdenie, že manažment STV je natoľko dobre platený, že je načase, aby odišiel. Napokon, isto by sa ľudia ako Branislav Zahradník vedeli s takouto situáciou bez problémov vyrovnať. Napokon, situáciu v STV netreba dramatizovať, zdanlivo chýbajúce oblasti pokrýva Slovenská televízia v iných programoch ako Pošta pre Teba, Super kvíz, XXL a vraj sa chystá aj kvalitné spravodajstvo ako súčasť Slovensko hľadá Superstar. Končím, ako inak, správami: "Chcem zmeniť spravodajstvo na skutočne špičkovú výkladnú skriňu," stanovil si za cieľ Richard Rybníček už ako dvojjedinný muž – vtedy ešte ústredný riaditeľ a šéf spravodajstva. "Medzinárodnú Cenu za variabilitu spravodajstva získala Česká televízia. Ide o prvé medzinárodné ocenenie na základe porovnania jej spravodajskej relácie Události so spravodajstvom celoplošných televízií súkromného i verejnoprávneho charakteru v SRN, USA a Južnej Afrike pri príležitosti konferencie o problematike masovej komunikácie Agenda Setting, ktorú usporiadala spoločnosť Media Tenor International v nemeckom Bonne." P.S.: Ostatne, myslím si, že Kartágo musí byť zničené. Ale to je len Malecov subjektívny názor, ale dúfam, že bol milý a vtipný.