Sťažnosti naše každodenné

Sťažnosti naše každodenné V nedeľu 12. 12. 2004 odysielala Slovenská televízia príspevok Zvláštne prideľovanie peňazí s notickou : Bližšia košeľa ako kabát. Možno práve tým sa riadia členovia grantovej komisie ministerstva kultúry pre program Audiovízia. Svoje projekty často financujú zo štátnych peňazí. Zatiaľ sa nestalo ani raz, že by vlastné projekty zamietli. http://www.stv.sk/archiv.php?prog=NOVINY Zaradenie správy na druhé miesto za správu o Juščenkovi bolo dosť prekvapivé. Nie je úlohou tohto blogu sledovať, či grantová komisia je dostatočne transparentná, ale použitie výpovedí Juraja Jakubiska a minima názorov druhej strany bolo netradičné. Reakcia Ministerstva kultúry bola blesková a prinášame ju v plnom znení. P.S. Nie je to prvá, an posledná sťažnosť od štátnych úradníkov. Dobrá správa by bola, keby tie sťažnosti boli neopodstatnené. Sanchez Illich Ramirez CARLOS sľubuje, že bude záležitosť sledovať. Yussuf Kalim,hovorca Sancheza Illicha Ramireza Dňa 12. decembra 2004 odvysielala Slovenská televízia v programe Správy STV príspevok Zvláštne prideľovanie peňazí. Príspevok bol odvysielaný ako druhý v poradí (za správou o Juščenkovi, a pre informácii o schválenom zákone o štátnom rozpočte) v dĺžke cca 1 min 40 s. Aj keď je právom vysielateľa stanoviť spravodajskú hodnotu príspevku práve časovým zaradením do spravodajstva alebo jeho dĺžkou, v tomto prípade to svedčí práve o úmysle priradiť veľkú váhu jednostranne zameranému príspevku. Prepis príspevku Moderátorka: "Bližšia košeľa ako kabát. Možno práve tým sa riadia členovia grantovej komisie ministerstva kultúry pre program audiovízia. Svoje projekty často financujú zo štátnych peňazí. Zatiaľ sa nestalo, že by vlastné projekty zamietli." M. UTEŠENÁ, redaktorka: "Juraj JAKUBISKO musí nakrúcať filmy bez slovenskej podpory. Už šesť rokov sa snaží presvedčiť komisiu, aby mu dali peniaze na slovenský film. Neuspel s filmom Post Coitum ani s Alžbetou Bátoryčkou." J. JAKUBISKO, režisér: "Rozhodne som nedorástol na úroveň proste tých scenárov, ktoré tie granty dostali. Nedorástol som zrejme." Redaktorka: "Bez koruny si musí poradiť aj čoraz známejší festival Hory a mesto. Pravdepodobne sa na budúci rok konať nebude. Zaťali 300tisícovú sekeru." T. GREKSÁKOVÁ, festival Hory a mesto: "Ktoré postupne nejakým spôsobom vyrovnávame. Najmä to vyrovnávame tým, že mnohí priatelia, kamaráti nám odpúšťajú niektoré služby, ktoré nám poskytli." Redaktorka: "Peniaze, ktoré by festival potreboval, sa našli pre Continental film. Produkuje pritom filmy, ktoré si v zahraničí na seba najviac zarobia. Jeho riaditeľ je členom komisie." A. DROBNÝ, Continental film: "Ak by sme chceli absolútne vylúčiť záujmy niekoho alebo dohodu o niečom, tak by sme museli zavolať komisiu z Ulánbátaru." Redaktorka: "Určitú objektivitu sa snaží komisia dosiahnuť tým, že členovia pri svojich projektoch nehlasujú. Tiché dohody nikto neprizná." Z. MISTRÍKOVÁ, členka komisie: "Ja za seba to vyvrátiť môžem." Redaktorka: "Ministerstvo kultúry vyčlenilo na granty 60 miliónov. Minimálne desatina z týchto peňazí išla podľa našich zistení pre firmy, ktoré nejakým spôsobom súvisia s grantovou komisiou." Vo vzťahu k povinnosti stanovenej § 3 ods. 3 písm. b/zákona o Slovenskej televízii, podľa ktorého by mala Slovenská televízia vysielať programy, ktoré poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike na slobodné utváranie názorov, máme za to, že predmetným príspevkom boli porušené všetky atribúty stanovené na spravodajský program. Príspevok nespĺňal podmienky nestrannosti a bol úmyselne vopred vystavaný zaujato voči grantovej komisii MK SR programu AudioVízia vzhľadom na fakty: 1. Redaktorka STV M. Utešená bola na základe jej žiadosti vopred informovaná o kritériách a spôsobe posudzovania projektov komisiou programu AudioVízia 2004 generálnou riaditeľkou Sekcie médií a audiovízie MK SR. 2. rovnako mala k dispozícii informácie, že projekty J. Jakubiska neboli podporené v roku 2004 (za rozhodnutia v predchádzajúcom období nenesie komisia vymenovaná vo februári 2004 žiadnu zodpovednosť) z nasledujúcich dôvodov: - projekt Post Coitum nebol majoritným slovenským projektom a žiadal na postprodukciu už odpremiérovaného filmu 6,5 milióna korún, - projekt Bátoryčka mal celkový rozpočet 220 miliónov korún a žiadal 35 miliónov korún (58% celkových prostriedkov na program) s tým, že žiadne iné zdroje neboli v čase podania žiadosti potvrdené. Kritériá sa v roku 2004 kládli na kvalitu scenára a literárnej prípravy filmu len 1/7 váhy. Zvyšok tvorila napr. produkčná príprava, finančné zabezpečeniu či koprodukčné zmluvy. 3. Rozhodnutie komisie nijako nesúviselo s tým, že by p. Jakubisko „nedorástol na kvalitu podporených projektov“. Takýto kontext príspevku je vysoko zavádzajúci, a to najmä vo vzťahu k skutočnosti, že dôvod rozhodnutia komisie bol redaktorke známy, ale argumenty komisie vôbec v príspevku neuviedla. 4. Festival Hory a mesto patrí medzi 30 ďalších podujatí, ktoré nezískali z podprogramu 07 podporu. Komisia odporúča a minister kultúry udeľujú granty, na ktoré nie je právny nárok. To, že organizátori „zaťali 300 tisícovú sekeru“ ako sa uvádza v príspevku, nespôsobila komisia AudioVízie, ako navádza kontext príspevku; pretože festivalu nebola vopred sľúbená (ani nemohla byť) žiadna podpora. Medzi nepodporenými podujatiami sú aj ďalšie veľmi známe podujatia, nielen tento „čoraz známejší festival“. Z príspevku však nie je zrejmý dôvod, prečo si redaktorka vybrala práve tento festival a v kontexte informácii o nepodporení filmovej tvorby J. Jakubiska ide o chabú snahu o viaczdrojovú informáciu, ktorá však v kontexte osočenia komisie z korupčného správania nemá faktografickú výpoveď. Svojim zaradením a sprievodným komentárom redaktorky však vyznieva v neprospech grantovej komisie. 5. Spoločnosť Continental neprodukuje „filmy, ktoré si v zahraničí na seba najviac zarobia“, ako uvádza M. Utešená v príspevku. Ide o distribučnú spoločnosť. Táto získala podporu z iného podprogramu, z akého mohol byť podporený festival Hory a mesto, takže kontext, v ktorom sa tvrdí, že Continental akoby ubral festivalu, je opäť zavádzajúci. Podprogram bol určený na podporu umelecky kvalitných filmov, ktoré by sa bez podpory k slovenskému návštevníkovi kín nedostali. Podporené projekty tejto spoločnosti stanovené kritériá spĺňali. Zostrihnuté vyjadrenie pána Drobného navyše vôbec nemuselo byť reakciou na prednostné podporovanie „vlastných projektov komisie“, je veľmi všeobecné, nemá pre diváka vecnú výpovednú hodnotu. V kontexte príspevku však opäť vyznieva v neprospech správania sa grantovej komisie. 6. M. Utešená v príspevku hovorí, že „určitú objektivitu sa snaží komisia dosiahnuť tým, že členovia pri svojich projektoch nehlasujú“. Neuvádza však dôležitejšie informácie o kritériách a spôsobe hodnotenia projektov, ktorými sa v tomto roku hodnotenie projektov zobjektivizovalo omnoho viac, ako samotným vylúčením dotknutého člena z hlasovania, napriek tomu, že tieto informácie boli redaktorke vopred poskytnuté. Zjavne nezapadali do kontextu, ktorý sa sama problematike rozhodla dať. Systém hodnotenia bol v roku 2004 postavený na spriemerovaní bodového hodnotenia všetkých hlasujúcich členov komisie (člen komisie nehlasoval v prípadne, kedy by sa jeho hodnotenie mohlo chápať ako konflikt záujmov). V hodnotení člen komisie prideľoval projektu podľa siedmich kritérií vždy 0, 3, 6, 9 alebo 12 bodov. Úspešný projekt musel získať najmenej 43 bodov. Kritériá boli pre jednotlivé podprogramy modifikované, ale ich základná štruktúra sa nemenila. Sú k dispozícii na internetovej stránke ministerstva. 7. K informácii, že „členovia si svoje projekty často financujú zo štátnych peňazí, zatiaľ sa nestalo, že by vlastné projekty zamietli“ si dovoľujeme uviesť nasledovné: Z 327 podaných projektov bolo podporených 83. Z toho 5 projektov predložených subjektmi členov komisií, alebo ich rodinných príslušníkov. Všetky získali výrazne vyššie bodové ohodnotenie, aké bolo potrebné na základné získanie podpory. V podprograme 01 – vývoj projektov bolo podporených 19 projektov (zo 78 predložených) vo výške 3,5 milióna korún – ani jeden nesúvisí s členmi komisie. Medzi nepodporenými projektmi bola žiadosť Mediálneho inštitútu (10 x Film zo Slovenska), ktorého zakladajúcim členom je Zuzana Mistríková. V podprograme 02 – produkcia televíznych diel - 16 projektov (z 97 predložených) vo výške 6,8 milióna korún – ani jeden nesúvisí s členmi komisie. Nebol podporený projekt Malý princ spoločnosti Protos Production, ktorý bol súčasťou projektu, na ktorom participovala Zuzana Mistríková. V niektorých nepodporených projektoch spoločnosti Lux Communication bol spolupracovníkom Mário Homolka. Na nepodporenom projekte Muzika spoločnosti Alef Film & Media Group sa podieľal Ondrej Šulaj. V podprograme 03 – tvorba filmov pre kiná boli podporené 3 projekty (z 18 predložených) vo výške 15 miliónov korún – ani jeden nesúvisí s členmi komisie. V podprograme 04 – postprodukcia a distribúcia slovenských audiovizuálnych diel bolo podporených 12 projektov (z 36 predložených) vo výške 8,3 milióna korún – z toho 199 tisíc dostala spoločnosť LEON Mária Homolku na projekt IKONOPIS (žiadosť bola na objem 862 tisíc) a na prepis filmu My zdes na filmový formát 999 tisíc. Film je hotový a odôvodnenosť jeho prepisu na 35 mm môže ktokoľvek posúdiť (žiadosť bola na 1 567 tisíc). V podprograme 05 – minoritné koprodukcie boli podporené 4 projekty (z 9 predložených) vo výške 10,2 milióna korún – z toho 3 milióny boli poskytnuté na nový film Petra Zelenku, ktorý má umelecké zastúpenie slovenských tvorcov a ktorého koproducentom je Silvia Dubecká, manželka člena komisie. V prípade minoritných koprodukcií je však posudzovaný v prvom rade projekt ako taký a jeho majoritný producent a následne participácia slovenských zložiek na filme. Rovnako v prípade projektu J. Švankmajera Šílení bol podporený živnostník a začínajúci producent J. Galvánek. V prípade podprogramu 06 – distribúcia zahraničných diel na Slovensku, spĺňali kritériá podprogramu (z 8 predložených) len dva projekty spoločnosti Continental (člen komisie A. Drobný). Spoločnosť žiadala o podporu vo výške 322 resp. 227 tisíc a získal 2 x 160 tisíc na podporu distribúcie filmov Snílci a Stratení v preklade. V podprograme 07 – podujatia bolo podporených 13 projektov (z 42 predložených) vo výške 9,8 milióna korún – z toho 150 tisíc dostala spoločnosť LEON Mária Homolku na Večery dokumentu (žiadosť bola na objem 352 tisíc), ktoré sa pravidelne (a s ohlasom odbornej i laickej verejnosti) konali aj pred udelenou podporou. V podprogramoch 08 – 10 bola podpora udelená 12 projektom (z 39 predložených) vo výške 3,4 milióna korún. Ani jeden projekt nesúvisí s „firmami“ členov komisie. Predpokladáme, že za konflikt (či firmy súvisiace s komisiou) sa nepovažuje členstvo vo Slovenskej filmovej a televíznej akadémii, Asociácii filmových klubov, Únii slovenských televíznych tvorcov či pôsobenie na VŠMU. K uvedeným informáciám mala redaktorka prístup pred spracovaním spravodajského príspevku avšak ani jeden z uvedených údajov vo svojej reportáži nepoužila. O úmyselnom skreslení podaných informácií svedčí aj časový pomer príspevku; kým výpovede v neprospech grantovej komisie trvali cca 1 min. 11 sek., vyjadrenia členov komisie len cca 29 sek., z čoho 19 sek. bolo spracovaním redaktorky výrazne v neprospech grantovej komisie, a to napriek tomu, že osoba, ktorá túto výpoveď poskytla takýto úmysel nemala (dĺžka príspevku bola 1 min. 40 sek.). Pri analýze príspevku nie je možné obísť vymedzenie pojmov kladených na spravodajský príspevok súčasnou teóriou žurnalistiky. Podľa D. McQuaila (D. McQuail, Úvod do teorie masové komunikace, Portál, Praha 1999) predstavuje objektivita „zvláštnu formu mediálnej činnosti a zvláštny postoj k úlohe zhromažďovať, spracovávať a rozširovať informácie. Hlavnými rysmi objektivity sú: osvojenie si pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva (teda vylúčenie subjektívneho pohľadu či osobného zaujatia); absencia stránenia (to znamená nestavať sa v sporoch na ničiu stranu a zdržať sa akejkoľvek predpojatosti); oddanosť presnosti a ďalším kritériám pravdivosti (ako sú relevancia a úplnosť); absencia skrytých motívov alebo služby tretej strane.“ Tejto definícii objektivity v podstate zodpovedá aj verzia výkladu zložiek objektivity podľa Westerståhla, ktorú McQuail ďalej prináša. Podľa tejto verzie hlavnými zložkami objektivity sú faktickosť a nestrannosť. Faktickosť pritom zahŕňa predovšetkým pravdivosť a relevanciu a nestrannosť predpokladá vyváženosť a neutralitu. Nestrannosť musí byť dosiahnutá kombináciou vyváženosti (rovnaký alebo pomerný čas/priestor/dôraz) protichodných výkladov, pohľadov alebo verzií udalostí a neutrality pri jej prezentácii. Obdobné je vymedzenie kritérií objektivity aj podľa L.Hagena (Schulz W., Hagen L., Scherer H., Reifová I., Analýza obsahu mediálních sdělení, Praha 1998). Podľa neho kritériami objektivity spravodajských príspevkov sú: relevancia (prezentácia toho, čo si zasluhuje zo spoločenského hľadiska pozornosť), presnosť (najdôležitejšie kritérium kvality žurnalistickej práce, ktoré znamená, že správa by mala obsahovať výlučne fakty zodpovedajúce skutočnosti), transparentnosť (požiadavka uvádzať pri kontroverznej problematike informačné zdroje, potvrdzujúce spoľahlivosť informácií), vecnosť (žurnalisti by nemali do prezentovaných informácií vkladať vlastné komentáre či hodnotenia, na vyjadrovanie vlastných stanovísk by mal byť vyčlenený osobitný žáner – komentár), vyváženosť (ide o rovnomerné zastúpenie nielen politických alternatív, vo vzťahu k rozsahu a úprave konkrétnej správy), rôznorodosť (poskytovanie čo najširšieho výberu informácií), aktuálnosť (rýchle informovanie o relevantných udalostiach), zrozumiteľnosť (logicky správne radenie udalostí). Špeciálne zaujímavý je v tomto prípade - okrem zvláštneho chápania pojmov relevancia, presnosť, vecnosť, transparentnosť a vyváženosť - aj atribút aktuálnosti, pretože komisia grantového programu AudioVízia urobila verejný odpočet pred viac ako mesiacom. Vzhľadom na skutočnosť, že redaktorka bola o podmienkach podporovania projektov, celkovom kontexte grantového programu a jeho jednotlivých podprogramov, rovnako ako o dôvodoch nepodporenia filmov p. Jakubiska vopred informovaná a napriek tomu tieto informácie nevyužila vo svojom spravodajskom príspevku, považujeme tento príspevok za úmyselne vystavaný v neprospech grantovej komisie programu AudioVízia 2004, a to nielen z dôvodu odvysielania nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich údajov, ale aj z dôvodu jeho neobjektívnosti a nedodržania nestrannosti. Vzhľadom na funkciu Rady Slovenskej televízie ako dozorného orgánu nad dodržiavaním zákona o STV, a teda aj povinnosti stanovenej v § 3 ods. 3 písm. b/ zákona o Slovenskej televízii, v kontexte nevyhnutnosti plnenia podmienky nestrannosti a objektívnosti v spravodajstve verejnoprávneho vysielateľa, Vás žiadam o prešetrenie tejto sťažnosti. S pozdravom Mgr. Zuzana M i s t r í k o v á riaditeľka sekcie