Tlačová konferencia Ministerstva kultúry SR
2. marca 2007Marek Maďarič: Chcel by som vás, že ministerstvo kultúry predložilo verejnoprávnym médiám na vyjadrenie návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti, poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Návrh, ktorý podľa nášho názoru bez zvýšenia súčasnej výšky poplatku by zásadným spôsobom zvýšil príjmy verejnoprávnych médií z poplatkov, pričom by neznížil súčasnú mieru nezávislosti verejnoprávnych médií.
Dôvodom na vypracovanie nového zákona o poplatkoch je predovšetkým to, že ten súčasná zákon, ktorý je platný dvanásť rokov, je už dlhodobo nevyhovujúci. Dvanásť rokov v podstate nemal na Slovensku nikto odvahu alebo vôľu tento zákon zásadným spôsobom meniť, pričom sa vie, že príjmy z koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tým dominantným zdrojom financovania verejnoprávnych médií, sú prostredníctvom súčasne platného zákona vyberané neefektívne, sú vyberané spôsobom, ktorý má zbytočné ekonomické náklady. A tie poplatky alebo suma, ktorá sa vyberá, nedokáže v žiadnom prípade kopírovať rast cien a už vôbec nedokáže uspokojiť potreby verejnoprávnych médií z hľadiska tvorby programu tak, aby boli naplnené očakávania zákona a aj verejnosti.
Dovoľte, aby som vám predstavil základné princípy nášho návrhu. Náš návrh je postavený na novej filozofii samotného poplatku, ktorý by nemal byť už naviazaný na vlastníctvo televízneho a rozhlasového prijímača. Dôvodov je viac. Pretože, po prvé - dnes môžete prijímať televízne a rozhlasové vysielanie už aj prostredníctvom iných médií, ako sú televízne a rozhlasové prijímače, po druhé – vieme na jednej strane podľa zistení Štatistického úradu, že takmer 99 percent vlastní televízne a rozhlasové prijímače alebo domácnosti. Na druhej strane v podstate je veľmi ťažké dokázať domácnostiam, že prijímače vlastnia, pokiaľ oni deklarujú, že ich nevlastnia. A keď by sme im to teoreticky aj mohli dokázať, je ešte ťažšie potom od neplatičov vymáhať nezaplatenie poplatkov. Takže prichádzame s filozofiou, ktorá nie je v Európe ojedinelá, že by sa mal platiť jednotný poplatok za televízne a rozhlasové vysielanie ako za službu, a to na princípe platby solidárnej a platby spoločensky prospešnej. Platiť by mali všetky domácnosti, ktoré by boli identifikované buď prostredníctvom alebo súčasne prostredníctvom odberu elektriny a takisto cez vlastníctvo bytu. Platiť by mali takisto zamestnávatelia ako platia aj teraz, ale tá platba zamestnávateľov by bola v závislosti od počtu zamestnancov v istej škále odstupňovaná.
Ďalším princípom nášho návrhu je, že súčasná výška poplatku pre fyzické osoby by sa nezvýšila, to znamená, že by zostala kumulatívna 140 korún, a takisto by sa zachovala široká miera oslobodenia úľav pri poplatkoch, to znamená pre zdravotnej postihnutých občanov, pre dôchodcov, pre zariadenia školské, zdravotnícke, sociálne a tak ďalej.
Zásadne novým prvkom v našom návrhu je zriadenie už v médiách dosť pertraktovaného úradu pre poplatky, ktorý je dopredu kritizovaný predovšetkým z toho uhla pohľadu, že dostal by verejnoprávne médiá do závislosti od vlády alebo od štátu alebo ministerstva kultúry a že verejnoprávne médiá by nemali možnosť kontrolovať vôbec tieto toky finančných prostriedkov z poplatkov.
Faktom je, že samotný princíp koncesionárskych poplatkov garantuje istú mieru nezávislosti verejnoprávnych médií, pretože po tom, čo dajme tomu vláda alebo parlament stanoví výšku poplatkov, už ten samotný finančný objem, ktorý sa vyberie, do toho už nemôžu politici zasahovať, je to len na efektívnosti daného systému. Z tohto uhla pohľadu ale náš návrh, to znamená cez úrad pre výber poplatkov, nič na tomto nemení, pretože úrad by bol len efektívnejším nástrojom pre výber a nemôže nijakým spôsobom samotný úrad tento príjem nejako znižovať alebo doň zasahovať. Takisto podľa verzie, ktorú som predložil riaditeľom verejnoprávnych médií, by riaditeľ tohto úradu bol menovaný radou tohto úradu, ktorá by pozostávala z piatich členov, pričom štyroch z nich by tvorili zástupcovia televízie a rozhlasu a iba jeden zástupca ministerstva kultúry alebo nominovaný ministerstvom kultúry. Čiže aj z tohto hľadiska by verejnoprávne médiá priamo určili osobu riaditeľa a aj by vlastne kontrolovali chod úradu.
Chcem ešte podotknúť jeden podstatný prínos samotného úradu a aj dôvod, prečo vôbec myšlienka úradu bola nastolená. Úrad totiž umožní riešiť otázku vymáhania poplatkov prostredníctvom správneho konania. Dnes sa poplatky teoreticky, alebo otázka riešenia neplatičov môže diať len vymáhaním prostredníctvom súdov, čo je neefektívne, takmer nemožné. A keby sa teda aj vo veľkej miere toto začalo diať, tak to maximálne zahltí slovenské súdy a samozrejme, že aj štátu to vyvolá následne ďalšie náklady. Pričom správne konanie je pomerne jednoduchá cesta, tak ako keď vás chytí revízor v električke, takisto jednoducho vám udelí pokutu na základe istých pravidiel a tú pokutu musíte zaplatiť. Čiže úrad umožňuje veľmi efektívne aj riešenie problému neplatičov. Samozrejme, s perspektívou, že na základe takejto efektívnosti by tých neplatičov postupne výrazne ubúdalo.
Dôležité je povedať aj to, že dnešné náklady Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu na výber poplatkov činia cca 180 miliónov. To je to, či si stŕha Slovenská pošta, čo je spojené so samotnými úradníkmi, ktorí sa venujú koncesiám v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, to čo si stŕhajú banky atď. Náklady spojené s chodom úradu budú podstatne nižšie, ako táto čiastka a okrem toho budú zanedbateľné v porovnaní s efektívnosťou systému, ktorý po nábehu zabezpečí nárast príjmov z koncesionárskych poplatkov oproti súčasnému stavu podľa našich prepočtov o 1,2 až 1,7 miliardy slovenských korún. Dneska tá výška sumy vybraná z poplatkov činí aj pre Slovenský rozhlas aj pre Slovenskú televíziu dohromady asi 2,2 miliardy, čiže my očakávame, že náš systém po nábehu by televízii a rozhlasu zabezpečoval bohato cez 3 miliardy slovenských korún. Samozrejme, tie by sa potom delili podľa kľúča a pomeru, ktorý by bol v zákone ustanovený a ktorý, samozrejme, by bol ešte otázkou možno nejakej diskusie medzi televíziou a rozhlasom.
Preto, keď som vám vyložil môj pohľad na vec a moje presvedčenie, že som ponúkol verejnoprávnym médiám efektívny systém výberu koncesionárskych poplatkov bez toho, aby to obmedzilo ich nezávislosť, považujem za zarážajúce, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas v podstate návrh ministerstva odmietli. Pre Slovenský rozhlas nebol problematický len samotný úrad, ale dokonca problematická aj samotná filozofia poplatku. Pre Slovenskú televíziu bol problematický v zásade len úrad, s tým, že Slovenská televízia navrhuje nahradiť úrad agentúrou na výber poplatkov, ktorú by si zriadili Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Ja a teda aj ministerstvo kultúry berieme na vedomie stanovisko Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a súčasne – to som aj upozornil dneska pána Hrehu aj pani Zemkovú – že týmto spôsobom preberajú podstatný diel zodpovednosti za predlžovanie súčasného stavu, ktorý považujem za nevyhovujúci a predpokladám, že aj oni. Mohol by som opačne to chápať aj tak, že tým, že to odmietajú, možno že sú spokojní s finančnou situáciou verejnoprávnych médií, ale nemyslím si to.
Súčasne som v záujme plynulého pokračovania prác na príprave návrhu zákona o poplatkoch požiadal aj pani Zemkovú, aj pána Hrehu, aby mi vyčíslili súčasné komplexné náklady na výber poplatkov podľa jednotlivých položiek, aby mi sumarizovali súčasné komplexné náklady na vymáhanie poplatkov podľa jednotlivých položiek, aby mi špecifikovali návrh právnej formy subjektu, ktorý by mal podľa nich zabezpečovať výber a vymáhanie poplatkov a aby definovali nástroje, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí vyššia efektivita výberu a vymáhania poplatkov a kvantifikovali ich finančné dopady, aby mi predložili kalkuláciu štruktúry nákladov subjektu, ktorý by mal zabezpečovať výber a vymáhanie poplatkov, aby navrhli definíciu platiteľa a predmetu poplatku a aby konkretizovali aj svoju predstavu o mechanizme, valorizáciu, výšku poplatku k návrhu zákona. Pretože ľahké je niečo odmietnuť. Ale keďže to odmietli, ja očakávam, že majú svoju predstavu efektívnejšiu, ktorá bude efektívnejšia aj z hľadiska výberu poplatkov, aj z hľadiska, že budú náklady spojené s výberom nižšie, ako sú teraz. Takže očakávam, že do týždňa toto od nich dostanem a že sa ma pokúsia presvedčiť o tom, že ministerstvo kultúry sa mýli, hoci vám garantujem, že na návrhu zákona ani ja som na ňom nepracoval, ani moji kolegovia z nijakého iného dôvodu, len z toho, že ja považujem kvalitné, dobré, finančne dostatočne saturované vysielanie verejnoprávnych médií za veľmi podstatné pre slovenskú spoločnosť.
Toľko môj, možno trošku obšírnejší úvod. Nech sa páči, vaše otázky, na ktoré teda budem odpovedať aj ja, v prípade nejakých detailov aj moji kolegovia.
Moderátor: Ďakujem pekne.
TA3: Mám tri otázky. Prvá - kedy by ste predstavovali a predpokladáte, že by to mohol byť účinný takýto zákon? A ďalšie dve také praktické – mnoho ľudí má chaty, tam takisto odoberajú energie. Znamenalo by to, že aj za to budú musieť platiť koncesiu? To by bolo také zdvojené. Ako by sa to ošetrilo? A ďalšia – tí zamestnávatelia, tí keď budú platiť koncesiu podľa počtu zamestnancov, dá sa predpokladať, že aj tí zamestnanci budú za svoju domácnosť platiť, tak aj tam bude to nejaké zdvojené. Či je to spravodlivé teda? ďakujem.
Marek Maďarič: Účinnosť podľa návrhu je 1. júl 2008, ak by sme išli v tom režime schvaľovania a schváleného zákona ešte v tomto roku. Samozrejme, je tam istý proces nábehu, sú tam prechodné ustanovenia a nie je to taká jednoduchá vec. Ale teda účinnosť júl 2008. Za chaty by sa podľa návrhu neplatilo, len za byty. A čo sa týka zamestnávateľov – zamestnávatelia platia aj teraz. Ja som nepočul, že by dneska niekto hovoril nejakej nespravodlivosti. Jednoducho, tá platba je solidárna, aj zamestnávatelia svojím spôsobom majú istý – ja to tak poviem všeobecne – ale nejaký prospech z toho vysielania verejnoprávnych médií majú. Takže ja to nepovažujem za nespravodlivé. Zamestnávateľ platí v tomto návrhu od počtu zamestnancov. Ale vieme sa variantne baviť aj na nejakom inom systéme ešte. Ale v tejto chvíli, povedal by som z hľadiska možnej podpory verejnoprávnych médií sa to nezadrhlo na takomto nejakom detaile, ale na otázke úradu, prípadne na filozofii samotného poplatku.
Otázka: Chcela by som sa spýtať, pokiaľ by verejnoprávne média mali v prípade úradu problém aj s tým, ako by bol ten úrad financovaný – vraj teda podľa návrhu mal byť financovaný, mali ho vlastne ony príspevkami svojimi pomernými, rôzne rozdelenými, financovať samé. Ešte namietali, že vlastne ide o financie z koncesionárskych poplatkov. Môžete niečo bližšie k tomuto povedať?
Marek Maďarič: Nech sa páči, pán štátny tajomník na toto odpovie.
Ivan Sečík: Ja budem veľmi konkrétny. V roku 2006 verejnoprávne médiá získali prostredníctvom koncesionárskych poplatkov asi 2 miliardy 130 miliónov korún. Padla tu už cifra, že len na systém zabezpečenia výberu, prakticky bez toho, aby sa vymáhali prostriedky, vynaložili asi 180 miliónov, samozrejme, z tých prostriedkov na koncesionárske poplatky. Keď si to vydelíte, je to asi 8,5 percenta z týchto zložiek. My keď sme modelovali, analyzovali tú situáciu, porovnávali to s analogickými úradmi v zahraničí, sme presvedčení, že sme postupne schopní zabezpečiť takú efektívnosť výberu a vymáhania, ktorá svojimi nepresiahne 5 percent toho objemu prostriedkov, ktoré zabezpečí ten úrad pre verejnoprávne médiá.
Moderátor: Ďalšia otázka, nech sa páči.
Slovenská televízia: Mňa by zaujímalo, či je pre vás prijateľná teda tá agentúra, ktorú navrhuje, predpokladám, Slovenská televízia na základe vlastne koncesie s.r.o. Či je to teda pre vás prijateľné, ale trváte na tom, aby vznikol úrad, ktorý by bol štátny?
Marek Maďarič: Práve preto som teda požiadal obidvoch riaditeľov, aby mi kvantifikovali, aké náklady by boli spojené s tou agentúrou a takisto, ako napríklad by prostredníctvom agentúry si predstavovali aj vymáhanie od neplatičov a na základe toho sa rozhodnem. Ja som presvedčený, že agentúra nebude v žiadnom prípade taká efektívna, ako mnou navrhovaný úrad. Ale keď mi to predložia, kvantifikujú, rád sa nechám presvedčiť o tom, že my na ministerstve kultúry sa mýlime a že oni sú schopní to urobiť efektívnejšie v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase. V Slovenskej televízii nejakú skúsenosť predsa už majú. Tam okrem oddelenia pre koncesionárske poplatky existuje aj eseročka Koncesia. Ja som si nevšimol, že by počas existencie aj tejto eseročky, aj samotného oddelenia pre koncesionárske poplatky došlo k nejakému efektívnejšiemu výberu poplatkov. Ale hovorím, očakávam konkrétne čísla, fakty, najmä teda zo strany pána riaditeľa Hrehu, ktorý prichádza s návrhom spoločnej agentúry.
Ivan Sečík: Doplnil by som ešte pána ministra, aby ste mali celkovú predstavu. Pokiaľ vychádzame z existujúceho systému platby koncesionárskych poplatkov, na Slovensku je viac ako 1 milión 900 tisíc domácností. V tejto chvíli reálne Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu platí len asi 70 týchto domácností. Ten stav je dlhodobo kritický. Môžem to ilustrovať na situácii v Maďarsku, kde v podobnej situácii v roku 2002, keď sa prevaľoval celý tento systém financovania, prešli na systém financovania prakticky cez štátny rozpočet prostredníctvom nadácií. A situácia v maďarskej televízii sa v zásade nezlepšila a pokiaľ sledujete vývoj, tak viete, že verejnoprávna televízia v Maďarsku momentálne tvorí na trhu asi 13 percentný podiel. My máme záujem udržať vyvážený duálny systém a chceme vytvoriť pre verejnoprávne médiá také finančné podmienky, aby sme mohli plnohodnotne plniť tie úlohy, ktoré od nich zákon žiada. My neprijímame filozofiu minulej vlády, že keď nemáte prostriedky, tak šetrite na niečom. My chceme vytvoriť prirodzený zdroj prostriedkov na to, aby verejnoprávne médiá mohli plniť tú spoločenskú funkciu, ktorú od nich žiada zákon a ktorá je v širokom zmysle koncipovaná aj v zásadných materiáloch Európskej únie a Rady Európy.
Moderátor: Denník sme.
Denník SME: Ja sa chcem spýtať, že vy už predložíte ten návrh aj bez ohľadu na verejnoprávne médiá, pretože sa vyjadrili, že ten návrh vlastne zamietajú, alebo počkáte na tie ich pripomienky, zapracujete ich? Aká postupnosť bude?
Marek Maďarič: Počkám na tie údaje, o ktoré som ich požiadal a na základe presvedčivosti tých argumentov budem ďalej postupovať. A ja som presvedčený, že ak neschválime nový, zásadne nový zákon o poplatkoch, tak sa verejnoprávne médiá v strednodobom horizonte dostanú do kolapsovej situácie. A verím, že si to uvedomujú aj v týchto verejnoprávnych médiách. Takže ja považujem verejnoprávne médiá za partnerov. Nepôjdem a priori proti vôli verejnoprávnych médií, ale volám aj ich k zodpovednosti. Pretože ja môžem byť pokojne ďalší minister kultúry v rade za tých dvanásť rokov, ktorý sa zaštíti, že tu neexistuje politická vôľa, alebo ako v minulom období, keď pán Rybníček zablokoval takisto isté zmeny v koncesionárskom zákone, no a proste nebude to riešené a riešte si to Slovenská televízia a Slovenský rozhlas ako viete. Ja sa k tomu takto stavať nechcem. Ja urobím maximum pre to, aby bol prijatý zákon, ktorý zabezpečí naozaj dostatočný príjem z toho dominantného zdroja, ktorý tvoria koncesionárske poplatky.
Denník SME: Pani Zemková označila váš návrh, že to je európsky experiment. Odkiaľ čerpáte? Máte nejaký vzor na ten úrad?
Marek Maďarič: Odpoviem, povedal by som, protiotázkou. Nech pani Zemková doloží, v čom tento návrh odporuje európskej legislatíve? V ničom.
Denník SME: Inšpirovali ste sa nejakým štátom?
Marek Maďarič: Úrady sú. Napríklad istá forma úradu je aj v Nemecku, vo Francúzsku. Za istú formu úradu môžeme považovať aj systém vo Veľkej Británii. A nakoniec legislatíva Európskej únie, čo sa týka verejnoprávnych médií, dáva členským krajinám pomerne voľnú ruku v tom, ako si tie svoje pravidlá uspôsobia. Takže tuná neexistujú nejaké striktné pravidlá. Aj filozofia výberu poplatkov je rôzna. Niekde sú aj štáty, kde je to naviazané povedzme na elektrickú energiu, ako Grécko, Cyprus, niekde to je stále na vlastníctvo televíznych a rozhlasových prijímačov. V tomto neexistuje nejaká pevná mustra, ktorá by oprávnila niekoho hovoriť, že náš návrh ide mimo rámca pravidiel Európskej únie.
Denník SME: Ešte posledná otázka. Kto je autorom tohto návrhu? Je pravdou, že na tom návrhu sa podieľali aj externisti, ako pán Palko?
Marek Maďarič: Autori tohto zákona sedia tu pred vami, tí dominantní. To znamená...“
Denník SME: Vieme, že sa na návrhu podieľal niekto zvonku ešte.
Marek Maďarič: Áno, áno.
Otázka: Ja by som sa chcela opýtať, že či boli teda ešte nejaké iné možnosti, ktoré vstupovali do hry, alebo toto bola jediná možnosť, teda poberanie poplatkov formou poberateľov elektrickej energie. Ďalej, či máte nejakú štatistiku – koľko ľudí sleduje vlastne verejnoprávne médiá inak, ako cez prijímač, či ste z niečoho vychádzali pritom? A ďalšia vec, čo sa týka tých nehnuteľností. Bude to záležať od čoho konkrétne, kto bude platiť – jedna nehnuteľnosť, dve? Pôjde len o chatu, alebo napríklad aj o garáž, alebo akým spôsobom sa to bude diferencovať? Ďakujem.
Marek Maďarič: Pani riaditeľka.
Nataša Slavíková: Neviem, či máte k dispozícii tento návrh, o ktorom sa tu diskutuje.“
Marek Maďarič: Predpokladám, že áno.
Nataša Slavíková: Pretože tam je kvantifikované, že koľko má fyzická osoba, ktorá je v domácnosti. Lenže fyzická osoba, ktorá je vlastníkom bytu, nie chaty, ale bytu a nie je poplatníkom podľa písm. a), to znamená, že tam sa to vylučuje. To treba len vedieť čítať tie paragrafy. A nie je ani osobou, ktorá žije v spoločnej domácnosti s poplatníkom zase podľa písm. a) a po tretie je to zamestnávateľ. Takže už s tými chatami by sme mohli prestať.
Marek Maďarič: Čo sa týka štatistiky, koľko ľudí sleduje, taká štatistika, myslím, že nebola robená.
Ivan Sečík: My sme to ani dominantne nesledovali, pretože my neotvárame, tak ako v niektorých iných krajinách – teraz sa veľmi diskutuje v Nemecku povedzme aj platby za počítače, za mobily a podobne. Tým že sme navrhli tú filozofiu solidárnej platby za služby verejnosti, predpokladáme, že tie platformy, prostredníctvom ktorých je možné sledovať verejnoprávne médiá, sa budú rozširovať. A nemáme záujem ich špecifikovať takýmto spôsobom. Nataša Slavíková: Možno že by som mohla doplniť, že niektoré údaje budú súčasťou dôvodovej správy, ktorá sa pripravuje. Bola pripravená, ale tým, že my chceme diskutovať ešte s verejnoprávnymi vysielateľmi, mnohé veci sú v rovine návrhu. Toto je návrh. Moderátor: Ďakujem pekne. Nech sa páči, vaša otázka. Otázka: Aké budú sankcie v tomto návrhu zákona? Lebo tie sú najväčším problémom súčasného. Marek Maďarič: Pokiaľ ide o sankcie, je tam návrh na 2 tisíc korún pre fyzickú osobu a do 10 tisíc korún pre zamestnávateľa. Ale samozrejme, rozhoduje o tom vlastne úrad o výške samotnej sankcie. Pokiaľ sa dobre domnievam, nemusí byť vyrubená v tejto maximálnej výške. Moderátor: Ďakujem pekne. Ďalšia otázka. Slovenský rozhlas: Čo znamená, že platiteľom je v prípade fyzických osôb, že je to viazané na odber elektrickej energie, alebo ide o človeka, ktorý je vlastníkom bytu? Marek Maďarič: No, pozrite sa. Ide tu predovšetkým o maximálnu evidenciu poplatníkov s tým, aby platili všetky domácnosti. To znamená, nemá platiť každá osoba. Jednoducho je to nastavené tak, že na základe týchto zistení a spárovanie týchto údajov, niekto niekoho cez koncový odberateľský bod energie elektrickej, niekto cez vlastníctvo bytu, dospejeme k tej maximálnej evidencii toho maximálneho počtu, ale nie je to nastavené tak – opakujem, aby povedzme v jednej domácnosti platili naraz traja ľudia. Vždy to bude vlastne len jeden zástupca tej domácnosti, tých ľudí, ktorí žijú v tom jednom byte, alebo ktorí povedzme žijú v tej domácnosti, kde je ten koncový odber elektrickej energie. Otázka: To znamená, že budete porovnávať údaje z katastrálnych úradov a elektrární? Marek Maďarič: Z katastrálnych úradov, so Sociálnej poisťovne, od koncových dodávateľov elektrickej energie, Ústredia práce a sociálnych vecí. Samozrejme, zákon pamätá aj na ochranu osobných údajov. Otázka: Ja ešte doplním tú otázku. Čo v prípade, že niekto býva v byte a má v inom meste alebo niekde dom, v ktorom ale nebýva, ale čo len občas tam zájde. Alebo prenajíma ten dom, alebo niečo. Čo v takom prípade? Marek Maďarič: Odpoviem na tú otázku, to je dobrá otázka. Súčasný návrh, ale to je ešte otvorené. Ale súčasný návrh, poviem otvorene, kto je vlastníkom dvoch bytov, tak platí dva koncesionárske poplatky. Pretože jednak tých ľudí nie je veľký počet, ale predpokladáme, že kto má na to, aby vlastnil dva byty, aby platil nájomné za dva byty, alebo aby ten jeden byt prenajímal, tak má i na to, aby zaplatil koncesionárske poplatky. Ale netýka sa to chaty. Vieme špecifikovať, či je niečo chata, či je niečo chata alebo je to byt. Takže zatiaľ je to takýmto spôsobom ošetrené. Hilda Gajdošová: Môžem doplniť ešte? V prípade, že ten iný byt prenajíma, tak tú poplatkovú povinnosť prenáša na toho nájomcu. Denník Pravda, Jancura: Mohli by ste, pán minister, nejako jasnejšie povedať, prečo nie agentúra? Vaše konkrétne výhrady voči agentúre? Prečo je slabšia ako úrad? V čom sú jej nevýhody? A potom taká skôr hypotetická otázka. Ako vidíte ďalšie zdroje financovania televízie a rozhlasu v prípade odmietnutia, aj definitívneho odmietnutia tohto návrhu. Mám na mysli napríklad tie uvažované cez Národnú radu dotácie alebo ako to nazvať, ale tie konkrétne veci verejnej služby teda.“ Marek Maďarič: Jedným z hlavných dôvodov, prečo nie agentúra, je to, čo som naznačil, že úrad môže konať v správnom konaní, čo samozrejme, agentúra nemôže. Takže tam to výrazným spôsobom uľahčuje vymáhanie poplatkov. Ďalšia vec, že na jednej strane ten úrad bude mať vedenie kontrolované verejnoprávnymi médiami, ale predsa len je to úrad a úrad má aj vo vzťahu k obyvateľstvu, aj vo vzťahu k tým inštitúciám, ktoré zabezpečujú tú evidenciu v tej databáze, má predsa len väčšiu autoritu, ako nejaká agentúra alebo nejaká eseročka. Neviem, či ma ešte kolegovia doplnia o nejaký iný argument z hľadiska tej prvej otázky. Hilda Gajdošová: Môžem? Ja by som chcela podotknúť, že pokiaľ ide teda o úrad, ako už naznačil pán minister, v porovnaní s agentúrou ten jeho rozpočet je v tom, že úrad môže realizovať správne konanie a agentúra by musela ďalej pokračovať, pokiaľ ide o vymáhanie v súdnom systéme. Tým, že sa prechádza na správne konanie, tak na základe našich predbežných prepočtov dochádza k významnej úspore štátnych zdrojov v rámci súdneho systému. Marek Maďarič: Čo sa týka predstavy financovania. Ešte v tejto chvíli sa nezaoberám otázkou a dovoľte mi ešte chvíľku dúfať v to, že neprijmeme návrh zákona o poplatkoch. A na ministerstve to máme nastavené tak, že by sme boli radi, aby následne po tom sme vstúpili významným spôsobom do zákona o verejnoprávnych médiách aj z hľadiska ich financovania a aby sa zaviedol inštitút - takisto nie ojedinelý v Európe – zmluvy medzi štátom a verejnoprávnymi médiami. Ja často uvádzame príklad vo Francúzsku, kde sa táto zmluva nazýva zmluva o cieľom a prostriedkoch, kde zmluva definuje vždy v nejakom strednodobom horizonte – troch, štyroch rokov, aké sú ciele verejnoprávnych médií. Sú tam pomenované. V tej zmluve sú aj kvantifikované finančné nároky na plnení týchto cieľov. A v tej zmluve je aj zadefinované, z čoho budú tieto ciele hradené. To znamená, čo sa dá uhradiť z koncesionárskych poplatkov a čo účelovo zafinancuje štát, keďže je to povedzme z nejakého hľadiska v záujme štátu – povedzme uvádza sa to často ako príklad, aj ja to uvádzam, napríklad digitalizácia. Takisto obsahom takejto zmluvy je každoročný audit, ktorý vyhodnocuje prísne použitie tých prostriedkov na tie ciele, ktoré zmluva stanovuje. To znamená, nejde tu o nejaký – tá zmluva nie je formou alebo inštitútom na nejaký zásah na ovplyvňovanie vysielania verejnoprávnych médií, ale naopak, v strednodobom horizonte veľmi konkrétne dokáže definovať konkrétny obsah tej verejnoprávnosti. Lebo to núti aj tie verejnoprávne médiá si sformulovať tú svoju a v danej etape vlastne chcú spoločnosti ponúknuť. Poviem vám príklad. Existuje na tom zhoda povedal by som v celom politickom spektre, že je priorita tohto štátu vzdelanostná spoločnosť. Verejnoprávne médiá by toto mali reflektovať vo svojom vysielaní veľmi významne a mali by v nejakom tomto období takisto prinášať programy, ktoré tento celospoločenský cieľ napĺňajú. To znamená, že štát tu môže takisto podporiť povedzme programy tohto druhu. A vieme v danej etape možno takýmto spôsobom zadefinovať obsah tej verejnoprávnosti, lebo je to služba verejnosti, je to služba tejto spoločnosti, ktorá má nejaké svoje priority. Samozrejme, tie priority môžu byť v pôvodnej tvorbe a atď., v ochrane dedičstva kultúrneho, audiovizuálneho atď. Čiže toto je moja predstava. A hovorím zase, nie je to snaha ovplyvňovať vysielanie verejnoprávnych médií, ale naopak, pomôcť im finančne, pomôcť im aj v súlade so štátom formulovať svoje ciele a poskytnúť potom verejnosti takto nastavený program. Nataša Slavíková: Ja by som doplnila len jednu vec. Pán minister, aj to, že ten úrad je akýmsi strašiakom, musím vás ubezpečiť, že v tom návrhu je vplyv exekutívy na činnosť úradu limitovaný len na nevyhnutnú mieru vo vzťahu k tvorbe rozpočtu a kontrole hospodárenia. Nakoniec je tu zbytočná obava, pretože na hospodárenie úradu sa vzťahuje aj kontrola Národného kontrolného úradu. A pán minister spomínal, že radu bude nominovať – budú dvaja zástupcovia zo Slovenskej televízie, dvaja zástupcovia zo Slovenského rozhlasu a iba jedného zástupcu by nominovalo ministerstvo kultúry. Moderátor: Ďakujem. Nech sa páči. Rádio Expres: Pán minister, ja by som si dovolil také malé zamyslenie sa, ak dovolíte. Rozmýšľam, že na jednej strane hovoríte, že tieto kocesionárske poplatky majú byť solidárne, na druhej strane to celkom nie je pravda, lebo platili by vlastne len niektorí ľudia, tak ako hovoríte, podľa toho, kde majú odberné miesto elektriny. Na druhej strane na to, aby sme pozerali televíziu, elektrinu ani nepotrebujeme, teda aspoň nie nejakú takú prípojku, dokáže to už aj bezdomovec, sú na to aj mobily, aj počítače povedzme internet. Ak to má byť platba solidárna, a vieme, že verejnoprávne médiá sú financované aj zo štátneho rozpočtu, aj z reklamy, tak nebolo by možno jednoduchšie vyhnúť sa všetkým týmto úradom a riešiť, kto by vyberal poplatky, odvolávať sa na nejaké výpisy z katastra a urobiť to naozaj ako platbu pre všetkých. Lebo raz už všetci aj tak platíme, tí, ktorí platíme dane. Čiže či by sa to nemohlo urobiť nejako povedzme, že zo štátneho rozpočtu, teda z tých daní? Zvýšiť nejako poplatok a tým by sa to rozdelilo na všetkých a nebolo by to podľa odberného miesta na elektrinu, ani podľa toho, či máte prijímač alebo nie. Marek Maďarič: K tej samotnej elektrine – to slúži na evidenciu. Elektrina nie je dôvodom platenia toho poplatku. Takže to je k tej prvej takej, k tomu úvodu, čo ste povedali. A teraz k tomu návrhu, ktorý ja som, samozrejme, už počul, že vlastne všetko by sa vyriešilo, keby sa zaviedla daň. – No, koľko sa znieslo kritiky na myšlienku samotného úradu, ako by bola ohrozená nezávislosť verejnoprávnych médií. A pritom sme tu popísali, ako ten úrad bol koncipovaný. Zavedenie dane – veď to je vlastne absolútna závislosť verejnoprávnych médií potom od ministra financií, od rozhodnutí vlády na každý rok, že tú daň môže meniť, môže ju zvyšovať, znižovať, politici by určili a mohli by určovať – riaditeľ je nám sympatický, no tak tú daň trošku zvýšime, alebo z toho rozpočtu dáme viac. Čiže preto ja sa vraciam k tomu, možno je to nedomyslené.
