Zomrel Miloš Krno
V predvečer svojich 85. narodenín zomrel dnes ráno v Bratislave po krátkej ťažkej chorobe spisovateľ a publicista Miloš Krno.
Miloš Krno (25. júla 1922, Bratislava - 21. júla 2007, Bratislava) sa narodil v Bratislave, ale detstvo prežil v Liptove - v Nemeckej, dnes Partizánskej Ľupči. Po absolvovaní nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa zapojil do protifašistického hnutia mládeže. Počas SNP bol generálnym tajomníkom Spolku bojujúcich vysokoškolákov v Banskej Bystrici, kde pôsobil ako partizánsky osvetár a publicista, neskôr ako člen IV. československej partizánskej brigády v Nízkych Tatrách. Po prechode frontu bol redaktorom denníka Pravdy v Košiciach. Následne pracoval ako osobný tajomník štátneho tajomníka Vladimíra Clementisa na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. V rokoch 1946 až 1953 pôsobil na Veľvyslanectve ČSR v Moskve. V rokoch 1954-59 bol vedúcim kultúrnej rubriky Pravdy, potom tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktorom časopisu Obzor socializmu a napokon ústredným dramaturgom Slovenského filmu. Od roku 1977 pôsobil ako slobodný umelec. V rokoch 1954 až 1964 bol poslancom SNR za Liptov, Oravu a Kysuce.
Krno debutoval ako básnik v roku 1944 zbierkou surrealistických básní Šialené predstavenie. Neskôr sa preorientoval na prózu. Venoval sa najmä obdobiu druhej svetovej vojny. Napísal dve románové trilógie - Dve cesty, Lavína, Míľový krok a Cnostný Metod, Udatný Radúz a Statočný Celo, romány a novely: Vrátim sa živý (o kapitánovi Jánovi Nálepkovi), Jastrabia poľana, Kým dohorela cigareta, Hra so smrťou, Hory čierne, Republika a ďalšie. Viaceré knižky venoval deťom, mládeži a problematike ochrany prírody, napríklad diela Lišiak Šibal, Zbojník Šíp, Sivá vlčica, Tisíc neviditeľných krídiel či Modrooká zem. V roku 2002 mu vyšla posledná kniha spomienok a esejí o Gruzínsku Ak je na zemi raj. Jeho väčšie literárne práce preložili do jedenástich jazykov. Naopak, aj sám prekladal poéziu a prózu najmä ruských, nemeckých, gruzínskych a arménskych autorov.
Miloš Krno sa ako autor podpísal aj pod viaceré rozhlasové hry a scenáre k celovečerným i televíznym filmom, medzi nimi aj pod tituly Zajtra bude neskoro, Cnostný Metod a Dolina.
