Rada Slovenskej televízie 9. mája 2007
8. Návrh koncepcie organizácie a riadenia spravodajských a publicistických programov
8.1 Prerokovávaný materiál vypracoval šéfredaktor HRSŠP J. Šmihula a Rada STV ho dostala listom GR STV č. 78/10000/2007/IO z 20. 4. 2007. Predseda rady upozornil prítomných, že sa jedná len o pracovnú verziu materiálu a zároveň gestorstvom nad ním poveril N. Lazarovú a K. Habšudovú. P. Holeštiak poukázal na potrebu rozšírenia spravodajstva do regiónov. Podľa M. Kollára uvedený materiál nereaguje na súčasnú situáciu v Spravodajstve STV, ktoré sa dostalo do pozície „zbytočného spravodajstva“. Jazykovo a výrazovo mu materiál pripomína obdobie pred tridsiatimi rokmi. Poukázal na kontinuálny prepad sledovanosti, čo znamená, že spravodajstvo v priemere sleduje 300 – 350 tis. ľudí v značnej časti tých, ktorí o 19.30 hod. nemajú inú možnosť. Nerozumie spolupráci s externým tímom odborníkov na mediálnu politiku, ktorá má pomôcť pri odstraňovaní, pri uvedomovaní si prehreškov proti politickej kultúre. Nerieši možné rozšírenie športového kanála na športovo-spravodajský. V materiáli sa uvádza množstvo návrhov zmien bez akejkoľvek analýzy. Materiál je podľa neho nedostatočný. N. Lazarová si naopak myslí, že stav v spravodajstve je dôsledkom predchádzajúceho vedenia STV. Jedinú výhradu predniesla voči politickej kultúre. Pozitívne vníma jazykovú a odbornú prípravu redaktorov a moderátorov a hodnotenie ich činnosti. Naopak sledovanosť verejnoprávneho spravodajstva nepovažuje za dogmu. B. Bobocký vníma materiál len ako počiatočný. Na J. Šmihulu sa obrátil s otázkou, či už bol s vedením STV dohodnutý priestor, v rámci ktorého by sa zrealizoval prieskum, na základe ktorého by sa zistilo, čo je príčinou prepadu sledovanosti Správ STV, kto je divák a aké sú jeho očakávania. I. Králik chápe zmysel materiálu vo vytvorení základov pre to, aby šéfredaktor HRSŠP mohol v spolupráci s manažmentom a za oponentúry rady posunúť spravodajstvo dopredu. Súhlasí s prehlbovaním špecializácie redaktorov a odporučil vykonať špecializovaný výskum vo vnútri televízie tak, ako tomu bolo v minulosti. J. Šmihula sa poďakoval členom rady za prednesené pripomienky. Oznámil, že situáciu v spravodajstve najskôr podrobne analyzovali, potom sa budoval kolektív vedenia hlavnej redakcie, aby tak napokon mohli vypracovať túto koncepciu. Jej prvoradým zámerom je zjednodušiť systém riadenia. Koncepcia sa bude ďalej dotvárať a rozvíjať v spolupráci s manažmentom. Niektoré zmeny si vyžadujú dlhší čas. Upozornil tiež na to, že kameňom úrazu je organizačná štruktúra a značná zastaralosť techniky. Od súčasnej organizačnej štruktúry sa odvíja mnoho nedostatkov – je nepružná, skostnatená, ubíjajúca princípy jednoduchosti. Režisér, kameramani, zvukoví majstri, strih, to všetko patrí pod rôzne iné zložky. Je tu roztrieštenosť jednotlivých zložiek spravodajstva, ktoré spolu nezapadajú. Obrovským problémom je zastaranosť techniky, s ktorou sa dá aktuálne spravodajstvo robiť len veľmi ťažko. J. Šmihula zdôraznil, že vedenie redakcie robí všetko preto, aby sa spravodajstvu vrátilo to, čo mu skutočne patrí. Je to predovšetkým objektívnosť, vyváženosť a nestrannosť. V súvislosti so sledovanosťou správ M. Kollárovi odporučil, aby ratingy vnímal v kontexte vysielania správ aj ostatných spravodajských relácií iných komerčných televízií. K poznámke P. Holeštiaka J. Šmihula uviedol, že podnikajú mnohé kroky, aby regionálny charakter Správ STV ešte viac zvýraznili. Pokiaľ ide o výsledky prieskumu, poznatky musia byť podložené exaktným prieskumom. V tejto súvislosti J. Šmihula informoval o stretnutí s predsedníčkou Štatistického úradu SR, z ktorého vzišla dohoda o zabezpečení prieskumu. M. Kollár navrhol požiadať listom GR STV o analýzu, kto je dnes z hľadiska sociodemografie divák Správ STV. Do diskusie k prerokovávanej problematike sa ďalej prihlásili: P. Malec (vyjadril sa k obsahu správ STV – absentujú tam informácie, ktoré by očakával a naopak sú tam také, ktoré by tam byť nemali), L. Jurgová (zaujímala sa o to, či informácie o divákovi správ možno zistiť z peoplemetrového merania), B. Bobocký (z výsledkov peoplemetrového merania nie je možné zistiť dôvody migrácie k iným televíznym staniciam), I. Králik (za hlavný problém spravodajstva považuje nedostatok skutočných profesionálov), B. Bobocký (vyjadril výhrady voči moderovaniu Hitu storočia J. Hargašovou, ktorá moderuje aj hlavnú spravodajskú reláciu STV; rozhodne sa nestotožňuje s názorom jedného z členov vedenia, že vďaka účinkovaniu J. Hargašovej v Hite storočia sa zvýši sledovanosť Správ STV), P. Malec (odporučil B. Bobockému podať podnet na Radu pre VaR), GR STV (navrhol, aby Rada STV vrátila správu na dopracovanie, nakoľko z časového hľadiska nebol materiál spripomienkovaný vrcholovým vedením STV; aj vzhľadom k finančnej náročnosti sa v STV zavedie analyzovanie spravodajských relácií nezávislou agentúrou; regionálne štúdia sa vedenie snaží rozbehnúť a určiť im pôvodnú náplň; obidvaja riaditelia TV štúdií sa stali plnohodnotnými členmi vrcholového manažmentu; STV pripravuje podpis dohody o využívaní kontribučných sietí na báze oktoelektrických káblov, ktoré umožnia v rámci celej republiky množstvo operatívnych vstupov pre spravodajcov na úplne inej kvalitatívnej úrovni; supervíziu nad spravodajstvom má GR STV; redakcia Reportérov podlieha zatiaľ výkonnému riaditeľovi; postavenie šéfa spravodajstva je výsadné), B. Bobocký (vyzval členov rady, aby všetky svoje pripomienky k prerokovávanému materiálu adresovali N. Lazarovej a K. Habšudovej).
Len také poznámky * Materiál sa nedostal do zápisu rady STV, napriek tomu, že bol písomne doručený TV Markíza pripravila nový formát, denný magazín počas pracovného týždňa, ktorý zaradila do vysielania tento pondelok. Jeho obsahom boli správy z regiónov, športu a počasia s minutážou 20-25 min. STV sa pripravuje dobre. Sama sa zatiaľ vzdala samostatného v prospech Kmotríkovho TA 3 , ale pripravila slohový materiál Návrh koncepcie organizácie a riadenia spravodajských a publicistických programov, vrátane personálneho, technického a ekonomického zabezpečenia a návrhu opatrení na zabezpečenie jej realizácie, ktorého oponentúru Vám prinášame. Pôvodný materiál Vám dáme k dispozícii neskôr, keď STV uvoľní embargo dôverného materiálu / po jeho prepracovaní /, alebo stratíme nervy.... Spravodajstvo Slovenskej televízie bol dlhodobo budované ako mocenské centrum, atakované politicky zvonka, ale, žiaľ , aj zvnútra. Prežilo smutné obdobie za Kubiša , ale aj vnútrotelevízne politizujúce vzbury za Materáka a chaos v smerovaní za Rybníčka. Oslabovalo sa personálne , až za hranicu únosnosti a funkčnosti. Slovenská televízia mala byť pripravená na zmeny, ktoré sa už dejú a mala byť zárukou komplementarity a plurality. Ak Slovenská televízia volí čistý trhový model konkurencie , je jasné, že nie je celkom na dobrej ceste. Tento model sa nedá používať pre hodnotenie efektívnosti konkurencie na slovenskom televíznom trhu za účasti verejnoprávnej televízie. Avšak tu dochádza ku zásadnému nedorozumeniu . Spravodajstvo sa naozaj nemôže stať rukojemníkom sledovanosti , ale ak sa nemá porovnávať so sledovanosťou spravodajstva súkromných televízií, s kým sa má porovnávať ? Akú má / okrem hodnoty spokojnosti a reachu / spätnú väzbu ? Určila si nejaké kritériá ? Z navrhnutnej koncepcie som pochopil, že STV chce verejnoprávne spravodajstvo. To je aké ? Existuje iba jedno dva druhy spravodajstva- dobré a zlé. Kvalita bez diváka nie je kvalitou. Je buď elitárstvom alebo nepochopením základných princípov vysielania verejnej služby- služby divákovi. Bilo sa na totiž na poplach, keď v roku 2005 bol priemerný rating 9, 2 % . Dnes, zdá sa , nikoho nevzrušuje, že priemerný rating pod túto hodnotu v roku 2007 klesol. Tie čísla nie sú akousi honbou za svätým grálom, ale o počte divákov. Tých, ktorí platia nielen túto televíziu, jej vedenie, ale a činnosť rady STV, ktorá za túto televíziu zodpovedá z hľadiska dodržiavanie Zákona o Slovenskej televízii. A už vôbec nikoho nemáta, že sa zo spravodajstva sa v v posledných týždňoch postupne vytráca duch poskytovania nestranných, a vo svojom celku vyvážených a pluralitných informácií o dianí v Slovenskej republike na slobodné utváranie názorov. V koncepcii mi chýba časová línia organizačných i technologických zmien a takisto aj ich finančná náročnosť. Nový moderný newsroom sa nedá zriadiť s minimálnymi finančnými nákladmi / cca 10 miliónov / . Navyše- pôjde o improvizáciu, ktorú, ako uvádza materiál -bolo by potrebné to čo najskôr nahradiť koncepčným riešením – teda vybudovaním úplne nového spravodajského centra / cca 100 miliónov /. DSNG voz stojí ,bratru, aj 20 miliónov , skvalitnenie technickej vybavenosti strižní ďalších 10 miliónov ,bezpáskovú technológia môže stáť aj 20 miliónov, ak by došlo k celkovej obmene technológie. Žartom sú asi zriadenia HiFi-spotov. HiFi a Dolby Surround mám doma a v kaviarni vedľa dokonca aj Wifi hotspot ! Programové predstavy Spravodajstva sú len v rovine zaraďovania programov a oživeniu jedného magazínu. Zmena vysielacieho času Správ STV je totiž zásadnou zmenou vysielania STV, jej časových osí a bez dôkladnej analýzy to nie je možné realizovať. To isté sa týka aj krátkych správ o 12.00 hod. a o 15.00 hod. resp. 16.00 hod. v rozsahu 5 minút. Prečo nie o 16.55 ? Prečo nie 20 minút ? Rozhodne sa prikláňam ku zmene vnútornej dramaturgie „Správ a komentárov“, ale ako analytickú reláciu by som ju nepresúval na rodinne zacielenú Jednotku . Vôbec si neviem predstaviť komu by na Jednotke bola učená moderovaná spravodajsko-publicistickú reláciu, ktorá by sumarizovala končiaci sa týždeň . O čom by bola, ak by neanalyzovala ? Pri spôsobe financovania STV by som v rámci presunov na Jednotku nerobil žiadnu zmenu. Analytika STV by mala dodať podklady o možnosti zmeny vysielacieho času Správ STV. Okamžite by však mohla redakcia pripraviť krátke každodenné Správy z kultúry, ktoré by mohli tvoriť základ pre Kultúrny magazín, ktorý by však za súčasnej situácie nemal v STV kto odborne pripravovať. Nasadenie len jedného moderátora/ku Správ STV by nemalo byť prioritou. Nasadenie dvojíc malo po nevydarenom Novom začiatku svoje opodstatnenie ; prináša to vnútornú pestrosť a dynamiku. Zmena vizuálu nového spravodajského štúdia nezvyšuje záujem divákov o Správy STV, aby po ich vzhliadnutí umocnil v nich presvedčenie o správnosti voľby sledovať práve spravodajstvo STV . To je mylná predstava. Naopak, stály vizuál je tou istotou pre diváka, najlepšie to dokumentuje TV Markíza. Preto je potrebné tento krok zvážiť a analyzovať na základe fokusového prieskumu a nie pocitu redakcie. Som presvedčený , že úlohou spravodajstva je len a len informovať, akékoľvek úvahy o pridaných hodnotách verejno-právnej televízie ako vysvetľovať zložitosť diania, vzdelávať, odkrývať divákom možné riešenia, sú úplne scestné a nepatria do žiadnej, ani verejnoprávnej televízie. Nerozumiem ako môže byť pohyblivá zložka mzdy stimulujúca, ak musí vychádzať z aktivity, ochoty a ústretovosti . Jediným možným kritériom je výkon, pretože je merateľný. Od prvotnej koncepcie spravodajstva by som očakával, že nám viac napovie o filozofii, programových zámeroch , o obsahu, ktorý bude v najbližšom období tým najvzácnejším tovarom na trhu. Až potom by som očakával, že sa budeme zaoberať prostriedkami na dosiahnutie programových a obsahových cieľov. Bez celkového pohľadu na novú organizačnú štruktúru STV sa nedá posúdiť, či je pavúk Hlavnej redakcie spravodajstva, športu a publicistiky optimálny. Skôr mám pocit, že sa ním buduje akési nové televízne centrum, ktoré, okrem prepojenia na generálneho riaditeľa, nemá so samotnou STV nič spoločné. Rozhodne je nezvyklé, aby redakcia spadala priamo pod GR. Z hľadiska organizácie a plánovania je to ťažkopádne nemá opodstatnenie. Podobná schéma existuje v ČT, nemyslím si, že by sa mala nasledovať . Viem, že redakcia spravodajstva je začiatku cesty , ale jej dĺžku a čas, za ktorý ju chce prejsť musí presne stanoviť. Je to úlohou šéfredaktora, bez ohľadu neočakávané prekážky, ktoré bude potrebné odstraňovať takpovediac za pochodu. Nie je to cesta za náročným divákom, ktorého by verejnoprávna televízia mala mať údajne ambíciu osloviť a získať. Je to cesta za všetkými divákmi, ktorí si platia koncesionárske poplatky, zložia sa na realizáciu Zmluvy zo štátom a chcú za to kvalitný program. Všetci . Inak- Správy STV-Pondelok 21. 5. 2007 -20.0 % ; 5.7 % ;261 tisíc divákov , Sobota 19. 5. 2007 ;22.7 % ;5.6 % ;256 tisíc divákov Rating Prvých Televíznych novín na Markíze bol v pondelok 5,4%, share 39,2%, rating Prvých Športových novín dosiahol 5,0% a share 34,7%. Včera rating 6,0 % a share 38,2 %
Rada Slovenskej televízie 11. júla 2007
9. Sťažnosti, podnety a iná korešpondencia
V nasledujúcej časti tohto bodu programu zasadnutia sa rada venovala sťažnosti šéfredaktora HRSŠP J. Šmihulu na vyjadrenia 1. podpredsedu rady P. Maleca o „Šmihulizácii Spravodajstva STV“ na jeho blogu „celamko“. Na úvod vystúpil J. Šmihula, ktorý uviedol, že takéto výroky na blogu 1. podpredsedu rady ho zaskočili. Ako šéfredaktor sa snaží svojou prácou vytvoriť v redakcii spravodajstva tvorivú a profesionálnu atmosféru a takéto články o „politických čistkách“, ktoré sú obyčajným nezmyslom vytvárajú v redakcii opačný efekt. Znepokojení redaktori mu po prečítaní ihneď volali a opisovali isté obavy a to je aj hlavný dôvod, prečo požiadal predsedu, aby sa tým Rada STV zaoberala. Podľa P. Maleca je neuveriteľné, že B. Bobocký pripustil zaoberať sa týmto problémom na rade. Jedná sa o jeho súkromnú stránku, kde môže písať, čo chce a nie je preto namieste, aby sa to rozoberalo na zasadnutí rady. Pochopil by, ak by si ho J. Šmihula osobne zavolal a vydiskutoval si to s ním. Taktiež dodal, že časť vecí o ktorých písal bola v tom čase pravda. GR STV súhlasil s P. Malecom, že šéfredaktor J. Šmihula sa dal telefonátmi redaktorov uniesť a riešiť problém hneď na rade, ale na druhej strane priznal, že sa sám musí popasovať s mnohými nepríjemnosťami, ktoré si niektorí ľudia navonok dovolia. O podobnej skúsenosti s vyjadreniami P. Maleca na jeho blogu informoval aj L. Straka a priklonil sa preto k sťažnosti J. Šmihulu. P. Holeštiak taktiež podporil J. Šmihulu, nakoľko návštevníci stránky P. Maleca vnímajú predovšetkým ako podpredsedu rady. I. Králik spôsob, akým sa P. Malec verejne vyjadril o redakcii spravodajstva STV prostredníctvom svojej stránky nepovažuje za správny. B. Bobocký upozornil na to, že sťažnosť J. Šmihulu považuje za rovnocennú ako sťažnosť kohokoľvek iného. Vzhľadom na závažnosť obvinenia publikovanom na blogu P. Maleca o tom, že v redakcii spravodajstva dochádza k politickým čistkám, považoval za správne poskytnúť priestor J. Šmihulovi. P. Maleca upozornil na to, že informácie tohto druhu z titulu funkcie 1. podpredsedu rady by mal v prvom rade predniesť na rade.
