Jednota je jeden z ontologických základov i cieľov Bytia. Jednota však nie je statická: dosahuje sa úsilím vôle a poznávaním a je skôr dynamickým stredom celého Bytia, ako jeho súčtom. Toto mal zrejme na mysli majster Maliarik, keď zjednotenie nazýva splynutím s Bohom, ktorý je nielen večný v čase, ale aj všadeprítomný v priestore, je všebytným a všejediným. Zjavne je to oná evanjeliová cesta návratu strateného syna k Otcovi. Jednota, ktorá takto drieme v každom z nás je procesom znovunájdenia pravej podstaty individuálneho v kozmickom, je teda - ako píše Ján Maliarik v svojom cykle duchovným meditácií, časť "Zjednotenie" - nielen určením, ale aj povinnosťou. Na najzákladnejšej rovine sa toto hľadanie prejavuje ako identita domova. Preto majster Maliarik, o ktorého duchu môžme povedať, že " rozsúdi všetko" (l. Kor. ll,l5) vďaka tomu, lebo je rovnako intelektuálne múdry ako spirituálne láskou k všetkému stvoreniu planúci, prejavuje sa ako zvrchovaný pán, ktorý v svojej múdrosti - majeti a zvrchovanosti ducha, zo svojho duchovného paláca Jednoty prichádza v láske k svojim spolublížnym k ich národnému domovu, pretože vie, že práve odtiaľto, z miesta štvrtého stupňa jeho 19 svätých slov - prvého stupňa, ktorý tvorí najväčší skok, najväčšiu diferenciu od individuálneho k všeobecnému - si uvedomujeme svoju obmedzenosť a práve tu môžme rozoznať vnútorný hlas a Maliarikovu výzvu: Rozšírte sa! Po otázke: "Ako, Pane?!, nám dáva i odpoveď: "Priblížením sa k Bohu". V kontexte k súčasnému všeobecnému povedomiu treba zdôrazniť rozdielnosť obsahu univerzálnej podstaty Vyššieho Ja v každom indivíduu od uniformity, vonkajšej jednotnosti ako prejavu nižšieho, môžme povedať až primitívneho vedomia. Táto najvnútornejšia substancia inteligentného prejavu života pociťovaná ako najvyššie Ja sa v parapsychologickom faktore prejavuje ako sebavedomie bez osobitosti. Najvýstižnejšie tento paradox vystihuje etymológia sanskritského slova átman, čiže "svoj", alebo kozmické Ja božskej podstaty každého jedinca. Poznanie "svojho" sa však dosahuje len zánikom "môjho". Nebudem ďalej rozvíjať túto sentenciu, len na okraj upozorním na významné miesto používania zámena "svoj" v slovenčine. Pre A.Sládkoviča toto zámeno dokazovalo, že "Slováci nie sú sebeckí, sami k sebe nie sú v žiadnom pomere, naopak, sme v pomere jeden ku druhému a všetci k sebe vospolok... toto je doklad šľachetného kresťansko-národného charakteru, symbol svornej obecenskosti!" Práve na tomto stupni štvrtého Svätého Slova - nacionalizmu - na ktorom prinášame obeť slúžením vlastnému národu, si zreteľnejšie uvedomujeme najdôležitejší medzistupeň od individuálneho (od hodnoty pozemsky hmotného cez organický život až po dokonale rozvité ego umelecko-vedecko-filozofického vzdelania) k všeobecnému, ktorého aspektom je dialektická jednota. Pozorné sledovanie diania vo svete nasvedčuje, že ľudská civilizácia sa zastavila práve na tomto stupni a ukazuje sa, že práve tento stupeň špirálovitého vývoja civilizácie k svojmu naplneniu má najširší diapazón ambivalentných významov. Genialita Jána Maliarika spočíva o.i. v tom, že vedomý si celostnosti významového poľa či skôr vesmírnej siete nepotláča jednotlivé prejavy a stupne vývoja, ale práve naopak, dáva im priestor k naplneniu a najpevnejšej skúsenostnej empírii. Zmena je možná len vtedy, ak je prijatý nový význam, ktorý je pociťovaný ako hodnotový a je zároveň najpodstatnejším rysom vedomia. Tento nový význam potom uvoľní energiu potrebnú k uskutočneniu jeho novej úrovne. Novoprijatý význam po plnej integrácii predošlého významu - stupňa, sa môže neobmedzene rozširovať smerom k vyšším úrovniam subtílnejších vibrácií. Jediné nebezpečenstvo na našej ceste vedomia je, že v každom koherentnom význame je i inherentná nejednoznačnosť, tzn., že danú situáciu vnímame podľa záujmov a motivácie, ktoré sú v každej dobe, ako relatívne a subjektívne prizmy, iné. A tu sa opätovne ukazuje potreba jasného zrozumiteľného exaktneho systému, ktorý v našom prípade tvorí súbor 19 Svätých Slov KJM. Každá úroveň tohto priam dokonalého systému je nielen pánom - voči nižšiemu stupňu, ale je zároveň aj sluhom voči vyššiemu. Duchovný zápas, či skôr úsilie sa však vedie synergicky v každom jedincovi, v ktorom sa preplieta osobný i celozemský rozsah evolúcie. Takto sme každý pánom svojej vôle a sluhom svojho svedomia. Maliarikov svet je jednotou v mnohosti, je síce celkom, ale s mnohými významami a úrovňami, v ktorých sa dole obetujeme a hore slúžime. Nemôžme sa dotknúť jedného bodu a zmyslu bez toho, aby sme nezasiahli všetky ostatné úrovne. Keď jeden inšpirovaný človek v tomto úsilí zvíťazí, pocítia jeho víťazstvo vo všetkých svetoch. Naša zem je preniknutá všetkými kozmickými hierarchiami, je symbolickým bojiskom práve tak, ako uvedomelá ľudská bytosť. Maliarik v otcovskom nadhľade a vhľade si je vedomý ich vzdialenosti z úrovne kolektívnej transformácie, preto prízvukuje, že "po stupeň nekonečnej dokonalosti je nekonečne ďaleko, a preto nekonečne mnoho musí byť vykonané". Iný praktik evolúcie, šrí Aurobindo si položil otázku, či nie je stratégiou božej Prozreteľnosti, aby sa pokrok uskutočnil naraz na celom svete? Ak by tomu tak bolo, ak by stupeň evolúcie bol dokončený vždy na určitej kolektívnej úrovni, zemsky počnúc národmi a končiac civilizáciou, potom si jasnejšie uvedomíme dosah praktickej schémy vývoja v Maliarikovom systéme 19 Svätých Slov, ako aj aplikáciu védskeho cyklu vývoja na päť známych kultúrno-vývojových epôch civlizácie a členenie súčasnej piatej epochy so zdôraznením nastávajúcej úlohy Slovansko-všebratskej kultúry, a to cestou Vše-Otcovskej lásky. V mojom krátkom inšpiračnom vstupe sa chcem viac venovať vzťahu národného a všeobecného s kontextom na Slovensko a Slovanstvo, ktorému KJM podobne ako Herder, štúrovskí mesianisti a spomeňme ešte Almu Excelsior prisudzovali súdobú a my už dnes môžme upresniť že súčasnú historickú povolanosť. V systéme 19 SS môžme podobne ako v Kabale vidieť synchrónnosť základných stupňov na vyššej významovej a hodnotovej úrovni. Tak 4. stupeň "Nacionalizmu" sa rozvíja 13-tym Svätým Slovom "Vše-Bratstva", ktoré už nie je obmedzené iba na našu Zem, ale sa v svojej spirituálnej subtílnosti rozprestiera až do Nekonečna, takže jeho korunou je Vše-Otcovsko-materská kozmická láska. Ak nacionalizmus - dúfam, že všetci prítomní obsah tohto dnes negatívnou konotáciou zaťaženého slova chápu v jeho duchovnom význame - teda ak nacionalizmus má uctievať génia Rasy a ten podľa Jána Maliarika nasledovaním Svätej Chudoby, Svätej Pokory a Svätej Trpezlivosti sa má zbaviť svojho egoizmu, aby mohol slúžiť ideálu všeľudstva - tj. Humanizmu, máme pred sebou tri cnosti, bez ktorých spolu so základom lásky k národu nemôžme dôjsť k stupňu 1O. Svätého Slova - Humanizmu, pretože na rovine politického zjednocovania sme svedkami nielen potlačovania nacionalizmu ako aspektu rozširujúcej sa lásky, ale aj obchádzania dôležitých morálnych medzistupňov Chudoby, Pokory a Trpezlivosti. Preto stojíme pred otázkou, či konzumne orientovaná euro-atlantická (západná) kultúra môže stáť na čele zjednocovacieho procesu civilizácie a či jej jemne nenaznačiť, že svoju úlohu v špirálovitom vývoji už splnila a na ďalšie rozvíjanie kolektívneho vedomia má uvoľniť priestor slovanskej kultúre. Pretože "človek nielen z tela, ale aj z ducha pozostáva, preto sa má cvičiť nielen v telesnej, ale aj duševnej zručnosti, lebo čo je z nádoby bez obalu, nech je akákoľvek krásna a vzácna", napísal Ján Kollár. Práve toto rozvíjaní ducha prostredníctvom národa i ako empirickej a historicko-odkazovačnej múdrosti predkov cez vyšší stupeň vlastného kmeňa, následne rasy a ľudstva, bola nosná myšlienka Slovákov. Hľadať nie formu, ale obsah. Ak aj KJM hovorí o celozemskom štáte, zjavne nemyslí na onen nástroj organizovaného násilia. Tu si vypožičiam opäť Kollára, podľa ktorého vlasť (štát) môžme znova ľahko nájsť i keď sme ju stratili, ale národ a reč nikdy a nikde. štát je len zem, ale národ, to je naša duchovná krv, život, duch, empirické dedičstvo skúseností a múdrosti. Preto i majster Maliarik s pokojom a nadhľadom hovorí, že "vysoké morálne cvičenia skutočného bohoslúženia bližšie vysvetlovať a doporučovať je a zostane celkom zbytočným do tej doby, dokiaľ sa vzťahom k III. a IV. Svätému slovu, dotýkajúc sa Umenia-Vedy -Filozofie a Nacionalizmu nebude dokonalosti dosiahnuté. (Cesta k blahu a mieru, s.lOl) Duchovný vývoj národov k jednote vedie cestou uvoľňovania prietoru Bohu a vesmírnym zákonom. Nestačí dokonalé prepojenie na horizontálnej osi tolerancie. Je načim pridať vertikálnu os hierarchie hodnôt. Maliarikových 19 Svätých slov je evolučnou prácou stupeň po stupni k vyššej dokonalosti. Preto Ján Maliarik varuje pred neosvietenými vodcami, ktorí "nemajú v hlave úplne jasno a ktorí nie sú v Srdci skrz naskrz ušľachtilými, t.j. Milujúcimi Otcami". (s.7O) "Časy sa menia" , píše KJM v svojej Ceste k blahu a mieru v VI.kapitole s názvom "Ako čo najrýchlejšie pomôcť dnešnému ľudstvu z utrpenia?" Doslova hovorí, že "dnes nastala taká konštelácia, že iba s centra slovenského národa a iba na zásadách univerzálneho Brato-štátu, môže byť ľudstvu ako celku daná pomoc". Myslím, že väčšina z nás buď intuitívne alebo intelektuálne chápe, že majster hovorí jednak o najmorálnejšom národe, ktorý podľa neho nemá nijakých politických hriechov a jednak o sebe ako tvorcovi spomenutých zásad. Aby sme lepšie pochopili napovrch toľko kontroverznú "povolanosť národov", použime majstrov výklad Žalmu II,verš 1-12 o Sione, svätej hore a kráľovi nad Sionom: "Sion, správnejšie Tcijjon pochádza z koreňa tcijjah, čo znamená "vyprahlosť", to zn vyššie vyprahlé miesto v zmysle proroka Izaiáša...časy sa menia, vykladá KJM, a v rôznych pozmenených časoch vyvstávajú rôzne Siony, sväté hory Hospodinove, nad ktorými On ustanovuje svojho Kráľa. Tentoraz je takýmto vyvoleným národom: Národ Slovenský!!" Bratia, toto je najživšia výzva nám samým: plne realizovať na kolektívnej úrovni Panslavizmus, a to, ako poznamenáva KJM buď kladnou charakterovou črtou slovenskej povahy k tomuto cieľu predurčenej - mesianizmu, alebo za využitia pokory - v ctení si vyšších duchovných entít. Pravdou je, že nijaký systém, ktorý nemôže nebyť poznačený určitým stupňom kolektívneho egoizmu, neopúšťa svoj piedestál dobrovoľne. Nádejou pre nastávajúcu, podľa mňa evolučnú civilizačnú zmenu je práve slovanská pokora a trpezlivosť. Maliarik ako skutočný Otec hľadiaci s porozumením múdrosti zdôrazňval potrebu trpezlivosti a zhovievavosti. Videl rôzne úrovne poznania jednotlivcov i rôzne stupne realizovaného vedomia národov. Preto v jeho 19 SS úroveň 4.SS - nacionalizmus nie je obmedzením v rovine horizontálnej (politické videnie), ale pevnou podnožou pre ďalší rozvoj vedomia v rovine vertikálnej, v rovine vývoja rozširujúceho sa vedomia. Naše vedomie sa musí naučiť rozšíriť sa a byť univerzálne, ale smerom dovnútra. Spirituálny duch Jána Malirika sa však neutieka na druhý svet, ale pre dejisko transformácie si volí zem, na ktorej sa tento proces odohráva. Nezažína nové svetlá na oblohe, nebuduje nijaké nové náboženstvo, ale volá po zjednotení náboženstiev na ich najvlastnejšom princípe - Boha, najvyššej uctievanej Bytosti. V knihe PREČO JE medzi spisovateľmi, ulemcami, politikmi, štátnikmi, žurnalistami... TOĽKO NEVRAŽIVOSTI sa otcovsky prihovára:"... Aby ste sa mali čomu učiť... naučte sa správne Rozumieť, potom Otcovsky Milovať a tak potom zbožne súdiť: Je len jeden Jediný, ale Nekonečný-Večný-Všemohúci BOH=PRAVDA=SKUTOČNO - BOH =LÁSKA=BLAHO. Na tom základe je v podstate len jedno-jediné Nekonečné-Večné-Všemohúce NÁBOŽENSTVO..." Maliarik takto sťahuje svetelné kozmické vedomie nadol, na zem, na ktorej tiež pôsobí jeden skutočný všetkým hýbajúci vesmírny zákon evolúcie, prejavujúci sa ako univerzálny duch, ktorý mení všetky nižšie zvyky. Maliarik geniálne a s nádejou vypľňa úžasný priestor medzi nami a ním systémom postupností, odhaľujúc nám najhlbšie metódy Tvorenia, ktorých najvlastnejším prejavom kozmickej existencie je harmónia. S kultúrou, jednotou a vedomím všeobecne súvisia učitelia ľudstva, ktorí nám pomáhajú vyvinúť sa k vlastnému stupňu uvedomia samých seba. Hodnota Dokonalej Pravdy a Spravodlivosti je v Maliarikovom systéme 11.svätým slovom. Pred ňou končí hodnota 9. svätého slova - Humanizmu, ako píše Ján Maliarik "radostného oddania sa celému ľudstvu", ktorému sa obetúvame vo vlnách dôkladne vypestovaného tela, vzdelania, nacionalizmu .. a následného obmedzenia v chudobe, pokore a trpezlivosti - prípravných fáz k oddaniu sa všeľudstvu. Takto v prvej polovici jeho hierarchického systému rastieme k božskej múdrosti, v druhej sa už začína vydávanie plodov: Lásky-Vykupiteľská činnosť, Práca plná súcitu a Milosrdenstva. Preto je táto Pravda nie je len na inteligibilný aspekt, ale je spojená s morálnou spätnou väzbou Spravodlivosti. Ak použijeme hermetickú múdrosť "ako nahore, tak aj dole", pochopíme Maliarikovu systémovú požiadavku na jedno Všeľudské Otcovské Centrum. V svojom diele z roku 1935 TRISTO HRIECHOV ĽUDSKÝCH to rozvíja nasledovne: "Ak má za týchto rozmanitých rasových podmienok nastať blahodárna harmónia, musí byť všetko v Múdrosti a Láske urovnané a vyrovnané. Predovšetkým iným aj Iným tu musí byť Všeľudské OTCOVSKÉ CENTRUM!!!", bez ktorého ako dokladá "nedosiahnete ničoho... bez tohto Centra škoda aj mojich Svätých Slov". Toto filozofické centrum by malo vlastne učiť národy chápať svet a ľudí na základe ich vlastnej situácie, čím sa vytvorí koherenčné pole vedomia, kde sa s ostatnými môžu vnútorne zmieriť. Najväčšou prekážkou sú vnútorné psychické bloky, preto účinná metodika vedome rieši situáciu. Predtým, než môžeme vystúpiť na vrchol, musíme zostúpiť do vlastného vnútra a integrovať všetky psychické obsahy a archetypy, medzi najsilnejšie ktoré patrí silná identifikácia s národom. Jednota ako prejav rozšíreného spirituálneho vedomia je takto harmóniou, rešpektujúcou všetky rozdiely a špecifiká nie je teda vonkajším zjednocovaním, ktoré je poznačené buď involučnou nivelizáciou, alebo násilným vnucovaním iného systému civilizačných hodnôt. Príkladom nech nám poslúži "jednota" Prírody, ktorá nesmeruje k vytvoreniu monoflóry a monofauny. Jednota ľudstva tkvie vo vnútornej spojitosti, ktorou je BOH. Iná jednota by bola poprením aspektu Božej Tvorivosti. Maliarik vie, že vesmírne cykly, tak ako učí aj TAO sa prelievajú z jednoho extrému do druhého a to tak, aby silné slablo a slabé sílilo, premietajú sa aj v makrokozmickej rovine na kolektívnej - národnej pôsobnosti. Tao t ťing verš 77 hovorí, že múdry človek nasleduje zákony všetkých vecí, chápe fungovanie protikladov ako ich dynamickú spojitosť, pretože cestou nebies je znižovanie nadbytku i nedostatku. Môžme povedať, že touto cestou múdrych kráčal i Ján Maliarik, keď na prvé miesto v systéme harmonizácie položil požiadavku vyrovnania všetkých hmotných statkov./1 Cesta ľudského ja k vesmírnemu Ja, ku stavu kozmického vedomia je procesom očisťovania sebavedomia od dojmov zo zmyslového ohraničeného sveta hmoty. Je viac odpoveďou na ezoterické "prečo?", než na exoterné "ako" (dosiahnuť jednotu). Práve neúplnosť ženie ľudského ducha k plnosti. Slovanská kultúra môže súčasnému rozbehanému svetu ukázať, že k plnosti sa má dospieť nie hromadením poznatkov vedy a techniky, majetku a materiálneho blahobytu, ale vypĺňaním ducha, obetou v radosti. Človek túži po plnosti a slobode v ktorej tuší svoju univerzálnosť, avšak obe entity musia byť transcendentné. Žiť z ducha a nebyť pritom závislý na živote je vyriešenie zložitého paradoxu, zato však úzkou a bezpečnou cestou, ako vojsť do Reality Nadprirodzenosti a byť pritom vlastným sebavýtvorom. Iba v dokonalej plnosti bytia môžme spoznať a zažiť, že veškeré bytie je vlastne jedno jediné a ja a my sme v bytostiach všetkých a všetko a všetci sú zároveň obsiahnutí v mojom živote. Práve k takejto mystickej skúsenosti nás postupne vedie cesta J.Maliarika v rozširovaní vedomia, na ktorého obzore sa vrátime späť k stredu - každú blaženosť pociťujeme ako svoju vlastnú. Transcendované duchovné vedomie sa potom zakladá na zahrnutí všetkého do nášho bytia, svoje pôsobenie v kolektívnom živote zakladá na vnútornej skúsenosti. Gnostický človek ďalšej kultúrno-vývojovej etapy v ztotožnení, naplnení, uznaní a povýšení jednotlivých hodnôt do svojho života harmonicky nájde svoje Ja nielen v svojom vlastnom naplnení Božej bytosti, ale aj v naplnení druhých. Preto 19. Sväté Slovo KJM znie: Milovať budeš Hospodina Pána svojho svojho z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkej mysle svojej a zo všetkých svojich síl. Slovo Múdrosti a Lásky musi byť na počiatku - u Boha." A to sväté slovo muselo potom veky a veky ľúbostne milene-pokorne a ticho-trpezlivo čakať, než sa mohlo skutkom-telom, než sa mohlo v tomto zlom-tvrdom-tmavomťažkopádnom svete slávne skutkom-telom stať. Ale stalo sa". A prísľubom nám je aj potvrdenie od Jána Maliarika "A ešte len sa stane!".
-------------- 1 / "pokiaľ nedôjde k spravodlivému prerozdeľovaniu využívania Božích darov matky Zeme, pokiaľ teda nedôjde k vyrovnaniu všetkých ľudí v rovine hmoty-bohatstva, k realizácii naplneniu Prvého Svätého Slova, dovtedy ľudstvo ako celok túto najnižšiu hodnotu neprekročí a bude stáť na najnižšom stupni". KJM:Celozemský Univerzálny štát
