MEDIA NEWS
Európska komisia uvažuje o zavedení nových pravidiel pre verejnoprávne médiá. Týka sa to napríklad rozsahu služieb, ktoré by tieto médiá poskytovali za peniaze. Zároveň však pre tieto aktivity navrhuje prísnu kontrolu.
Média, ktoré dostávajú peniaze z verejných rozpočtov, totiž podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci nemôžu narušiť konkurenciu na trhu v odvetviach, ktoré nespadajú do definície verejnej služby. Návrh, ktorý predložila komisia na verejnú diskusiu, je reakciou na zmeny, ktoré v posledných rokoch prekonal trh rozhlasového a televízneho vysielania. Pribudli totiž možnosti, ktorými sa šíri, napríklad digitálna televízia, televízia cez internet, mobilná televízia a video na vyžiadanie (video – on – demand). Rozšíril sa rozsah služieb, ktoré verejnoprávne médiá ponúkajú, ale aj konkurencia na trhu. Rada európskych komerčných vysielateľov sa preto v uplynulých mesiacoch sťažovala na to, že štátne subvencie napríklad do on-line aktivít verejnoprávnych médií ohrozujú ich podnikanie. Podľa Európskej komisie totiž dotácie pre verejnoprávne médiá, či už priame, alebo z koncesionárskych poplatkov, predstavujú tretiu najrozsiahlejšiu štátnu pomoc v EÚ po poľnohospodárstve a doprave. Ročne ide o 22 miliárd eur.Komisia tak na jednej strane chce verejnoprávnym médiám umožniť, aby za určitých jasne vymedzených okolností, mohli spoplatňovať svoje služby, aj keď svojou povahou spadajú do verejnej služby. Ide napríklad o platenie za sledovanie televízneho vysielania na mobilnom telefóne alebo platbu za prístup k pokročilým technologickým funkciám.Na druhej strane však bude prísne posudzovať prípady, v ktorých by verejnoprávne médiá chceli spoplatňovať činnosti, ktoré nemajú povahu verejnoprávnych služieb. Ide o samostatne spoplatnený prémiový obsah, či účasť divákov na súťažiach, kde sa volá na špeciálne čísla s vyššími tarifmi. Definícia rozsahu verejnej služby by však podľa nových pravidiel do značnej miery závisela na členských štátoch. Platené služby by podľa komisie nemali narušovať poslanie verejnoprávnych médií. Nemalo by sa tak stať, že by si od divákov či poslucháčov nechali platiť napríklad za športové prenosy, na ktoré zakúpili práva z verejnoprávnych financií. Verejnoprávne médiá by podľa návrhu mali mať vyššiu flexibilitu pri vytváraní finančných rezerv. Malo by ísť až o desať percent z ich ročného rozpočtu. Tieto rezervy by mali poslúžiť výlučne na veľké jednorázové investície, napríklad na digitalizáciu. Ich použitie by tatiež malo byť presne časovo ohraničené.
Copyright © ČTK 2008
