Hviezda seriálu Sopranovci (1999) Lillo Brancato sa očistil od obvinení z vraždy druhého stupňa v prípade zastrelenia policajta v roku 2005. Súd ho však uznal vinným z pokusu o vlámanie, za čo mu hrozí minimálne trojročný trest odňatia slobody. Vo väzení možno nepobudne tak dlho, keďže strávil zhruba tri roky vo vyšetrovacej väzbe. Brancata vyviedli zo súdnej siene v putách, ďalšie pojednávanie je naplánované na 9. januára 2009. Herec a jeho priateľ Steven Armento sa údajne 10. decembra po tom, ako pili v striptérskom klube, vlámali do istého newyorského bytu. Tam ich prekvapil 28-ročný policajt Daniel Enchautegui, ktorý býval vo vedľajšom byte. Štyridsaťosemročný Armento ho údajne strelil do srdca. Predtým, ako Enchautegui zomrel, poranil oboch mužov. Brancato, závislý od drog, povedal, že chcel získať válium. Na súde tvrdil, že nešlo o vlámanie. Údajne mu majiteľ bytu, s ktorým sa poznal niekoľko rokov, dovolil prísť a zobrať si tabletky kedykoľvek bude potrebovať. Dodal, že v tú noc nechtiac rozbil okno v kuchyni, aby svojho dodávateľa zobudil. Vraj nevedel, že muž bol už niekoľko mesiacov mŕtvy a netušil, že Armento mal pri sebe zbraň. Navyše vraj trpel abstinenčnými príznakmi z nedostatku heroínu, ktoré mu zhoršovali úsudok. Počas vypočúvania sa snažil vyvrátiť názor žalobcu, že ide len o ďalší herecký výkon. Súd uznal Armenta vinným z vraždy prvého stupňa, v novembri ho odsúdil na doživotie bez možnosti predčasného prepustenia. Obhajca Joseph Tacopina povedal, že vďaka rozhodnutiu dostal Brancato druhú šancu. "Lillo sľúbil, že sa z toho poučí," dodal. Sestru obete, Yolanda Rosa Nazario, rozsudok šokoval. "Aký odkaz to teraz dáva newyorským policajným dôstojníkom? Je to zlé," vyjadrila sa pre agentúru AP. "Nestalo by sa to nebyť tejto zvieracej závislosti od drog," vyhlásil Patrick Lynch, šéf americkej asociácie odborov policajtov Patrolmen's Benevolent Association. "Jediná dobrá vec na tom je, že ten mizerák sa nedostane von, aby strávil Vianoce s rodinou. Smutné na tom je, že ani Daniel," dodal. Lillo Brancato sa preslávil účinkovaním vo filme Príbeh z Bronxu (1993) po boku Roberta De Nira. K drogám sa údajne dostal počas nakrúcania práve tejto snímky. Začínal s marihuanou, neskôr začal užívať crack a heroín. Po účinkovaní v ďalších filmoch dostal ponuku zahrať si v druhej sérii populárneho seriálu Sopranovci. Americká herecká asociácia Screen Actors Guild (SAG) odložila hlasovanie o štrajku. Ako informovali jej predstavitelia, pre rozkol v rámci asociácie rozošlú hlasovacie lístky najskôr 14. januára 2009. Výkonný riaditeľ SAG Doug Allen tvrdí, že 2 524 členov podporuje hlasovanie, proti je 1 373, vrátane Pierca Brosnana a Cameron Diaz. Proti štrajku sa už predtým postavili herecké hviezdy ako George Clooney, Tom Hanks, Charlize Theron či Morgan Freeman. Podporu vyjadrili napríklad Mel Gibson a Martin Sheen. Lídri SAG tlačia na hlasovanie, odkedy stroskotali rokovania s Alianciou filmových a televíznych producentov (AMPTP) o novej kolektívnej zmluve pre hercov a herečky. Proti sa postavila 12. decembra newyorská pobočka asociácie, ktorá vyzvala na odloženie hlasovania. Vyhrážanie sa štrajkom je podľa nej počas finančnej krízy "nezodpovedné". Allen informoval, že hlasovacie lístky rozošlú až po stretnutí rady SAG, ktoré sa uskutoční 12. alebo 13. januára. Aby návrh na štrajk prešiel, potrebuje asociácia 75 percent hlasov. V AMPTP o odložení hlasovania vedia, ale jej hovorca Jesse Hiestand to nekomentoval. Rokovania o novej kolektívnej zmluve medzi SAG a hollywoodskymi štúdiami stroskotali v novembri, keď nedokázali nájsť východisko zo slepej uličky, v ktorej sa nachádzajú už päť mesiacov. Aliancia filmových a televíznych producentov tvrdí, že zástupcovia SAG im nedokázali vysvetliť, prečo by si mali zaslúžiť lepšie zmluvné podmienky ako ostatné asociácie. Podľa producentov členovia SAG v prvých dňoch štrajku stratia viac, ako by kedy mohli dúfať, že získajú. Čierna Hora zakázala zamestnancom pracujúcim vo verejnom sektore používať v pracovnom čase komunitný internetový portál Facebook a službu na zdieľanie videí YouTube. V stredu o tom v Podgorici informovala čiernohorská vláda. Štátni zamestnanci trávili podľa vlády využívaním týchto dvoch internetových služieb príliš veľa času, čo išlo na úkor ich pracovného výkonu."S úmyslom optimalizovať činnosť a znížiť v štátnych úradoch počas pracovného času preťaženie internetovej siete sme zablokovali prístup na nebezpečné stránky a stránky, ktoré bývajú preťažené," oznámila vláda Čiernej Hory. Ak by Ježiš Kristus dnes žil, určite by bol proti súčasným vojnovým štváčom, okupantom, teroristom a násilníkom po celom svete, povedal vo štvrtkovom vianočnom príhovore divákom britskej televízie Channel Four iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád. Na úvod svojej reči pogratuloval Britom a kresťanom k narodeninám Ježiša Krista. Ahmadínedžád obvinil zo zodpovednosti za problémy súčasnej spoločnosti odmietnutie náboženstva a predpovedal, že Kristus sa vráti "s jedným z detí váženého zvestovateľa islamu a privedie svet k láske, bratstvu a spravodlivosti". Na záver svojho prejavu povedal: "Modlím sa, aby bol nový rok pre ľudstvo rokom šťastia, prosperity, mieru a bratstva. Prajem vám veľa úspechu a štastia." Channel Four od roku 1993 dodržiava tradíciu prominentných hostí, ktorí prednášajú vianočný prejav. V minulosti sa v tejto úlohe predstavil Jesse Jackson, Brigitte Bardotová, či kreslená seriálová postavička Marge Simpsonová. Rozhodnutie angažovať Ahmadínedžáda sa však stretlo s ostrou kritikou, odsúdilo to okrem iných aj britské ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého to mohlo spôsobiť pohoršenie. "Prezident Ahmadínedžád počas svojho úradovania mal viacero antisemitských vyjadrení. Britské médiá majú slobodu robiť vlastné redakčné rozhodnutia, ale toto pozvanie spôsobí pohoršenie a zmätok nielen doma, ale aj medzi spriatelenými krajinami v zahraničí," povedala ešte pred prejavom hovorkyňa britskej diplomacie. Kritikou na toto rozhodnutie už predtým zareagovali židovské skupiny a izraelský veľvyslanec v Londýne. Televízia svoje rozhodnutie napriek kritike obhajovala. "Pohľad prezidenta Ahmadínedžáda ako lídra jedného z najsilnejších štátov na Blízkom východe je extrémne vplyvný. V čase, keď sa približujeme ku kritickej dobe v oblasti medzinárodných vzťahov, ponúkame našim divákom možnosť spoznať iný pohľad na svet," povedala šéfredaktorka spravodajstva Channel Four Dorothy Byrnová.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. České vydavateľstvo Mediacop, pod ktorým vychádza napríklad časopis Týden, alebo Instinkt prepustí desať percent zamestnancov, čiže približne 20 ľudí. Informovala o tom Česká televízia. „Bohužiaľ súvisí to s tým, že firmy obmedzujú svoje marketingové rozpočty a médiá sú prvé, ktoré na krízu doplácajú,“ povedal pre ČT šéfredaktor týždenníka Týden Dalibor Balšínek.On-line denník Aktuálně.cz podľa neoficiálnych informácií znížil počet svojich zamestnancov na polovicu, s redakciou sa museli rozlúčiť najmä externisti, uviedla televízia. Konkrétny počet odchádzajúcich pracovníkov sa nepodarilo zistiť.Aj spravodajská televízia Z1 sa chystá znižovať počet ľudí v spravodajstve, aj keď nie kvôli finančnej kríze. Z nej museli podľa Českej televízie odísť desiatky ľudí. „Nemá to súvis s finančnou krízou, má to súvis s vývojom televízie Z1,“ povedal pre ČT šéfredaktor spravodajstva Z1 Hanuš Hanzlík. Dodal, že ako každá televízia, aj Z1 mení svoju programovú schému a podľa toho sa upravujú aj počty ľudí.Vydavateľ časopisov Týden a Instinkt, spoločnosť Mediacop podnikateľa Sebastiana Pawlowského, vlani hospodárila so stratou 3,1 milióna českých korún. Naopak v roku 2006 dosiahla firma zisk 40 miliónov českých korún. V porovnaní s rokmi 2002 až 2007 to bol jediný rok, keď bol Mediacop v zisku. Copyright © ČTK
Iránski študenti v stredu pred budovou bývalej americkej ambasády v Teheráne zorganizovali demonštráciu, kde hádzaním topánok vyjadrovali solidaritu zadržiavanému irackému novinárovi, ktorý nedávno podobným spôsobom zaútočil na amerického prezidenta Georgea W. Busha. S pokrikmi "Smrť Amerike" a "Smrť Izraelu" približne 300 študentov hádzalo topánky do jedného z účastníkov, ktorý mal na tvári masku s podobizňou šéfa Bieleho domu. Od incidentu, ku ktorému došlo na tlačovej konferencii v Bagdade, sa novinár Muntazar az-Zajdí v islamskej republike teší značnej popularite, a to aj napriek tomu, že - ako tvrdí jeho rodina - tak ako USA nenávidí aj Irán. Ultrakonzervatívny duchovný Ahmad Džannátí počas minulotýždňových piatkových modlitieb vyhlásil, že az-Zajdího útok na Busha je začiatkom "topánkovej intifády". Iránske ministerstvo kultúry tento týždeň konštatovalo, že az-Zajdí hodil po Bushovi svoje topánky kvôli americkej vojnovej politike v Iraku a Afganistane, podpore Izraela zo strany USA a "hanebným incidentom a desivému mučeniu praktizovanému na Guantáname a v (irackej väznici) Abú Ghraib. DNA odobratá trom zatknutým osobám obžalovaným z podielu na vražde ruskej investigatívnej novinárky Anny Politkovskej sa nezhoduje s tou, ktorú odobrali na mieste činu a ktorá by mala patriť vrahovi. Uviedol to dnes Murad Musajev, právny zástupca jedného z obžalovaných. Vyšetrovatelia podľa Musajeva našli cigaretový ohorok a odtlačok dlane, ako aj vlasy na zbrani, z ktorej sa strieľalo. Experti zistili, že získaná DNA nepatrí Džabrailovi či Ibragimovi Machmudovcom, ako ani Sergejovi Chadžikurbanovovi, ktorých obžalovali z podielu na vražde. Ako pripomína tlačová agentúra RIA Novosti, najstarší z bratov Machmudovcov, Rustam - muž, o ktorom sa predpokladá, že stlačil spúšť zbrane, je stále na slobode a stíhajú ho osobitne. Od zavraždenia Politkovskej v októbri 2006 sa objavujú špekulácie, kto je v pozadí tohto činu. Jeden z vyšetrovateľov tvrdil, že novinárku má na svedomí v londýnskom exile žijúci oligarcha Boris Berezovskij. Kolegovia Politkovskej naopak spájajú s vraždou Moskvou podporované vedenie Čečenskej republiky okolo prezidenta Ramzana Kadyrova. Politkovská v správach o vojne v Čečensku pripisovala Kremľu spoluzodpovednosť za zločiny voči civilnému obyvateľstvu.
Copyright © TASR 2008