SLOVAK MEDIA NEWS
Stabilizovať financovanie verejnoprávnych médií a podporiť pôvodnú tvorbu majú zmluvy Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) so štátom. Zavádza ich novela zákona o SRo, ktorú dnes schválila vláda. Prvé zmluvy chcú uzavrieť na budúci rok, vždy na 5 rokov. Každoročne sa budú obnovovať dodatkom. Podrobné znenie zmlúv má minister kultúry Marek Maďarič predložiť vláde do konca septembra. Novela tiež umožní STV a SRo brať bankové úvery. Po pripomienkovom konaní z novely vypadli časti posilňujúce kompetencie Rozhlasovej rady a Rady STV.
Zmluvy so štátom majú okrem financovania pôvodnej tvorby zaistiť peniaze na investičné a iné účelové projekty a v prípade rozhlasu i na vysielanie do zahraničia - Radio Slovakia International. Návrhy zmlúv aj dodatkov generálni riaditelia STV a SRo predložia radám a so stanoviskom rád i ministerstvu. Hospodárenie s peniazmi, ktoré STV a SRo dostanú na základe zmlúv so štátom, budú kontrolovať dozorné komisie a ministerstvo. Novela má platiť od septembra. Plán zaviesť zmluvy medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi predstavil Maďarič vláde koncom mája 2007. Zmluvy by sa nemali počas ich trvania meniť. Ich existencia by nemala znamenať vylúčenie štátnej podpory na špecifické programové projekty alebo na nové úlohy, zadané štátom, napríklad na digitalizáciu.
Generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslava Zemková víta novelu zákona o SRo, ktorá vytvára zákonné podmienky pre zmluvy štátu s verejnoprávnymi médiami. Dnes jej návrh posunula do parlamentu vláda. Generálny riaditeľ Slovenskej televízie (STV) Štefan Nižňanský sa k novele vyjadrí, až keď bude mať materiál naštudovaný. Ako ďalej povedal Nižňanský pre médiá počas dnešného rokovania Rady STV, návrh rámcovej zmluvy so štátom má predložiť rade do konca apríla. Predpokladá, že televízia by zmluvu so štátom mala podpísať v novembri alebo decembri.
Návrh novely sa podľa Zemkovej počas jej prípravy výrazne zmenil, pričom bola akceptovaná väčšina pripomienok rozhlasu. Pozitívne je, že návrh rieši disproporciu medzi zákonmi o SRo a o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zavádza nový inštitút - zmluvu so štátom. "Všetky ostatné otázky, ako je technika tvorby zmluvy so štátom, jej dodatky alebo presné obsahy, tak to už bude otázkou reálnej praxe, pretože nikto takúto zmluvu ešte nemá. My na nej momentálne pracujeme a v apríli alebo začiatkom mája bude prvý variant predložený do Rozhlasovej rady," uviedla dnes Zemková pre médiá. Prvé zmluvy by sa mali uzavrieť už na budúci rok, vždy na päť rokov. Každoročne sa budú obnovovať dodatkom. Podrobné znenie zmlúv má minister kultúry Marek Maďarič predložiť vláde do konca septembra.
Po pripomienkovom konaní z novely zákona o SRo vypadli časti posilňujúce kompetencie Rozhlasovej rady a Rady STV. Kritika zámeru posilniť kompetencie rád viedli k tomu, že ministerstvo kultúry od toho ustúpilo a sústredilo sa na hlavný cieľ - novelizáciu zákonov nevyhnutných pre zavedenie zmlúv. Prípadné posilnenie právomocí členov rád, ale bez ich zodpovednosti za službu verejnosti, kritizoval Slovenský syndikát novinárov. Prvý text novely napríklad obsahoval aj časť, podľa ktorej by generálni riaditelia STV a SRo mohli vymenovať svojich najbližších spolupracovníkov - štatutárnych zástupcov - až po súhlase príslušnej rady. V súčasnosti sa rada k návrhu na vymenovanie len vyjadruje.
Zemková považuje súčasné nastavenie rád STV a SRo ako orgánov dohliadajúcich na dodržiavanie verejnej služby za správne. Problémom podľa nej je, že dochádza k podstatnému rozširovaniu právomocí rád bez zaistenia ich odbornosti. Tvrdí, že k zmene tvorby rád treba širšiu diskusiu a prípadnú zmenu neočakáva skôr ako v budúcom volebnom období.
Ak novelu v súčasnej podobe schváli parlament, umožní tiež STV a SRo brať bankové úvery. Podľa návrhu by si mohli zobrať úver do výšky 40 percent z príjmov z predchádzajúceho roka. Na prevádzkový, kontokorentný úver to stačí, na väčšie investičné úvery však nie, doplnila Zemková. Podľa návrhu by médiá mali úver splatiť v priebehu šiestich až siedmich rokov, teda ročne by mali splatiť približne sumu rovnajúcu sa 15 percentám z úveru. V súčasnej situácii však rozhlas podľa Zemkovej o úvere neuvažuje. "Rozhlas má hospodáriť s tým, čo má, a úvery si brať len v nevyhnutných prípadoch," dodala. Zmluvy so štátom majú okrem financovania pôvodnej tvorby zaistiť peniaze na investičné a iné účelové projekty a v prípade rozhlasu i na vysielanie do zahraničia - Radio Slovakia International. Návrhy zmlúv aj dodatkov generálni riaditelia STV a SRo predložia radám a so stanoviskom rád ministerstvu kultúry. Hospodárenie s peniazmi, ktoré STV a SRo dostanú na základe zmlúv so štátom, budú kontrolovať dozorné komisie a ministerstvo. Novela má platiť od septembra. Plán zaviesť zmluvy medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi predstavil Maďarič vláde koncom mája 2007. Zmluvy by sa nemali počas ich trvania meniť. Ich existencia by nemala znamenať vylúčenie štátnej podpory na špecifické programové projekty alebo na nové úlohy, zadané štátom, napríklad na digitalizáciu.
Špecialitou predvolebnej kampane verejnoprávnych médií k 2. kolu voľby prezidenta SR bude predvolebný Duel. Reláciu v utorok 31. marca o 20:15 súčasne odvysiela Jednotka STV, Rádio Slovensko a na internetovej stránke aj verejnoprávna tlačová agentúra TASR.
Slovenský rozhlas (SRo) odštartuje kampaň k 2. kolu prezidentských volieb týždeň pred voľbami, v sobotu 28. marca o 6:45 na Rádiu Slovensko. Hodinu maximálnej zákonnej prezentácie každého z kandidátov - Ivana Gašparoviča a Ivety Radičovej rozdelí do vysielania všetkých päť okruhov SRo. Kampaň bude v rozhlase až do začiatku moratória, do štvrtka 2. apríla do 7:00. Poradie kandidátov, v akom sa prihovoria poslucháčom verejnoprávneho rozhlasu určí tento piatok žreb.
Ako pre médiá povedala riaditeľka Centra spravodajstva SRo Anna Sámelová, vysielanie SRo k 2. kolu voľby prezidenta má dve roviny - prvou je vysielanie podľa zákona o voľbe prezidenta SR a druhou bežné vysielanie. V rámci zákonnej prezentácie dostali obaja kandidáti po tri minúty pre Rádio Slovensko, Rádio Regina a Rádio Devín a po 2 minúty a 45 sekúnd pre Rádio_FM a Rádio Patria. "Ich úlohou je v tomto časovom limite prihovoriť sa poslucháčom jednotlivých programových služieb SRo," uviedla. Prvý príhovor oboch prezidentských kandidátov zaznie na Rádiu Slovensko v sobotu o 6:45. V nedeľu, pondelok, utorok a stredu odvysiela Rádio Slovensko v rovnakom čase príhovory z Reginy, Devína, Rádia_FM a Patrie. Kampaň vyvrcholí vo štvrtok 2. apríla o 6:45 odvysielaním reprízy príhovoru oboch kandidátov pre Rádio Slovensko zo soboty 28. marca. "Tento čas sme zvolili preto, že v okamihu skončenia príhovoru druhého z kandidátov sa začne predvolebné moratórium," uviedla Sámelová. Upozornila, že v rámci zákonného vysielania kampane kandidátov SRo síce poskytol dramaturgický koncept relácii, ale nezodpovedá za ich obsah. Záujem o vysielanie svojej predvolebnej kampane v rozhlase potvrdili Gašparovič aj Radičová. Ak by tento priestor odmietli, vysielala by sa iba neutrálna hudba s oznamom, že ide o čas predvolebnej kampane, ktorý sa rozhodli nevyužiť. Rozhlas ponúkol Gašparovičovi aj Radičovej účasť v dvoch najpočúvanejších diskusných reláciách - Sobotných dialógoch 28. marca a Z prvej ruky 1. apríla.
Každý z dvojice kandidátov dostane po jednej hodine aj vo vysielaní Slovenskej televízie (STV). Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa STV Želmíra Habánová, STV poskytuje štyrikrát po tri minúty na prezentáciu pre každého kandidáta po Správach STV od pondelka 23. marca do pondelka 30. marca na Jednotke. Reprízovať sa budú počas pracovných dní na Dvojke pred Správami a komentármi a cez víkend na Dvojke v čase okolo 21:30. Na základe žrebovania prvý vo vysielaní vystúpil Ivan Gašparovič, ďalší deň to bola Iveta Radičová. Vyjadrujú sa k štyrom rovnakým témam. Zároveň STV poskytne 5 minút na príhovor k voličom každému kandidátovi v posledný deň pred moratóriom – 1. apríla na Jednotke. Ako prvý s ním vystúpi na základe žrebu Gašparovič.
Popri billboardovej kampani a stretnutí s voličmi, či propagácii na internete majú kandidáti podľa zákona nárok na propagáciu v STV a SRo. Maximálne po hodine pre každého z kandidátov na post prezidenta SR môžu, ale nemusia vyčleniť súkromné médiá. Vysielací čas vyhradený na propagáciu kandidátov vo verejnoprávnych médiách je hradený zo štátneho rozpočtu. V prípade súkromných televízií a rádií si ju kandidáti platia sami. Všetci vysielatelia musia dať každému kandidátovi rovnaké podmienky a ich kampaň zreteľne odlíšiť od ostatného vysielania. Ostatné spravodajské a publicistické relácie, ktoré sa týkajú volieb, musia pripravovať vyvážene a nestranne. Kandidát má počas kampane právo na odpoveď, ak boli o ňom počas kampane odvysielané nepravdivé alebo pravdu skresľujúce informácie. Podľa zákona môže kandidát na funkciu prezidenta na kampaň pred 2. kolom volieb, rovnako ako pred 1. kolom, minúť najviac 132 775 eur vrátane DPH.
Kampaň k 2. kolu voľby hlavy štátu, ktoré bude v sobotu 4. apríla, sa začala vyhlásením výsledkov 1. kola voľby prezidenta SR Ústrednou volebnou komisiou v nedeľu 22. marca. O priazeň vyše 4,3 milióna voličov v ňom budú súťažiť Ivan Gašparovič a Iveta Radičová.
Moratórium je podľa predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) Miloša Mistríka už skôr prežitým inštitútom. Argumentuje tým, že od prijatia tohto zákona je už naša spoločnosť vyspelejšia, ľudia sa vedia viac orientovať a takisto pribúda stále viac zdrojov informácií. "Iná situácia bola vtedy, keď na mediálnom poli hrala iba Slovenská televízia. Potom sa zmenila situácia, keď boli silnými médiami iba Slovenská televízia a iba Markíza. Dnes už máte ďalšie silné informačné kanály, čo sa týka aj televízie. Sú silné regionálne televízie, máme rozhlasové vysielanie a plus je tu aj internet,“ spresnil. Ako dodal, kým v deväťdesiatych rokoch bolo možné ovplyvniť prostredníctvom médií voľbu prezidenta, dnes už to práve vďaka viacerým tokom informácií tak nie je. "Zaviedlo sa to v časoch, keď sa demokracia na Slovensku takpovediac rozvíjala, nemala svoje pevné korene a mohlo dôjsť k zneužitiu tesne pred voľbou. Mohla sa napríklad zverejniť nejaká falošná informácia a nebol nijaký inštitút, ktorý by zabránil tomu, aby sa to už do volieb vyvrátilo a mohlo to fatálne ovplyvniť voľbu prezidenta,“ uviedol Mistrík. Ako zároveň pripomenul, moratórium má pred sebou neistú budúcnosť. "Podľa môjho názoru, aj názoru odborníkov, ktorých sledujem, sa skôr zdá, že je tendencia to nejakým spôsobom upraviť do budúcna,“ dodal predseda RVR.
Moratórium sa začína 48 hodín pred voľbami a končí zatvorením hlasovacích miestností. Podľa zákona o spôsobe voľby prezidenta SR sa počas jeho trvania nemôžu v rozhlasovom a televíznom vysielaní a v hromadných informačných prostriedkoch zverejňovať informácie v prospech alebo neprospech kandidátov. "Slovom, písmom, zvukom alebo obrazom,“ uvádza sa zákone.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
