MEDIA NEWS
Na severnom kraji Paríža, v priestoroch odstavenej elektrárne, vyrastie do roku 2012 obrovský filmový komplex, ktorý bude konkurovať Hollywoodu. Oznámil to francúzsky režisér Luc Besson, ktorý na tomto mieste nakrúcal snímky Brutálna Nikita (1990) a Leon (1994). V La Cite du Cinema sa budú nachádzať okrem priestorov na nakrúcanie, strihanie filmov a postprodukciu, aj kancelárie, kiná a filmová škola. "Továreň, ktorá tu onedlho vznikne, bude najlepšou svetovou továrňou na sny," vyhlásil šéf francúzskej asociácie producentov Alain Terzian. Elektráreň, postavená v roku 1929 s cieľom zásobovať parížske metro, odstavili pred tromi desiatkami rokov. Obnova komplexu o rozlohe 62-tisíc štvorcových metrov bude stáť 140 miliónov eur. "Hviezdy si zamilujú chodiť na nakrúcanie do Paríža," vyjadril sa Besson, tvorca úspešných snímok ako Magická hlbočina (1988), Piaty element (1997) alebo Artur a Minimojovia (2006). O realizáciu svojho vysneného projektu bojoval niekoľko rokov, kým získal podporu filmového priemyslu, miestnych a štátnych úradov, ako aj sponzorov.
Päťdesiatročnému režisérovi, producentovi a scenáristovi napadla myšlienka postaviť francúzske mesto filmu na konci 90-tych rokov, uviedol na tlačovej besede. "Keď som pracoval na Piatom elemente, ktorý mal rozpočet 90 milión eur, zrazu som si uvedomil, že nemôžem robiť film vo Francúzsku, neboli tam štúdiá. Musel som odísť a pracovať v Londýne. V ten deň som sa rozhodol bojovať, aby sme mali štúdiá hodné Hollywoodu," povedal. Výstavba, ktorá by mala trvať dva a pol roka, sa má začať v septembri. La Cite du Cinema otvoria v roku 2012 ešte pred začiatkom Medzinárodného filmového festivalu v Cannes. Projekt financuje vládna finančná organizácia Caisse des Depots a realitný konglomerát Vinci. Priestory si budú môcť najímať filmárske, producentské a postproducentské spoločnosti. Doteraz si nájom zabezpečili Bessonove firmy EuropaCorp a Frontline, Quinta group tuniského filmového magnáta Taraka Bena Ammara, ako aj jedna z popredných európskych audiovizuálnych firiem Euro Media Group. "Skutočnosť, že vo Francúzsku neexistovali nijaké centralizované výrobné priestory bolo jednoducho neuveriteľné. Teraz budeme mať možnosť pracovať s jedinečným zariadením, ktoré nám umožní súťažiť s Amerikou," vyjadril sa Ammar.
Venezuelský prezident Hugo Chávez pohrozil vo štvrtok zrušením opozičnej TV stanice Globovision, ak nezmení svoje postoje k vláde. Vedeniu TV kanála odkázal, že majú prehodnotiť protivládne názory televízie, inak sa jej vysielanie skončí.
Zhromaždeniu svojich prívržencov Chávez povedal, že "mu je jedno, ak toto rozhodnutie vyvolá medzinárodnú kritiku". Venezuelský líder zaútočil na Globovision už viackrát. Nedávno jej pohrozil sankciami za porušovanie pravidiel vysielania a behom týždňa dal daňový úrad televízii pokutu v hodnote 2,3 milióna dolárov. Súdne orgány tiež začali Globovision vyšetrovať za údajné protivládne sprisahanie a vyvolávanie paniky.
Globovision so sídlom v Caracase je jedinou protivládnym elektronickým médiom vo Venezuele po roku 2007, keď Chávez odmietol obnoviť licenciu opozičnej stanice Radio Caracas Television.
Bývalá hovorkyňa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v pondelok predstúpi pred súd, ktorý dlhé roky reprezentovala. Florence Hartmannová tentoraz nezasadne do svojej kancelárie, ale na lavicu obžalovaných. Za zverejnenie tajných informácií jej hrozí až sedem rokov za mrežami.
Štyridsaťšesťročná Francúzska je obvinená z vedomého odhalenia dôverných faktov, ktorých sa mala dopustiť v roku 2007, keď napísala knihu o práci v ICTY. Jej právnik Guenael Mettraux však tvrdí, že rovnaké informácie súd už predtým zverejnil na svojej verejnej internetovej stránke. "Tribunál sa sám odvolával na tieto dôverné informácie prostredníctvom viacerých verejných rozhodnutí," povedal pre agentúru AFP.
Hartmannová v 90. rokoch pracovala ako reportérka francúzskeho denníka Le Monde, kde pokrývala konflikt na Balkáne. V roku 2000 si ju potom za svoju hovorkyňu vybrala vtedajšia vrchná prokurátorka ICTY Carla Del Ponteová a vo funkcii pôsobila až do roku 2006. Po odchode z haagskeho súdu vydala knihu Mier a trest: Tajné vojny politiky a medzinárodného práva. Viaceré články o práci tribunálu jej vyšli aj v časopise Paris Match.
Z Hartmannovej informácií napríklad vyplýva, že západné krajiny na čele s USA a Francúzskom v skutočnosti nemali záujem na dolapení najväčších juhoslovanských zločincov. Novinárka naznačuje, že medzi bývalým francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom a bosnianskosrbským veliteľom Ratkom Mladičom existovala tajná dohoda. Chirac mal údajne Mladičovi ponúknuť slobodu výmenou za prepustenie dvoch francúzskych pilotov zostrelených nad územím Bosny a podobné spojenectvo mal s bosnianskosrbským generálom uzavrieť aj americký vyjednávač Richard Holbrooke. Podľa agentúry AFP by ju však mali súdiť za publikovanie špecifických faktov súvisiacich s masakrou v bosnianskej Srebrenici z roku 1995, počas ktorej prišlo o život asi osemtisíc tamojších
Bývalej hovorkyni ICTY v prípade usvedčenia hrozí až sedemročný trest odňatia slobody alebo pokuta 100 tisíc eur.
Islamisti kontrolujúci južné Somálsko v sobotu miestnym obyvateľom zakázali pozeranie filmov. Predstavitelia radikálov majú v pláne kontrolovať dodržiavanie najnovšej normy a "vážne trestať" jej porušovateľov. "Pozeranie filmov je absolútne zakázané, dokonca aj vnútri domovov," uviedol šejk Mowlíd Ahmed, veliteľ bezpečnostných jednotiek v prístavnom meste Kismajo. "Ľudia môžu svoje domáce televízne prijímače používať len na sledovanie správ vysielaných stanicami, ako je napríklad al-Džazíra," dodal. Islamisti v oblasti ešte v roku 2006 zatvorili aj všetky verejné kinosály.
Islamistickí bojovníci sa zmocnili kľúčového somálskeho prístavu v októbri rok po tom, ako ich odtiaľ vyhnali etiópske bezpečnostné sily. Obyvatelia tvrdia, že radikáli začali aj s kontrolou mobilných telefónov, aby zistili, či ich Somálčania nepoužívajú na sledovanie televízie. Porušenie podobného zákona prívrženci šaríje zvyčajne trestajú bičovaním.
Somálsko je od roku 1991 prakticky bez centrálnej fungujúcej vlády.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Taliansky fotoreportér Antonello Zappadu sa svojimi fotografiami zachycujúcimi premiéra Silvia Berlusconiho v spoločnosti mladých žien v jeho luxusnej vile na Sardínii postaral o škandalózne titulky novín na celom svete a to napriek tomu, že súd prikázal zabaviť jeho 700 snímok.
Teraz paparazzo avizuje, že zverejní nové fotografie o Berlusconim, nie však v Taliansku.
"V rokoch 2006´a 2009 som urobil o Berlusconim 5000 fotiek na letisku v sardínskom meste Olbia a v jeho vile. Dúfam, že nové snímky budú čoskoro zverejnené," vyhlásil 52-ročný paparazzo v dnešnom vydaní rímskeho denníka "La Repubblica". Zapadu naznačil, že tieto fotky nie sú len pikantné, ale aj "politicky nepríjemné".
Fotograf v predchádzajúcej sérii fotiek zachytil vo vile aj vtedy ešte neplnoletú neapolskú študentku Letiziovú. Berlusconi odmietol, že by s tínedžerkou mal sexuálny pomer. Pred niekoľkými dňami vyhlásil, že okamžite odstúpi, ak sa ukáže, že klamal o svojom vzťahu s 18-ročnou modelkou. Škandál okolo údajného pomeru šéfa vlády s mladou ženou spojený s krachom jeho manželstva je už týždne v pozornosti talianskych médií. Spolu s obvineniami zo zneužitia štátnych lietadiel na prepravu hostí do Berlusconiho luxusnej vily na Sardínii išlo o výbušnú tému pred voľbami do Európskeho parlamentu.
Berlusconiho právnik oznámil podanie žaloby na španielsky denník El País za publikovanie fotografií žien "hore bez" a nahého muža v Berlusconiho letnom sídle, ktorým mal byť český expremiér Topolánek.
Na piatich snímkach Zappadu, ktoré priniesli španielske noviny, je aj samotný Berlusconi v spoločnosti mladých dám. Taliansky premiér to označil za "škandálny útok".
El País neuviedol, ako sa k zverejneným snímkam dostal. Podľa novín sa však Zappadu predtým pokúšal predať fotografie za 1,5 milióna eur, dodáva agentúra APA.
Copyright © TASR 2009
