SLOVAK MEDIA NEWS
Média píšu o diskriminácii, ale nedávajú riešenia na jej odstraňovanie v spoločnosti. Poukázalo na to združenie Občan, demokracia a zodpovednosť, ktoré analyzovalo výstupy z médií v čase od 15. januára do 25. februára 2009. Monitoring médií urobilo združenie v spolupráci s agentúrou SITA a zahŕňa médiá s rôznym zameraním a rôzneho typu - tlačené týždenníky, denníky, agentúrne, rozhlasové a televízne správy, ako aj týždenné relácie, reportáže a webnoviny. Celkovo bolo zozbieraných 29 208 mediálnych výstupov, ktoré boli spracované vzhľadom na kritériá relevantné z hľadiska antidiskriminačného zákona.
Aktivisti sa zameriavali na to, ako o jednotlivých dôvodoch diskriminácie píšu média, ako ju reflektujú, ako berú verejnú moc na zodpovednosť, ako informujú verejnosť o tomto probléme a aké komunikačné kódy pri tomto probléme používajú. "Zistili sme takú vec, že o diskriminácii a javoch, ktoré s ňou súvisia, o skupinách, ktoré sú diskriminované, sa píše a veľa," povedala expertka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová. Podľa nej to môže naozaj znamenať, že novinárska obec vníma tento problém ako vážny, ale na druhej strane nedostatočne reflektuje problém diskriminácie a svoje zodpovednosti, ktoré jej z toho vyplývajú. "V podstate vo veľmi malej miere, ak vôbec, bol tento problém reflektovaný ako ľudsko-právny a bol zarámcovaný vo veľmi málo prípadoch do kontextu diskriminácie... Čiže novinári písali alebo hovorili o veciach a javoch, ktoré súvisia s diskrimináciou a diskriminovaných osobách a skupinách, ale nepomenovávali to ako diskrimináciu," povedala Debrecéniová. Podľa nej ani v jednom z výstupov nebol spomenutý antidiskriminačný zákon, ktorý v teoretickej rovine prináša dosť nástrojov, ktorými sa dá efektívne bojovať proti diskriminácii. "Zároveň ani jeden z tých výstupov nepopisoval právne možnosti ako sa diskriminácii brániť," povedala. To je podľa nej jeden z dôvodov, prečo sa ľudia vystavení diskriminácii nebránia prostredníctvom súdov, lebo vlastne nevedia ako.
Podľa právničky sa v sledovanom období veľa písalo o národnosti ako o dôvode diskriminácie. Podľa nej je za tým to, že sa veľa písalo o jazykovom zákone a o školskom zákone. "Môže to súvisieť s tým, že maďarská menšina, ako jediná národnostná menšina má zastúpenie v najvyšších mocenských štruktúrach," skonštatovala a dodala, že práve táto skutočnosť ako keby vytvárala priestor na debatu o tejto téme.
Podľa Debrecéniovej sa málo písalo o veku a sexuálnej orientácii, čo sú ďalšie oblasti diskriminácie. "Pokrývali sa len niektoré aspekty tých dôvodov," uviedla. V súvislosti s vekom sa podľa nej písalo len o sexuálnom zneužívaní detí dospelými. "Ale už sa nepísalo o iných aspektoch ich práv, ako napríklad o nedostatočnom garantovaní práva detí na rozhodovanie o sebe, práva detí na to, aby ich hlas bol vypočutý, čo je všade vo svete považované za aktuálny problém," povedala. Pri téme sexuálnej orientácie informujú médiá v bulvarizujúcom kontexte, z pohľadu toho, že sa to týka celebrít, tvrdí Debrecéniová. "Nebolo to rámcované do ľudsko-právneho kontextu," povedala. Ak sa písalo o ľuďoch s neheterosexuálnou orientáciou, tak sa napr. spomínali registrované partnerstvá či adopcia detí osobami rovnakého pohlavia. "Ale nehovorilo sa napríklad o bežných problémoch v každodennom živote, ktoré spadajú pod antidiskriminačný zákon," uviedla.
To, ako médiá píšu a hovoria o jednotlivých zakázaných dôvodoch diskriminácie, veľmi kopíruje aj verejnosť. "To znamená, že diskriminácia na základe sexuálnej orientácie vo verejnosti nie je vnímaná ako problém a takýmto spôsobom to bolo prezentované aj médiami," povedala. Podobné je to podľa nej aj vo vzťahu k náboženstvu.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
