Kirgizský prezident Kurmanbek Bakijev stupňuje boj proti zahraničným médiám kritickým voči jeho režimu. Vysielanie rozhlasovej stanice Slobodná Európa, ktorá je financovaná americkým Kongresom a jej poslaním je šíriť necenzurované správy do krajín s obmedzenou mierou slobody slova, sa nedá na väčšine územia Kirgizska zachytiť už od minulej stredy. V pondelok štát zasiahol aj proti kirgizskému vysielaniu britskej BBC, ktoré je súčasťou vysielania štátneho rozhlasu. Miesto vopred avizovanej polhodinovej relácie BBC venovanej protestom proti zvyšovaniu cien energií odzneli v éteri nakoniec miesto nej pesničky. Kirgizský štátny rozhlas neskôr informoval, že zmena programu bola spôsobená technickými problémami. Podľa britskej BBC, ktorá o prípade informovala v utorok, to však bol jednoznačný zásah cenzúry. Kirgizské oficiálne médiá, na ktorých sledovanie sú miestni obyvatelia z väčšej časti odkázaní, o masových protestoch proti zvyšovaniu cien energií neinformovali a tvária sa, že žiadne ani neprebehli. Podľa agentúry AP v krajine už dlhšie nefunguje prístup na viaceré zahraničné spravodajské internetové stránky vrátane populárnych stredoázijských spravodajských portálov. Úrady okrem toho v pondelok skonfiškovali celý 7-tisícový náklad posledného čísla kritického týždenníka Forum a na polícii vypočúvali päť členov jeho redakcie a obviňovali ich z údajnej protiústavnej činnosti.
Pri fiktívnej reportáži o ruskej invázii do Gruzínska a zabití prezidenta Michaila Saakašviliho, ktorú v sobotu odvysielala gruzínska TV stanica Imedi, boli zneužité aj zábery českého veľvyslanca v Tbilisi Ivana Jestřába. V stredu to píše český denník Právo. V reportáži televízia použila jeho predchádzajúce vystúpenie a zaradila ho do kontextu správy o ruskej invázii. Jestřáb zatiaľ nevie, či a ako bude české veľvyslanectvo v Gruzínsku reagovať. Okrem záberov českého veľvyslanca TV stanica zneužila aj záznamy s britským veľvyslancom Danisom Keefom a francúzskym ambasádorom Erikom Fournierom. Vo fiktívnej reportáži novinári hovoria s diplomatmi, ktorí vychádzajú z budovy ministerstva zahraničia, kde údajne konzultovali ďalší postup po napadnutí krajiny. Diplomati pre novinárov vzniknutú situáciu akože komentujú. Zábery zrejme pochádzajú z obdobia rusko-gruzínskej vojny z augusta Britský veľvyslanec na odvysielanie svojich záberov už reagoval a televíziu Imedi vyzval, aby jeho "nedobrovoľné vystúpenie" uviedla na pravú mieru. Francúzsky veľvyslanec poslal TV stanici list, v ktorom vyjadruje údiv, že jeho archívne zábery použili v zavádzajúcom kontexte.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Príslušníci bezpečnostných síl uskutočnili v utorok prehliadku priestorov, kde je umiestnený server najvplyvnejšieho webového portálu opozície charter 97.org. Zástupcom zahraničnej tlače to oznámil hovorca Oleh Bebenin, ktorého citovali dnešné francúzske médiá.
Miestnosti prehľadalo približne desať policajtov, ktorí zamestnancom odmietli ukázať príkaz na domovú prehliadku. Príslušníci bezpečnostných síl zhabali približne 12 počítačov a iných zariadení a fyzicky inzultovali redaktorku Natalju Radinovú.
Irán už niekoľko mesiacov ruší príjem viacerých zahraničných, satelitných rozhlasových a televíznych staníc, medzi ktorými sú aj programy nemeckej Deutsche Welle. Spolková vláda v Berlíne to ďalej nemieni tolerovať.
Šéf nemeckej diplomacie Guido Westerwelle sa v spoločnom liste s rezortnými kolegami z Francúzska a Británie vyslovil za spoločný postup Európskej únie v tejto veci, informoval dnes v Berlíne rezort zahraničných vecí. Predmetné vyhlásenie by šéfovia diplomacií členských krajín mohli schváliť už v pondelok v Bruseli.
Poškodení zvažujú i uvalenie sankcií na Irán, vyplýva z informácií parížskeho denníka Le Figaro.
Mohlo by ísť napríklad o to, že by bol do islamskej republiky zakázaný vývoz technológií umožňujúcich kontrolu elektronickej pošty a rozhovorov v mobilných sieťach. Takýto zákaz by sa mohol dotknúť obchodných aktivít vývozcov-koncernov ako Siemens alebo Nokia.
Informovala o tom agentúra DPA.
Copyright © TASR 2010
