MEDIA NEWS
Neznámi útočníci zastrelili honduraského novinára Davida Mezu v jeho rodnom meste La Ceiba, ležiacom asi 200 kilometrov severne od Tegucigalpy. Informovala o tom dnes tlačová agentúra DPA.
Na 51-ročného rozhlasového a televízneho žurnalistu strieľali vo štvrtok večer iba niekoľko metrov od jeho domu, keď sa v aute pokúšal uniknúť. Motív vraždy nie je známy.
Rodinní príslušníci uviedli, že novinárovi sa pred streľbou nikto nevyhrážal. Meza získal uznanie za prácu v elektronických médiách ako sú El Patio, Ceiba Vision, Abriendo Brecha a Radio America.
Venezuelský prezident Hugo Chávez vyzval dnes na reguláciu internetu po tom, ako miestny spravodajský portál zverejnil falošnú správu o zavraždení jedného z ministrov.
"Internet nemôže byť otvoreným miestom, kde sa dá robiť a hovoriť hocičo. Nie, každá krajina si musí zaviesť vlastné pravidlá a normy," vyhlásil Chávez v televíznom príhovore.
Odvolal sa pritom na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá sa podľa neho nedávno vyjadrila v podobnom zmysle.
Prezident súčasne vyzval generálneho prokurátora, aby okamžite zakročil proti populárnemu portálu Noticiero Digital, uverejňujúcemu politické analýzy a komentáre, ktorý falošnú správu o ministrovej smrti ministra zverejnil.
Venezuelský ľavicový líder sa pravidelne dostáva do sporov s voči nemu kriticky naladenými médiami.
Copyright © TASR 2010
Taliansky súd vyniesol nad paparazzim Fabriziom Coronom ďalší rozsudok za vydieranie futbalistov kompromitujúcimi fotografiami. Odsúdili ho na štyri roky a tri mesiace nepodmienečne za vymáhanie 25 000 eur od francúzskeho útočníka Juventusu Turín Davida Trezegueta. Zároveň mu uložili pokutu v spomenutej výške ako kompenzáciu. Fotograf sa futbalistovi vyhrážal zverejnením záberu, na ktorom je Trezeguet v spoločnosti mladej ženy, nie jeho manželky. Už vlani v decembri dostal Corona trest na tri roky a osem mesiacov za vydieranie iných futbalistov, Taliana Francesca Coca a Brazílčana Adriana.
Írska polícia bez obvinenia prepustila troch moslimov podozrivých z plánovania vraždy švédskeho karikaturistu, ktorý nakreslil islamského proroka Mohameda s telom psa. Traja zvyšní muži a Američanka ostávajú vo vyšetrovacej väzbe. Zadržiavaní môžu byť do utorka, potom však musia byť buď obvinení, alebo prepustení, informovala v sobotu polícia.
Írska polícia v utorok ráno počas razií v mestách Cork a Waterford v južnej časti krajiny zatkla šiestich mužov - troch Alžírčanov, Palestínčana, Chorváta a Líbyjčana - a jednu Američanku, vydatú za jedného z Alžírčanov. Stalo sa tak len niekoľko hodín predtým, čo americké úrady zverejnili obvinenie z terorizmu proti Colleen LaRoseovej, prezývanej Džihád Jane. Polícia ich podozrieva z plánovania vraždy Švéda Larsa Vilksa, autora karikatúry proroka Mohameda. Medzinárodná teroristická sieť al-Kájda ponúkla za jeho hlavu odmenu 100 tisíc amerických dolárov (vyše 73 tisíc eur). Zverejnenie karikatúry v roku 2007 vyvolalo pobúrenie moslimov na celom svete.
Internetový gigant Google si je na "99,9 percenta" istý, že prestane prevádzkovať vyhľadávaciu službu google.cn určenú pre čínsky trh. Uviedol to v sobotu denník Financial Times s odvolaním sa na zdroj blízky vedeniu firmy. Rokovania Pekingu a Google o tom, ako by spoločnosť mohla poskytovať nefiltrované výsledky vyhľadávania a zároveň neporušila čínske zákony, sa totiž očividne zastavili na mŕtvom bode. Google už vraj má detailný plán zastavenia čínskej vyhľadávacej služby. Aj keď definitívne rozhodnutie môže padnúť už čoskoro, Google z čínskeho trhu neodíde okamžite. Internetový gigant chce totiž ochrániť svojich zamestnancov a zamestnankyne od represií zo strany úradov, uviedla agentúra AP.
Peking pritom v piatok varoval internetového giganta Google pred "následkami", ak neprestane odporovať čínskym zákonom. "Musíme chrániť naše národné záujmy, záujmy nášho ľudu, nemôžeme byť spokojní so žiadnymi informáciami, ktoré poškodia stabilitu našej spoločnosti, nášho systému a zdravie našich maloletých mladých ľudí," vyhlásil čínsky minister priemyslu a informačných technológií Jičong Li. "Čo musí byť zastavené, bude zastavené, čo musí byť blokované, bude blokované," dodal. "Ak zradíte čínske zákony a predpisy ... znamená to, že ste nepriateľskí, nezodpovední a budete musieť znášať následky," citoval jeho slová spravodajský portál news.bbc.com.
Spoločnosť Google pohrozila v januári odchodom z čínskeho trhu, ak nebude môcť poskytovať necenzurované služby. Urobila tak po kyberútokoch z Číny. Peking na vyhlásenie reagoval chladne. Ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že firmy, ktoré chcú v krajine podnikať, musia dodržiavať čínske zákony.
Gruzínska televízna stanica, ktorá priniesla falošnú reportáž o prebiehajúcej ruskej invázii v krajine a informovala aj o údajnej vražde prezidenta Michaila Saakašviliho, sa za svoj čin ospravedlnila. "Ospravedlňujeme sa verejnosti za pokus, ktorý bol súčasťou spravodajskej relácie Chronika. Išlo o imitáciu a nemalo to nič spoločné s realitou," cituje hovorcu súkromnej televízie Imedi ruská tlačová agentúra RIA Novosti. Televízia sa bráni tvrdením, že jej cieľom bolo len poukázať na to, "čo sa stane s gruzínskou spoločnosťou, ak sa nevzoprie voči ruským plánom". Imedi podrobili tvrdej kritike zhodne najvyšší predstavitelia Gruzínska aj Ruska.
Stanica v sobotu odvysielala autentické zábery z vojny medzi Gruzínskom a Ruskom z augusta 2008 s komentárom, že ruské tanky majú namierené do hlavného mesta Tbilisi a ruské letectvo bombarduje letiská a prístavy. Podľa miestnych médií vyvolali správy Imedi v celom Gruzínsku paniku a na záchranárskych telefonických linkách zaznamenali rekordný počet hovorov. Tlačová agentúra Interpress s odvolaním sa na informácie z nemocníc informovala, že počas poplachu dostali viacerí Gruzínci srdcové infarkty a niektorí z nich odpadli. Najväčšia panika prebiehala v meste Gori, ktoré v auguste 2008 utrpelo najvážnejšie škody. Stovky obyvateľov tam v sobotu opúšťali svoje domovy a utekali do obchodov nakúpiť si núdzové zásoby na prežitie.
Konflikt spred takmer dvoch rokov podľa Ruska vypukol po tom, ako sa gruzínska armáda pokúsila prevziať kontrolu nad separatistickým regiónom Južné Osetsko. Rusko následne poslalo do oblasti, ktorý dovtedy nepriamo kontrolovalo, ďalšie vojská. Gruzínska strana však tvrdí, že konala v sebaobrane, keďže čelila ruskej invázii. Oba gruzínske separatistické regióny - Južné Osetsko aj Abcházsko - následne vyhlásili nezávislosť, ktorú Rusko uznalo. Konflikt vyhnal z domovov celkovo asi 200 000 ľudí.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.