MEDIA NEWS
Americké úrady zatkli ženu, ktorá používala internet na verbovanie bojovníkov džihádu a na pomoc teroristom v zahraničí. Dokonca súhlasila s cestou do Európy, aby pomohla zabiť švédskeho karikaturistu. Informovala dnes o tom tlačová agentúra AP.
Prípad ženy, ktorá v internetovej komunikácii používala mená JihadJane a Fatima LaRose, poukazuje podľa amerických úradov na to, ako sa teroristické skupiny snažia zverbovať Američanov na svoje vlastné ciele.
Hovorca amerického ministerstva spravodlivosti nepotvrdil, že zadržanie JihadJane súvisí so skupinou ľudí, ktorých v utorok zatkli v Írsku kvôli plánom na zabitie švédskeho umelca Larsa Vilksa.
Anonymný zdroj z amerických úradov však pre AP uviedol, že terčom JihadJane bol švédsky karikaturista. Američanka o tom na internete diskutovala prinajmenšom s jedným zo zadržaných z Írska.
Švédsky rozhlas informoval, že 46-ročnú Američanku zatkli práve v súvislosti s plánmi na zabitie Vilksa. Švéd v roku 2007 zverejnil karikatúru proroka Mohameda ako psa, uviedla tlačová agentúra DPA.
Vilks pre štokholmský rozhlas povedal, že sa nenechá zastrašiť hrozbami a chce zostať bývať vo svojom dome v južnom Švédsku, na všeobecne známej adrese.
JihadJane v internetovej konverzácii naznačovala, že výzor jej pomôže voľne sa pohybovať po Švédsku, aby tak mohla uskutočniť útok. Zadržaná Američanka má svetlé vlasy a modré oči, pripomína AP.
Spolusprisahancovi z južnej Ázie v internetovej pošte z februára 2009 uviedla, že vďaka svojmu výzoru "zapadne medzi mnohých ľudí". To môže byť spôsobom, ako dosiahnuť to, čo má v srdci.
Američanka konvertovala na islam a aktívne verbovala ďalších. V internetovej pošte vyjadrila vôľu stať sa martýrom a tiež netrpezlivosť, aby už mohla uskutočniť svoje plány.
V auguste v roku 2009 sa JihadJane presťahovala do Európy, predtým žila v Pennsylvánii. Podľa obžaloby súhlasila so získaním občianstva v európskej krajine a svadbou s teroristom, aby mu tam umožnila žiť.
Žena cestovala do zahraničia s americkým pasom, ktorý ukradla priateľovi. Zamýšľala ho dať jednému zo svojich "bratov". Tiež súhlasila s poskytovaním finančnej pomoci spolusprisahancom v Ázii a Európe, uvádza sa v obžalobe.
Copyright © TASR 2010
Hokejový útočník Sidney Crosby z Pittsburgh Penguins odmietol pozvánku do známej americkej televíznej šou Davida Lettermana.
Strelca zlatého kanadského gólu na zimných olympijských hrách vo Vancouveri požiadali, aby 4. marca účinkoval pri čítaní v pravidelnej rubrike Top 10 List. Crosby bol 4. marca s tímom Penguins v New Yorku, kde nastúpil na duel proti Rangers.
Po odmietnutí sa objavili viaceré kritické hlasy o pohŕdaní. "Nemôžete sa mu čudovať. Po olympijskom finále letel v pondelok krížom cez kontinent, v utorok už za nás hral a v stredu po tréningu absolvoval viacero rozhovorov, aj pre veľké spoločnosti TSN a ESPN. Potom ho čakali štyri zápasy za šesť dní. Bol zodpovedný a uvedomil si, že je predovšetkým hokejista. Pre mňa osobne je každá podobná kritika Sidneyho Crosbyho neoprávnená," povedal generálny manažér Penguins Ray Shero.
Medzinárodná mediálna organizácia v stredu ostro odsúdila nedávne výroky francúzskeho ministra zahraničia Bernarda Kouchnera, ktorý vynadal srbskému novinárovi za otázku týkajúcu sa údajného obchodovania s ľudskými orgánmi v Kosove. Kouchner spravodajcovi stanice Hlas Ameriky povedal, že je duševne chorý, keď sa ho spýtal, či ako správca OSN v Kosove o obchode s orgánmi vedel. Organizácia pre médiá v juhovýchodnej Európe (SEEMO) považuje Kouchnerovu reakciu za "neprofesionálnu a na predstaviteľa vlády aj prekvapujúcu
Kouchner bol správcom OSN pre Kosovo v rokoch 1999 až 2001. Obchody s orgánmi sa údajne diali okolo roku 1999. O údajnom zabíjaní Srbov a ich predávaní na orgány ako prvá informovala v apríli 2008 vo svojej knihe bývalá hlavná žalobkyňa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Carla Del Ponteová. Kosovskí Albánci podľa nej uniesli v júni 1999 sto až tristo ľudí, prevažne srbských civilistov, z Kosova do severného Albánska, kde ich "rozobrali" na orgány, ktoré potom predávali.
Novinár Budimir Ničič sa Kouchnera spýtal, či o takýchto praktikách niečo počul a požiadal ho, aby sa vyjadril k tvrdeniam rodín unesených Srbov. "Ste chorý. Vyzerám ako niekto, kto obchoduje s orgánmi? Musíte byť šialený, ak si to myslíte a mali by ste navštíviť lekára. Nebol žiadny obchod s orgánmi. Ľudia, čo niečo také tvrdia, sú bastardi a vrahovia," reagoval Kouchner, ktorého odpoveď sa objavila na viacerých internetových portáloch vrátane YouTube.
Prominentný oligarcha Boris Berezovský v stredu vyhral občiansky súdny spor s ruským vysielateľom, ktorý ho obvinil zo zosnovania vraždy bývalého agenta KGB Alexandra Litvinenka. Šesťdesiatštyriročný miliardár, ktorý už dlhší čas žije vo Veľkej Británii, zažaloval ruskú štátnu televíziu a rozhlas RTR za to, že vo svojom spravodajstve informovala o Berezovskom ako o zosnovateľovi Litvinenkovej vraždy z roku 2006.
"Neexistuje dôkaz, že pán Berezovský sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na vražde pána Litvinenka," zdôvodnil svoj verdikt britský sudca David Eady a rozhodol o vyplatení sumy 150 tisíc libier (164 tisíc eur) ako náhradu škody Berezovskému. Zástupcovia RTR sa na procese odmietli zúčastniť s odôvodnením, že je ilegálny a plánuje celú vec nechať posúdiť aj Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu.
Moskva dlhodobo žiada vydanie oligarcha do vlasti, no Londýn tak odmieta urobiť. Ruské provládne médiá považujú Berezovského aj za možného objednávateľa vraždy novinárky Anny Politkovskej. Cieľom jeho konania mala byť snaha poškodiť obraz Ruska v zahraničí. Berezovský je taktiež známy ako blízky spojenec bývalého ruského agenta Litvinenka, ktorého v Londýne v roku 2006 neznámy páchateľ otrávil rádioaktívnym polóniom.
Litvinenko žil v britskom exile a patril k najhlasnejším kritikom prezidenta Putina. Ruskú tajnú službu obviňoval okrem iného aj z toho, že stála za útokmi na obytné domy v Moskve a v ďalších ruských mestách, pri ktorých v roku 1999 zahynulo vyše 300 ľudí. Vláda z útokov obvinila čečenských separatistov a spustila krvavú ofenzívu v Čečensku.
Popredné švédske denníky v stredu zverejnili karikatúry, na ktorých je prorok Mohamed zobrazený ako pes. Autorom kresby je výtvarník, ktorý sa stal terčom plánovaného atentátu zo strany írskych moslimov a švédske médiá chceli svojmu krajanovi touto formou vyjadriť podporu.
"Lars Vilks v tomto konflikte nie je sám. Hrozba voči nemu je v konečnom dôsledku hrozbou pre celý švédsky ľud," zdôvodnili svoje rozhodnutie noviny Dagens Nyheter. Okrem tohto mienkotvorného denníka zverejnil kontroverznú ilustráciu aj bulvárny Expressen. "Expressen sa rozhodli zverejniť kresbu z dvoch dôvodov: aby sme umožnili všetkým čitateľom uvidieť tento kontroverzný výtvor a aby sme chránili slobodu vyjadrovania, ktorá je stále viac a viac ohrozovaná," napísal bulvárny denník.
Karikatúru, na ktorej je zobrazený pes s hlavou proroka Mohameda, ako prvý zverejnil 18. augusta 2007 regionálny denník Nerikes Allehanda s odôvodnením, že chce chrániť slobodu slova. Ilustrácia vyvolala vo Švédsku aj v zahraniční kontroverzné reakcie a skupina napojená na al-Kájdu vypísala na jej autora, spomínaného Vilksa, odmenu 100 tisíc dolárov. Írska polícia zatkla v utorok 7 miestnych moslimov, ktorí plánovali jeho vraždu.
Tretina novinárov, ktorých uväznili vo svete, je väznených v Iráne. Ako uvádza Výbor na ochranu novinárov (CPJ) vo svoje najnovšej správe zverejnenej na jeho webovej stránke, v iránskych väzniciach sa momentálne nachádza 52 novinárov. Počet zatvorených novinárov sa v Iráne radikálne zvýšil po minuloročných povolebných nepokojoch, ktoré sporadicky pokračujú dodnes. Len vo februári Teherán uväznil 12 novinárov, sedem ďalších prepustil.
"Irán sa dostáva do stavu trvalých represií voči médiám a táto situácia je nielen strašná, ale aj neudržateľná," povedal výkonný riaditeľ CPJ Joel Simon. Dodal, že iránska vláda nakoniec určite prehrá vojnu proti šíreniu informácií, no novinári za to musia platiť hroznú cenu. CPJ sa preto pridala k ďalším ľudskoprávnym organizáciám, ktoré bojujú za prepustenie novinárov väznených v iránskych väzniciach. Iránska vláda novinárov väčšinou obviňuje "zo šírenia propagandy voči režimu, urážky úradov alebo narušovania verejného poriadku".
Na druhom mieste v počte väznených novinárov sa nachádza Čína, ktorá väzní 24 žurnalistov, na treťom mieste je Kuba s 22 väznenými novinármi. Najvyšší počet uväznených novinárov v jednej krajine zaznamenala CPJ v roku 1996 v Turecku, kde bolo v tom roku zatvorených 78 žurnalistov.
Podľa výkonného riaditeľa Akadémie filmových umení a vied Brucea Davisa nebola herečka Farrah Fawcett zahrnutá do spomienkovej sekcie udeľovania Oscarov, pretože bola známa skôr ako televízna než filmová hviezda. "Vynechať Fawcett bolo náročné rozhodnutie. Vôbec ma neprekvapuje, že niektorí fanúšikovia a rodina sú nahnevaní," uviedol. "Sme hlboko zarmútení, že bola vynechaná medzinárodná ikona, ktorá z mnohých dôvodov inšpirovala svet," uviedla vo vyhlásení rodina zosnulej herečky.
Davis prezradil, že Akadémia dlho diskutovala o zaradení Fawcett a Genea Barryho - dlhoročného televízneho herca, ktorý zomrel v decembri vo veku 90 rokov. Oboch zamietli s tým, že sú známi pre ich nezabudnuteľnú televíznu tvorbu a bude vhodnejšie, ak im vzdá hold televízna akadémia na udeľovaní cien Emmy. "Tento rok zomrelo nezvyčajne veľa skutočne výnimočných scenáristov a Akadémia sa snažila uctiť si mnohých z nich v krátkom spomienkovom zostrihu. V každej kategórii chýbajú nejakí výnimoční ľudia," uviedol Davis, ktorý pracuje na týchto montážach pre oscarovú noc od roku 1993. Na otázku, prečo bol potom zaradený Michael Jackson, odpovedal, že legendárny spevák účinkoval v úspešnom filme. "Neexistuje nič, čo by ste po tom mohli povedať ľuďom, najmä členom rodiny. Bývajú prekvapení a nešťastní, čomu rozumieme a za to sa ospravedlňujeme," dodal.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
