Zomrel Otakar Vávra
Vo veku 100 rokov zomrel vo štvrtok režisér Otakar Vávra. Informoval o tom dnes Český rozhlas - Radiožurnál. Pred mesiacom a pol podstúpil známy filmár operáciu nohy v krčku, z ktorej sa spamätával v nemocnici na Homolke. Je autorom vyše 80 scenárov a režíroval päťdesiatku filmov. Natočil dodnes obľúbenú komédiu Ťava uchom ihly, Krakatit s výborným Karlom Höger, cenené je spracovanie Hrubínovy slávnej básne Romanca pre krídlovku a k vrcholom jeho tvorby patrí aj Kladivo na Čarodejnice o čarodejníckych procesoch na Šumpersku v 17. storočia. Vytýkané sú mu niekedy snímky poplatné komunistickej ideologii.
Vávra, ktorý svoje významné narodeniny oslávil koncom februára v pražskom Mánese a v v júni prevzal za celoživotný prínos svetovej kinematografii Grand Prix medzinárodného festivalu v Zlíne, si zlomil krčok stehennej kosti pri letnom pobyte na chalupe. Vávrová životná partnerka, režisérka Jitka Němcová pred dvoma týždňami ČTK oznámila, že operácia dopadla dobre. Podotkla však, že "náročný zákrok v tak vysokom veku je vždy rizikový".
Otakar Vávra sa narodil 28. februára 1911 v Hradci Králové. Ako mladík študoval v Brne a Prahe architektúru. Z vysokej školy čoskoro zbehol k filmu. Svoj prvý film natočil Vávra už pred osemdesiatimi rokmi, posledný jeho réžiou bol v roku 2006 videoklip k jednej z piesní na DVD k albumu Michala Horáčka a Petra Hapku Strážca plameňa. Po roku 1989 sa režisérovi však nesplnil veľký sen, keď chcel natočiť príbeh vraždy Jana Masaryka. Potreboval na to 50 miliónov korún, ktoré nezohnal. Svoje spomienky zhrnul v knihe Pamäte aneb Moje filmové storočia, ktorú predstavil práve pri príležitosti svojho okrúhleho životného výročia.
Netočil však len poetickú Romancu pre krídlovka, existenciálnu Zlatú renetu či temné Kladivo na Čarodejnice ale aj ideologicky zafarbené tendenčné filmy. Práve to, že zbieral pocty za každého režimu, mu niektorí vyčítajú. Upozorňujú na dve trilógie - vojnovú Dni zrady, Sokolovo a Oslobodenie Prahy a husitskú Jan Hus, Jan Žižka a Proti všetkým, ktoré tento držiteľ medaily Za zásluhy či Českého leva za dlhoročný prínos domácej kinematografii natočil.
"Musel podliehať tlakom svojho okolia; ak bolo politicky vyhranené, nemohlo sa to neprejaviť v jeho tvorbe," povedala o Vavra v dokumente nazvanom Stovku má človek raz za život kritička a publicistka Eva Zaoralová. Začiatkom roka ho o ňom natočila jeho životná partnerka Jitka Němcová.
Za svojho pedagogického pôsobenia na pražskej FAMU, kde založil katedru réžia, Vávra vychoval aj generáciu režisérov československej novej vlny. Keď bol Jiří Menzel v druhej polovici 60. rokov postavený pred svoje prvé veľké a neľahkej úlohy - previesť na plátno Hrabala a potom Vančura v snímkach Ostro sledované vlaky a Rozmarné leto, vedel ako na to práve vďaka Vávrovi. "Vďačím mu za všetko, čo ma naučil - a je toho dosť. A som to nielen ja, ale aj rad ďalších, ktorí svoje profesionálne schopnosti získali práve vďaka nemu," povedal ČTK tento rok v marci pri krste kníh Otakar Vávra - 100 rokov režisér Jiří Menzel.
Menzel o svojom profesorovi kedysi napísal, že ovláda techniku, ako vyjsť s každou vrchnosťou. Ak mal by niekedy niekde stáť nejaký český filmový pamätník, malo by na ňom podľa neho byť, že Otakar Vávra sa zaslúžil o český film. "Úcta k remeslu, vecnosť a vedomie súvislostí - to boli Vávrová devízy," napísal Menzel. Ostatne Vávra bol vždy presvedčený, že umenie kompromisu patrí k základným zručnostiam režiséra. Chytrosťou i klučkováním si poradil s mocipánmi, kúzlom osobnosti a rozhľadom očaroval študentov.
Copyright © ČTK 2011
