List Ivetty Macejkovej
SME k Pezinskej skládke
Vážený pán šéfredaktor, postup, akým ste sa rozhodli v pondelok 6. februára 2012 v článku redaktorky Prušovej pod titulkom „Kolegovia podporili Macejkovú“ vysporiadať s tzv. kauzou Pezinská skládka, svedčí o tom, že sa s prehrou v spore nedokáže vyrovnať občianske združenie VIA IURIS – Centrum pre práva občanov (ďalej len „VIA IURIS“) ako účastník tohto sporu, ale ani denník SME, ktorý si zjavne stanovil ambíciu neobjektívne, zaujato a v prospech VIA IURIS informovať o tomto spore svojich čitateľov.
Je pre Vás zrejme veľmi ťažké priznať si, že ste prostredníctvom nepravdivých alebo neúplných informácií zavádzali svojich čitateľov.
Listom zo dňa 11. januára 2012 som Vás upozornila na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sži/3/2011 a Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S 169/2010-89 v súvislosti so žalobou VIA IURIS proti Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“). Uvedeným listom som chcela dosiahnuť objektívne vysvetlenie tzv. kauzy Pezinská skládka, ktorou ste napádali zákonný postup ústavného súdu a mňa osobne. Uviedla som v ňom, že by som privítala ospravedlnenie, ale zdá sa, že som Vás precenila. Viac ako na ospravedlnení mi však záleží na tom, aby ste čitateľov Vášho denníka pravdivo informovali o predmetných rozsudkoch – bez emotívnych hodnotení neúspešného účastníka sporu VIA IURIS.
Vážený pán šéfredaktor, zvolili ste si formu, ktorá čitateľom nepriblížila obsah právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sži/3/2011 z 29. septembra 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S 169/2010-89 zo 14. januára 2011, ale len komentár VIA IURIS, teda len jedného z dvoch účastníkov sporu, navyše účastníka neúspešného. Redaktorka Prušová si nedala veľa námahy s tým, aby sa dôslednejšie oboznámila s celou tzv. kauzou Pezinská skládka, napriek tomu, že denník SME mal k dispozícii všetky podklady, pretože ústavný súd podrobné informácie o tzv. kauze Pezinská skládka poskytol Vášmu bývalému redaktorovi Mariánovi Leškovi, resp. Vám ako šéfredaktorovi. Ide o: - stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky k protestu občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta zo dňa 13. apríla 2010 (pozri www.concourt.sk v časti Tlačové správy, Tlačová informácia č. 11/2010), - list zo dňa 22. apríla 2010 ako reakcia na článok „Všetci sme Pezinčania“, (http://www.concourt.sk/sk/Media/2010/RM_20100420.pdf), - list zo dňa 4. augusta 2010 ako reakcia na článok „Macejková pred súdom“ (http://www.concourt.sk/sk/Media/2010/RM_20100816.pdf).
Okrem toho, že redaktorka Prušová nečerpala z informácií, ktoré mal Váš denník od začiatku k dispozícii, nehľadala ich ani na našej internetovej stránke www.concourt.sk. Inak by sa v tomto článku nemohli objaviť ďalšie nepresnosti a zavádzajúce informácie.
Napriek tomu, že ústavný súd už stanovisko v súvislosti so sprístupňovaním informácií o tzv. kauze Pezinská skládka niekoľkokrát zverejnil a viackrát informoval aj denník SME, musím znova zopakovať nasledovné: VIA IURIS požiadalo Ústavný súd Slovenskej republiky o sprístupnenie informácie – zaslanie:
1. uznesenia sp. zn. I. ÚS 223/09, ktorým I. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky v zložení Milan Ľalík, Marianna Mochnáčová a Peter Brňák prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa EKOLOGICKÁ SKLÁDKA, a. s., proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Sžp 5/2009, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, o zákonnosti ktorého sa konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky viedlo, 2. uznesenia sp. zn. IV. ÚS 367/09, ktorým IV. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky v zložení Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa EKOLOGICKÁ SKLÁDKA, a. s., proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Sžp 5/2009 z 28. mája 2009 a ktorým zároveň odložil vykonateľnosť predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
K uvedenému ďalej uvádzam:
A. VIA IURIS požiadalo o sprístupnenie citovaných uznesení listom zo dňa 6. novembra 2009 podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“).
Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) platné a účinné v čase doručenia žiadosti VIA IURIS umožňovalo povinnej osobe (ústavnému súdu) obmedziť sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupniť, ak sa týkala rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
Je nepochybné, že uznesenie ústavného súdu o prijatí veci na ďalšie konanie a o odklade vykonateľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je procesným rozhodnutím, jeho vydaním sa konanie nekončí, ale naopak, pokračuje ďalej. Požadované rozhodnutia neboli rozhodnutiami vo veci samej, ale rozhodnutiami vydanými v rámci procesného postupu súdu v konaní, t. j. týkali sa rozhodovacej činnosti súdu.
Vzhľadom na už uvedené ešte raz uvádzam, že: Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov vylučoval sprístupnenie procesných rozhodnutí ako súčasť rozhodovacej činnosti [pozri § 11 ods. 1 písm. d)].
B. Účastníkmi v konaniach vedených na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 223/09 a IV. ÚS 367/09 boli obchodná spoločnosť Ekologická skládka, a. s., a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorým ústavný súd predmetné uznesenia zaslal. VIA IURIS v čase rozhodovania o žiadosti o sprístupnenie informácií dňa 13. novembra 2009 nebolo účastníkom uvedených konaní. Rozhodnutia ústavného súdu sa v súlade so zákonom o ústavnom súde v spojení s Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „OSP“) doručujú len účastníkom konania a ich zástupcom. V predmetnom prípade VIA IURIS ako žiadateľ o sprístupnenie informácií nepatril do okruhu osôb, ktorým sa mali podľa zákona predmetné rozhodnutia doručiť.
C. Redaktorka Prušová vo svojom článku uvádza, že „Uznesenia, o aké Via Iuris žiadalo, ústavný súd v minulosti zverejňoval.“. Ďalej píše: „V deň, keď poslalo centrum infožiadosť, zverejnil ústavný súd svoje rozhodnutie, že prijíma podanie poslancov k zákonu, ktorý umožňoval stavať diaľnice na súkromných pozemkoch."
Pre Vašu informáciu, ústavný súd zverejňoval na internetovej stránke v čase podania žiadosti VIA IURIS v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám výlučne v konaniach podľa čl. 125 až čl. 126 a čl. 127a až čl. 129 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade uznesení v kauze tzv. Pezinskej skládky išlo o procesné rozhodnutia v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, nie čl. 127a) Ústavy Slovenskej republiky , preto sa v čase podania žiadosti VIA IURIS v súlade s vtedy platnou právnou úpravou nezverejňovali na našej webstránke.
Z už uvedeného vyplýva, že redaktorka Prušová doteraz nepochopila rozdiel medzi návrhom na začatie konania podľa čl. 125 až čl. 126 a čl. 127a až čl. 129 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (sťažnosti fyzických alebo právnických osôb), lebo inak by jej bolo zrejmé, že ústavný súd sprístupňoval v rokoch 2007 až 2011 všetky rozhodnutia – i procesné, avšak iba v konaní podľa čl. 125 až čl. 126 a čl. 127a až čl. 129 Ústavy Slovenskej republiky, a nie v konaniach podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (sťažnosti fyzických a právnických osôb).
D. V spomínanom článku redaktorka Prušová ďalej parafrázovala vyjadrenia právnej zástupkyne VIA IURIS. Citujem: „Rozsudky sú podľa nej svojvoľné, nedostatočne odôvodnené a neodpovedajú na to, prečo by v demokratickej spoločnosti malo byť nevyhnutné nesprístupniť uznesenie ústavného súdu. Opiera sa o Aarhuský dohovor, podľa ktorého musia byť všetky verdikty súdov týkajúce sa rozhodnutí orgánov verejnej moci v oblasti životného prostredia verejne prístupné.“
Upozorňujem Vás súvislosti s týmto vyjadrením právnej zástupkyne VIA IURIS, že pravdou je opak. Redaktorka Prušová opätovne zámerne ignorovala nespochybniteľné fakty, o ktorých som Vás informovala v liste zo dňa 22. apríla 2010 (pozri www.concourt.sk v časti Reakcie na médiá – denník SME – 9. 4. 2010 – Všetci sme Pezinčania).
Z ustanovení Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia), na ktorý sa VIA IURIS odvoláva, vyplýva pre zmluvné strany tohto dohovoru povinnosť zabezpečiť, aby orgány verejnej moci sprístupňovali verejnosti informácie o životnom prostredí s výnimkou orgánov alebo inštitúcií, ktoré vykonávajú funkciu v súdnictve alebo zákonodarstve.
Článok 2 ods. 2 posledná veta Aarhuského dohovoru jasne definuje „orgán verejnej moci“ pre účely tohto dohovoru. Táto definícia nezahŕňa orgány alebo inštitúcie vykonávajúce funkcie v súdnictve alebo zákonodarstve, to znamená, že táto výnimka sa vzťahuje aj na ústavný súd.
Vo vzťahu k argumentom VIA IURIS týkajúcim sa Aarhuského dohovoru podotýkam, že tento nielen že nevyvracia správnosť postupu ústavného súdu, ale práve naopak, potvrdzuje ho.
Vážený pán šéfredaktor, s právoplatnými rozhodnutiami súdov môžete nesúhlasiť, ale je poľutovaniahodné, že sa VIA IURIS ani Vy nedokážete s nimi vyrovnať a kvôli týmto rozhodnutiam neobjektívne kritizujete a znevažujete rozhodovaciu činnosť súdov. Dokážete len manipulovať s informáciami, zavádzať a klamať svojich čitateľov.
Navyše, chcem poukázať na Etický kódex denníka SME, kde v čl. II (Základné zásady) ods. 2 uvádzate: „Hlavnými zásadami, ktorými sa riadia pracovníci denníka SME pri svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, pravdivosť a dôsledné overovanie faktov.“
Vychádzajúc z doterajšieho postupu Vášho denníka vo veci informovania čitateľov v tzv. kauze Pezinská skládka podľa môjho názoru redaktorka Prušová tieto Vaše zásady úmyselne porušuje, zrejme v snahe poškodiť dobré meno ústavného súdu a mňa ako predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom Vám ako šéfredaktorovi to neprekáža. Dôkazy, ktoré som uviedla v tomto a v predchádzajúcich svojich listoch potvrdzujú, že redaktorka Prušová si nielen dôsledne neoverila fakty, ale predmetný článok koncipovala ako nie nestranný, nevyvážený, neobjektívny a z veľkej časti nepravdivý.
Vážený pán šéfredaktor, dúfam, že objektívne vyhodnotíte argumenty, ktoré som Vám dosiaľ uviedla v súvislosti s tzv. kauzou Pezinská skládka, a sám dospejete k záveru, že redaktorka Prušová a denník SME porušuje svoj vlastný etický kódex. Verím, že vzhľadom na zjavné porušenia Vášho etického kódexu budete postupovať voči redaktorke Prušovej v súlade s jeho článkom X (Všeobecné ustanovenia) ods. 1 a 2.
S pozdravom
JUDr. Ivetta Macejková, predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky.
