BLATO 2011
Po prenose zo Slávika som mal pocit, že nič horšie sa už nepritafí. Nuž. Istým predobrazom toho, že v RTVS sa vymkne z rúk čokoľvek, bol už prenos z Radio Head Awards, ktorý by bol celý zlý aj bez obrazu.
Projekt OTO je považovaný za akúsi vlajkovú loď zábavy Slovenskej televízie. Boli roky dobré, boli roky horšie.
Ten, kto pozná pozadie, vie, že so soškami sa kšeftovalo a licitovalo . Úroveň posledného prenosu sa dá len ťažko komentovať. Možno iba slovom trápnosť. Pamätám si, že naša stužková z roku 1978 mala vyššiu úroveň a lepšie bonmoty. Okrem technológie.
Treba podotknúť, že ide len o súťaž popularity, nič viac. Ale aj tu sa natískajú otázky, ktoré sú veľmi intenzívne, ak ide o prejav vôle divákov. Pocisková ? Čekovský ? Nuž.
Program roku Srdce pre deti ? Čo neurobím pre seba, ako organizátora, či ?
Neviem, či sú nejakí novinári v časopise Život, ale súdiac podľa Novinárskej ceny týždenníka Život pre Jozefa Kubányiho, určite nie.
A uviesť do Siene slávy priemerného športového redaktora do susedstva Kvietika, Lasicu, Kráľovičovej, Dančiaka, Machatu a Krónera je drzosť hodná dilatantov. Ak už športový redaktor, prečo nie Oskar Mana, Rudo Gallo, Gabo Zelenay, či Karol Pollák ?
Postoj Markízy už čiastočner chápem. Len ho zle načasovali a odkomunikovali.
OTA 2011 sledovalo 464 tisíc divákov, čo je sledovanosť 9,8 % a podiel na trhu 22,4 %. Je načase sa zamyslieť, či by prenos nemohla radšej zabezpečovať a vysielať taká JOJ. A s názvom TOJ-TOJ. A za svoje.
