MEDIA NEWS
Ženy-novinárky zarábajú v Európe v priemere o 17 percent menej ako ich mužskí kolegovia. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je to o deväť percent menej a v krajinách Južnej Ameriky majú plat nižší o štyri percentá. Vyplýva to zo štúdie, ktorú pre Medzinárodnú federáciu novinárov (IFJ) vypracoval Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) na základe údajov zo svetovej databázy platov Wage Indicator.
Rozdiel platov bol vypočítaný ako percentuálny rozdiel medzi mediánom platov mužov a mediánom platov žien v danej krajine. "Namerané rozdiely platov môžu byť dôsledkom rozdielnych charakteristík skúmaných novinárok a novinárov, ale aj otvorenej alebo skrytej diskriminácie, keď sú ženy odsúvané na menej lukratívne pracovné pozície," uviedol riaditeľ CELSI pre výskum Martin Kahanec.
V porovnaní s mužmi poberá v EÚ menej žien-novinárok aj niektoré pracovné benefity ako napr. dôchodkové pripoistenie, koncoročný bonus a náhradu mzdy počas dovolenky, čo ešte zhoršuje rozdiel v odmeňovaní mužov a žien v tomto povolaní. V dôsledku tohto rozdielu je menej novinárok v EÚ spokojných so svojou prácou a mzdou ako ich mužskí kolegovia. Podobná nerovnosť existuje aj medzi novinármi a novinárkami v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Spokojnosť s prácou a mzdou medzi mužmi a ženami v povolaní novinár(-ka) je vyváženejšia v krajinách Južnej Ameriky.
Zo štúdie tiež vyplýva, že rozdiely v platoch rastú s vekom. Najviac sú zasiahnuté ženy vo veku 30 až 45 rokov, ktoré sa práve v tomto veku intenzívne starajú o deti a z práce na čas odchádzajú. To ešte zhoršuje ich kariérny postup v práci a znižuje ich nároky z dôchodkového poistenia, píše sa v štúdii.
"Ženy-novinárky čelia v práci podobným ohrozeniam ako ich mužskí kolegovia a navyše sú častejšie vystavené obťažovaniu a ponižovaniu. Za svoju prácu pritom dostávajú menej ako ich kolegovia muži," vysvetlila predsedníčka rady IFJ pre rodovú rovnosť Mindy Ran. Podľa nej sú štúdie ako táto dôležité pre plánovanie konkrétnych krokov v boji proti rodovej nerovnosti. Preto je podľa IFJ potrebné prijať niektoré opatrenia, ako je platový audit, zvyšovanie pracovnej flexibility, odstraňovanie bariér v kariérnom postupe, ako aj rodovo orientované kolektívne vyjednávanie.
IFJ v spolupráci s Wage Indicator spustili kampaň o dôstojnej práci, ktorej cieľom je najmä zvýšenie povedomia o právach novinárov na dôstojné pracovné a platové podmienky.
Wage Indicator je nezávislá nezisková organizácia, ktorej cieľom je zvyšovanie transparentnosti na trhu práce prostredníctvom zdieľania a porovnávania informácií o platoch, pracovných podmienkach a pracovnoprávnej legislatíve z jednotlivých krajín, kde Wage Indicator prevádzkuje svoje web stránky. Na Slovensku je projekt Wage Indicator implementovaný pod názvom MojPlat.sk, kde si návštevníci na stránkach môžu porovnať svoj plat s pracovníkmi na podobných pozíciách a zapojiť sa do súťaže o mesačnú minimálnu mzdu vyplnením anonymného dotazníka o plate a pracovných podmienkach.
CELSI je neziskový výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií, organizácie práce, spoločenskej zodpovednosti firiem, etnicity a migrácie, a ich úloh v ekonomickom, spoločenskom a politickom živote modernej spoločnosti.
Copyright © TASR 2012
Organizátori medzinárodnej pesničkovej súťaže Eurovision Song Contest potvrdili, že Arménsko sa nezúčastní na tohtoročnej šou v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku.
Európska vysielacia únia (EBU) uviedla, že je "skutočne sklamaná" z rozhodnutia arménskej verejnoprávnej televízie.
"Napriek tomu, že azerbajdžanské úrady garantujú bezpečnosť pre všetky zúčastnené krajiny, azerbajdžanský prezident pred niekoľkými dňami vyhlásil, že nepriateľom číslo jeden sú Arménci. Nemá zmysel posielať súťažiaceho do krajiny, kde ho vnímajú ako nepriateľa," uviedla televízia vo vyhlásení.
Odmietame prísť do krajiny, ktorá je známa masakrom Arméncov a kde protiarménske postoje povýšili do roviny štátnej politiky," vyjadrilo sa minulý mesiac niekoľko arménskych popových spevákov, ktorí stoja za bojkotom Eurovízie.
Veľké finále tejto súťaže sa tento rok uskutoční 26. mája, za Slovensko sa doň pokúsi dostať Max Jason Mai - nový projekt hudobníka Mira Šmajdu.
Dlhodobým zdrojom napätia na Kaukaze je sporné územie Náhorného Karabachu. V čase Sovietskeho zväzu získalo štatút autonómneho územia v rámci Azerbajdžanu. Začiatkom 90. rokov, keď sa zväz rozpadával, Arménskom podporovaná karabašská vláda na základe referenda vyhlásila nezávislosť od vlády v Baku.
Nasledoval ozbrojený konflikt medzi Arménmi a Azerbajdžanom, ktorý si vyžiadal 30-tisíc obetí. Od vyhlásenia prímeria dosiahnutého v roku 1994 sa však komplikovaná situácia na území so 140-tisíc obyvateľmi susediacim s Iránom nevyriešila. Podpis mierovej zmluvy je v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať. Informácie pochádzajú z webovej stránky www.bbc.co.uk a z archívu tlačovej agentúry SITA.
© 2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
