MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Zmeny mediálnych zákonov v členských štátoch, ktoré uľahčujú vládne zásahy do práce médií, by mali byť Európskou úniou každoročne monitorované. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré dnes schválil Európsky parlament. Ochrana slobody a plurality médií si tiež podľa poslancov vyžaduje revíziu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a zlepšenie pracovných podmienok novinárov. Agentúru SITA o tom informovala Soňa Miháliková Mellak z Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku.
Podľa uznesenia, ktorého autorkou je poslankyňa Renate Weber, by sloboda a pluralita médií mali byť monitorované vo všetkých členských štátoch. Monitoring by sa mohol podľa poslancov uskutočňovať v réžii Európskej komisie, Agentúry EÚ pre základné práva, ale aj Centra pre pluralizmus v médiách a slobodu médií v rámci Európskeho univerzitného inštitútu. Výsledky monitoringu a navrhované odporúčania by mali byť publikované vo výročnej správe.
Podľa poslancov je dôležité zabezpečiť nezávislosť novinárov od vnútorných tlakov redakcie, vydavateľov alebo vlastníkov, ako aj externe od politickej moci alebo hospodárskych lobistických skupín. Uznesenie v tomto smere zdôrazňuje význam redakčných kódexov a kódexov správania sa, ktoré by mali zamedziť vlastníkom, vládam a ďalším záujmovým skupinám zasahovať do obsahu správ. Európsky parlament vyzýva členské štáty a EÚ, aby podporovali investigatívnu žurnalistiku, ktorá pomáha monitorovať demokraciu a odhaľovať trestné činy. Uznesenie tiež nabáda na posilnenie etickej žurnalistiky vytvorením profesijných noriem a primeraných opravných prostriedkov. Podľa poslancov by si mal mediálny sektor zriadiť vlastný regulačný orgán, ktorý by nezávisle od politických alebo iných externých vplyvov vybavoval sťažnosti napríklad na porušenie etických alebo profesijných noriem s právomocou prijímať primerané sankcie.

Rozsah pôsobnosti smernice o audiovizuálnych mediálnych službách by mal byť podľa poslancov rozšírený tak, aby sa ustanovili minimálne štandardy pre rešpektovanie práva na slobodu prejavu a informácií, ako aj na slobodu a pluralitu médií. Revidovaná smernica by mala obsahovať ustanovenia týkajúce sa transparentného vlastníctva médií, ich koncentrácie a pravidiel v oblasti konfliktu záujmov. Podľa poslancov sú v celom audiovizuálnom sektore potrebné pravidlá týkajúce sa politického spravodajstva, ktoré by mali zaručiť spravodlivý prístup k odlišným politickým názorom, a to najmä pri príležitosti konania volieb a referend.
Vedúci predstavitelia verejnoprávnych médií, správnych a mediálnych rád a regulačných orgánov by podľa poslancov mali byť vyberaní na základe transparentného a na zásluhách a skúsenostiach založeného mechanizmu, ktorý by zaručil ich profesionalitu, integritu a nezávislosť, a nie na základe systému odmeňovania v súvislosti s výsledkom volieb. Parlament preto vyzval členské štáty, aby poskytli záruky zaistenia nezávislosti mediálnych rád a regulačných orgánov od politického vplyvu vlády a parlamentnej väčšiny. Parlament tiež požiadal Komisiu, aby vypracovala štúdiu o účinkoch krízy a neistého zamestnania na novinársku obec, s cieľom pokúsiť sa odstrániť škodlivý vplyv týchto javov na slobodu médií.

Súd v tureckom Istanbule v stredu poslal za mreže turecko-arménskeho novinára Sevana Nisanyana za údajne "bohorúhačský" článok zverejnený na jeho blogu. Žurnalista v ňom obhajoval kontroverzný protiislamský film Nevinnosť moslimov, ktorý ešte v roku 2012 vyvolal násilné demonštrácie v celom islamskom svete. Nisanyan by mal vo väzení stráviť jeden rok a 45 dní.

"Útočenie na arabského vodcu, ktorý pred stáročiami údajne komunikoval s bohom a vyťažil z toho politické, finančné a sexuálne výhody, nie je nenávistným zločinom," píše sa v Nisanyanovom článku z roku 2012. Narážal pritom na samotného zakladateľa islamu proroka Mohameda. Súd sa uzniesol na tom, že tieto jeho slová "prekročili hranice slobody prejavu", keďže podporovali vyvolávanie "verejných nepokojov". Tvrdý verdikt už stihli odsúdiť viaceré ľudskoprávne
K podobnému rozsudku sa istanbulské súdy uchýlili naposledy v apríli. Klavirista Fazil Say vtedy vyviazol s 10-mesačným podmienbečným trestom za to, že vyvolával náboženské nepokoje prostredníctvom svojho konta na sociálnej sieti Twitter.
 

© 2013, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.