MEDIA NEWS
Na 40 rokov väzenia odsúdil dnes súd v Belehrade Željka Milovanoviča, ktorý aktivoval 23. októbra 2008 v Záhrebe bombu, ktorá zabila vplyvného novinára a spoluvlastníka chorvátskeho časopisu Nacional Iva Pukaniča a jeho spolupracovníka Nika Franjiča.
Ide o identický trest, aký 19. júla 2012 potvrdil pre Milovanoviča v neprítomnosti aj najvyšší chorvátsky súd.
V belehradskom procese s troma obžalovanými, v ktorom bola hlavným obžalovaným popredná osobnosť srbského podsvetia Sreten Jočič, vyniesli ešte trest piatich rokov väzenia pre Milenka Kuzmanoviča.
Sretena Jočiča, známeho aj ako Joca Amsterdam, však súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. On však zostáva za mrežami, kde si v súčasnosti odpykáva 15-ročný trest väzenia za účasť na inom hrdelnom zločine, pripomína tlačová agentúra APA.
Obžaloba, ktorá vinila Jočiča zo sprostredkovania objednávky vražedného atentátu, pripustila, že sa doteraz nepodarilo identifikovať skutočného objednávateľa spomínaného zločinu. Jočič zaplatil za atentát 1,5 milióna eur.
Chorvátska justícia odsúdila v zmysle verdiktu najvyššieho súdu v tejto kauze šesť ľudí na tresty v celkovej výške 165 rokov väzenia.
Popri Milovanovičových 40 rokoch to boli ešte tresty 35 rokov väzenia pre organizátora zločineckej skupiny Roberta Mataniča, 33 rokov pre Bojana Guduriča, ktorý mal Pukaniča zastreliť, ak by páchatelia neuspeli s bombovým atentátom, po 16 rokov väzenia pre Luku Mataniča a Amira Mafalaniho, ako aj 25 rokov odňatia slobody nepodmienečne pre Slobodana Djuroviča, ktorý mal byť spojkou medzi vrahmi a srbským podsvetím.
Motívom atentátu bolo podľa chorvátskeho Úradu boja proti korupcii a organizovanému zločinu (USKOK) zabrániť Pukaničovi v písaní o aktivitách zločineckých skupín, pričom objednávatelia zrejme pochádzali z prostredia medzinárodnej tabakovej mafie, o ktorej obchodoch novinár vypovedal v Taliansku.
Turecký ústavný súd včera
označil kontroverzne vnímanú blokádu sociálnej siete Twitter za nezákonnú. V
zdôvodnení konštatoval, že blokáda je v rozpore s právom na slobodu prejavu,
informovali turecké médiá a tlačová agentúra DPA.
Ústavný súd preto požaduje zrušenie blokády príslušnou telekomunikačnou inštitúciou.
V podobnom duchu rozhodol už skôr správny súd v Ankare. V zdôvodnení uviedol, že vládne nariadenie protirečí základným princípom a hodnotám tureckého štátu. Turecký telekomunikačný úrad (TIB) sa proti nemu mohol odvolať, ale samotný prístup k službe Twitter mal povoliť, kým nepadne rozhodnutie odvolacieho súdu, čo sa však nestalo.
K zablokovaniu Twitteru a po týždni aj internetovej videoslužby YouTube došlo pred víkendovými komunálnymi voľbami v Turecku na podnet premiéra Recepa Tayyipa Erdogana.
TIB zablokoval prístup k Twitteru po tom, ako premiér vyhlásil, že táto sociálna sieť slúži na šírenie obvinení z korupcie, ktoré jeho vládu očierňujú a môžu jej krátko pred voľbami do miestnych zastupiteľstiev veľmi poškodiť.
Tento krok kritizoval turecký prezident Abdullah Gül, ako aj viacerí politickí činitelia západného sveta.
Ústavný súd preto požaduje zrušenie blokády príslušnou telekomunikačnou inštitúciou.
V podobnom duchu rozhodol už skôr správny súd v Ankare. V zdôvodnení uviedol, že vládne nariadenie protirečí základným princípom a hodnotám tureckého štátu. Turecký telekomunikačný úrad (TIB) sa proti nemu mohol odvolať, ale samotný prístup k službe Twitter mal povoliť, kým nepadne rozhodnutie odvolacieho súdu, čo sa však nestalo.
K zablokovaniu Twitteru a po týždni aj internetovej videoslužby YouTube došlo pred víkendovými komunálnymi voľbami v Turecku na podnet premiéra Recepa Tayyipa Erdogana.
TIB zablokoval prístup k Twitteru po tom, ako premiér vyhlásil, že táto sociálna sieť slúži na šírenie obvinení z korupcie, ktoré jeho vládu očierňujú a môžu jej krátko pred voľbami do miestnych zastupiteľstiev veľmi poškodiť.
Tento krok kritizoval turecký prezident Abdullah Gül, ako aj viacerí politickí činitelia západného sveta.
Copyright © TASR 2013
