MEDIA NEWS
Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová dnes uviedla, že štátna tajná služba má v pláne úzko spolupracovať s internetovými platformami Google a YouTube pri odstraňovaní videozáznamov z dielne teroristov, informovala agentúra AP.
Miklová-Leitnerová si od návrhu sľubuje odstránenie "násilných videí od teroristov a radikálov z internetu tak rýchlo, ako sa dá".
Rakúska ministerka tiež vyzvala všetkých užívateľov internetu, aby teroristicky ladené videá nahlásili priamo rakúskemu rezortu vnútra. Vďaka tomu by experti mohli posunúť informácie ďalej poskytovateľom internetových platforiem, kde sa videá objavili, a následne ich požiadať o zmazanie obsahu.
Podľa informácií ORF má byť plán ministerky Miklovej-Leitnerovej prediskutovaný v priebehu včerajšieho dňa na stretnutí ministrov vnútra EÚ v belgickom Bruseli.
Spravodajca Ahmed Šahíd predpokladá, že vlani popravili v Iráne 753 ľudí, čo je najvyšší počet výkonov trestu smrti v krajine od roku 2002. Polovicu z týchto prípadov podľa neho tvorili osoby odsúdené za trestné činy súvisiace s drogovými aktivitami.
Teherán by mal podľa Šahída v súlade s medzinárodným právnym systémom zrušiť udeľovanie trestu smrti za drogové delikty, ako aj mladistvým, a dodržiavať normy spravodlivých súdnych procesov.
"Najvyšší dôraz by sa mal klásť na novelizáciu právnych noriem a politík, ktoré podkopávajú či porušujú medzinárodne uznávané práva a postupy," uviedol Šahíd vo výročnej správe pre Radu OSN pre ľudské práva (UNHRC), pred ktorou vystúpi v pondelok.
Iránski predstavitelia opakovane popierajú obvinenia Západu zo snahy potlačovať akýkoľvek disent zatýkaním umiernených politikov, študentských aktivistov, právnikov či novinárov.
Iránskemu prezidentovi Hasanovi Rúhánímu sa podľa agentúry Reuters po víťazstve vo voľbách v roku 2013 doposiaľ nepodarilo vytvoriť priestor pre slobodnejšiu spoločnosť. Prezident vyzval na trpezlivosť pri dosahovaní liberalizácie, ktoré naráža na odpor vplyvných bezpečnostných zložiek a súdnictva.
Šahíd, bývalý minister zahraničných vecí Maldív, povolenie na cestu do Iránu nedostal. Svoju správu preto postavil na rozhovoroch s desiatkami ľudí z tejto islamskej republiky a exulantmi, ktorí žijú v západnej Európe.
Vojenská obvodná prokuratúra vo Varšave pozastavila pre nedostatok dôkazov o naplnení trestného činu "neúmyselného spôsobenia bezprostredného nebezpečenstva katastrofy" vyšetrovanie okolností, ktoré viedli napokon k bezpečnému pristátiu vládneho stroja typu JAK-40 na letisku v západoruskom Smolensku 10. apríla 2010.
Toto lietadlo s novinármi na palube pristálo už za zhoršujúcich sa poveternostných podmienok iba niekoľko desiatok minút pred katastrofou prezidentského špeciálu typu TU-154M na tom istom letisku.
Podozrivými v prípade boli piloti Artur Wosztyl a Rafal Kowaleczko. Ani jeden z nich sa nechcel vyjadriť k obsahu rozhodnutia pred jeho doručením.
Rozhodnutie z 2. marca ešte nie je právoplatné, ale dnes ho s oneskorením potvrdil aj hovorca prokuratúry Ryszard Filipowicz, informovala spravodajská televízia TVN24.
V troskách havarovaného stroja zahynuli vtedajší poľský prezident Lech Kaczynski s manželkou, ako aj ďalší poprední predstavitelia štátu a významná časť poľskej generality. Všetci smerovali na spomienkovú slávnosť na miesto niekdajšej masakry poľských dôstojníkov a inteligencie v Katyni, keď prezidentský špeciál havaroval pri pristávacom manévri za nepriaznivého počasia.
Nehodu v Smolensku, ktorej príčiny vyšetrovali osve tak ruské, ako aj poľské orgány, neprežil nikto z 96 ľudí na palube.
Medzinárodná novinárska organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) umožnila prístup na internetové stránky zakázané v Rusku, Iráne a ďalších deviatich krajinách, čím sa snaží čeliť tlaku tamojších vlád.
Skupina dnes oznámila, že vytvorila zabezpečené duplikáty originálnych webových stránok a umiestnila ich na hostingové služby poskytované spoločnosťami Amazon, Google a Microsoft, informovala tlačová agentúra AP.
Vlády predmetných krajín majú stále možnosť tieto služby zablokovať, podľa RSF by to však mohlo mať široké dôsledky. Zablokovanie prístupu na servery uvedených internetových gigantov s cieľom zneprístupniť kópie zakázaných stránok by totiž pripravilo tisíce firiem v týchto štátoch o základné internetové služby.
Medzi odblokovanými webmi je aj stránka Grani.ru, ktorá sa vyjadruje kriticky na adresu ruskej vlády a vlani bola zakázaná. Na Kube sa dnes dalo dostať na web Hablemos Press, v Iráne fungoval prístup na Gooya News. Podľa AP bol včera prístup na dva čínske weby The Tibet Post a Mingjing News obmedzený.
Copyright © TASR 2015
Americký herec William Hurt si zahrá v seriáli Beowulf, ktorý podľa rovnomenného veršovaného epického diela, pripravuje britská televízia ITV. Do hlavnej roly obsadili 34-ročného Kierana Bewa, známeho napríklad zo snímky Hooligans (2005) či televízneho projektu Da Vinciho démoni (2013), v ktorom sa predstavil minulý rok. Šesťdesiatštyriročný Hurt si zahrá Beowulfovho mentora Hrothgara. V seriáli z dielne Jamesa Dormera, Tima Hainesa a Katie Newman diváci a diváčky uvidia aj anglickú herečku Joanne Whalley. Päťdesiattriročná bývalá manželka Vala Kilmera stvárni Rhedu. Herecké obsadenie dopĺňajú aj Ed Speleers, známy napríklad z fantasy Eragon (2006), predstaviteľ Ibisa zo sci-fi Jupiter na vzostupe (2015) David Ajala či divadelné herečky Kirsty Oswald a Laura Donnelly.
Dej trinásťdielneho seriálu sa bude odohrávať na mieste, ktoré okrem ľudí obývajú aj mýtické bytosti. Nakrúcanie plánujú odštartovať ešte tento mesiac. Filmovať budú na severovýchode Anglicka. V prvej epizóde sa Beowulf po rokoch strávených bojmi vráti do siene Herot, aby si osobne uctil pamiatku zosnulého vládcu Hrothgara, ktorý ho vychoval. Keď však Herot začne terorizovať príšera Grendl, Beowulf nemá na výber a musí sa ju pokúsiť zabiť. Len tak si totiž môžu získať priazeň novej panovníčky. „Pred stovkami rokov počúvali naši predkovia o Beowulfovi práve preto, že to bol skvelý dobrodružný príbeh - desil ich, dokázal ich nadchnúť, rozosmiať i rozplakať. Počúvali ho však aj preto, že v ňom nachádzali sami seba i veci, ktorých sa báli,“ vyjadril sa Dormer.
William Hurt získal v roku 1986 Oscara za hlavnú rolu v dráme Bozk pavúčej ženy (1985). Okrem toho má na konte aj ďalšie tri nominácie na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied - z rokov 1987 a 1988 za hlavné roly v snímkach Bohom zabudnuté deti (1986) a Vysielame správy (1987) a z roku 2006 za vedľajšiu úlohu v trileri História násilia (2005). Zahral si aj vo filmoch Žiar tela (1981), Milujem ťa na smrť (1990), Dym (1995), Jana Eyrová (1996), Jediná správna vec (1998), Smrtihlav (1998), A.I. Umelá inteligencia (2001), Útek do divočiny (2007), Uhol pohľadu (2008), Neuveriteľný Hulk (2008), Robin Hood (2010), Hostiteľ (2013) či Zimný príbeh (2014).
©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
