20% +++
Občianske združenie Iniciatíva za slovenskú hudbu kladne prijalo správu Ministerstva kultúry SR o návrhu zákona na podporu hranosti domácej hudobnej produkcie v kvóte 25 percent pre rádiá vysielajúce v éteri Slovenskej republiky. Iniciatíva za slovenskú hudbu vznikla za účelom podpory domácej hudobnej produkcie, sledovania jej hranosti a upozornenia verejnosti - občanov a vlády SR - na dlhodobú poddimenzovanú hranosť slovenskej hudby na území Slovenska.
„Na rozdiel od susedných štátov, ale aj ďalších demokratických štátov Európskej únie a sveta, patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšou hranosťou vlastnej hudby. Mnohé štáty Európy majú zavedené kvóty na podporu hranosti domácej produkcie, pričom Slovensko nič podobné v zákone ani v licenciách pre rádiá doteraz nezaviedlo. Aj následkom toho dochádza k zneužívaniu rádiového éteru Slovenskej republiky, ktorý je považovaný za národný poklad, v neprospech slovenskej hudobnej produkcie, čo má následne nepriaznivý dopad aj na ekonomickú situáciu v SR a veľký odliv financií do zahraničia,“ uvádza vo vyjadrení iniciatívy.
Podľa tohto vyjadrenia „dôkazom sú dokumenty Slovenského ochranného zväzu autorského. Slovenský jazyk, ktorý je štátnym jazykom občanov SR, je diskriminovaný nízkou vysielanosťou hudby spievanej v slovenskom jazyku. Týka sa to aj jazyka národnostných menšín, ktorý je v rádiovom éteri skoro nepostrehnuteľný. Pričom najprirodzenejšie pre každú krajinu sú práve piesne v materinskom rodnom jazyku.“
Iniciatíva za slovenskú hudbu odmieta tvrdenia viacerých súkromných rádií, že občania SR slovenskú hudbu nechcú. „Dokladujeme to výsledkami relevantných prieskumných agentúr, ktoré zistili opačný - pozitívny - názor občanov na domácu hudbu. Časté vyjadrenia vedenia rádií, že poslucháč si vyberá hudbu sám, sú tiež nepravdivé a zavádzajúce, keďže mnohé playlisty rádií sa robia v zahraničí a tzv. 8-20 sekundové call-outy prehratím hudobných ukážok volaným respondentom cez nekvalitný posluch v telefóne, aby si vybrali, čo sa im páči, sú spochybniteľné. Slovenskí hudobníci si nikdy nemohli call-outy pozrieť, ani im nikdy na ich žiadosť neboli predložené k nahliadnutiu. Na základe tzv. call-outov sa pod ich zámienkou, že slovenská hudba nimi neprešla, hrá v nízkych rotáciách.“
V závere stanoviska, ktoré podpísali zakladatelia iniciatívy Martin Ďurinda, Jozef Ráž, Juraj Topor, sa uvádza: „Pripravovaný zákon Ministerstvom kultúry SR o povinnej kvóte slovenskej hudby je určitým riešením nepriaznivého stavu hranosti domácej hudby v súkromných rádiách vysielajúcich v rádiovom éteri Slovenska. Pritom veríme, že v budúcnosti sa slovenskej hudby bude hrať viac.“
„Veľa ľudí si myslí, že bojujeme za naše záujmy. My ako starí harcovníci dožijeme, náš hlavný finančný príjem je z koncertov a tých máme chvalabohu dosť. Hovorím za staré renomované kapely. Problém sú však mladé kapely, ktorým sa nedostáva priestor, nemajú žiadnu propagáciu, nemajú žiadnu možnosť prezentovať sa. Žiadne rádio ich nezahrá, pretože je to neznáma kapela. Podobne televízne relácie, žiadne totiž nie sú. Takže mladé kapely sa nemajú kde ukázať, jedine v nejakých rockových kluboch, to však nestačí. Keď nie sú známi, tým pádom ich nevolajú ani na veľké festivaly, usporiadatelia ich podhodnocujú alebo dajú do popoludňajších časov, čo nemá potrebnú atmosféru,“ povedal pre TASR jeden zo zakladateľov iniciatívy Juraj Topor, basový gitarista skupiny Tublatanka.
Copyright © TASR 2015
