13. 4. 2015

STANOVISKO ÚV SR: Z "mienkotvorného" denníka SME sa stáva klebetník

STANOVISKO ÚV SR:
Z "mienkotvorného" denníka SME sa stáva klebetník


Spochybniť akýkoľvek zámer a projekt vlády načisto vymyslenou a ničím nepodloženou konštrukciou, ktorá ale musí za každú cenu navodzovať dojem podvodného konania sa zjavne stáva hlavnou pracovnou metódou opozície, ale aj niektorých médií.
Tento typ "žurnalistickej" práce predviedol v piatok 10. 4. 2015 aj denník SME, ktorý sa na titulnej a 3. strane v článkoch "Nemocnica zlákala oligarchov" a "O Patrónku sa hlásia zvučné mená" venoval projektu výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Tak ako je to u tohto denníka, dlhodobo neschopného priznať si uverejnenie overiteľných klamstiev zvykom, urobil aj v týchto článkoch všetko pre to, aby uvedený projekt vykreslil ako obrovský podvod. Urobil tak v čase, kedy sa súťaž ešte len začala a, pochopiteľne, bez predloženia jediného reálneho dôkazu.
Denníku v jeho snahe neprekáža fakt, že pri uvedenom projekte ide o súťaž so siedmimi uchádzačmi, z ktorých časť má zahraničný pôvod a dlhodobú reputáciu v oblasti svojho pôsobenia, a teda zjavne nejde o zmanipulovaný tender. Rovnako sa denník pri vykresľovaní svojho obrazu neobťažuje faktom, že aktuálne je spustená len úvodná fáza projektu, v ktorej sa zisťujú schopnosti uchádzačov riešiť určený projekt. Naopak, denník zjavne už dnes vie, ako tender dopadne. Predovšetkým sa však úporne snažil vykonštruovať obraz projektu s podvodnými črtami, čo je zjavné prakticky od prvých do posledných slov uvedených článkov.
Pozoruhodné je však najmä to, že sa tak denník snaží bez predloženia jediného overiteľného dôkazu, reálneho faktu, dokladujúceho manipulatívnosť tendra a projektu. Práve naopak, od titulku a úvodníka až po záver stojí článok na všeobecných tvrdeniach a formuláciách typu: "s prepojením a väzbami na úradníkov a politikov", "s kontaktmi na ministerstve", "v minulosti mal blízko k..." alebo tvrdeniach o tom, že akcionár jedného zo záujemcov „v minulosti vlastnil" firmu, ktorá je dnes "podľa viacerých zdrojov“ pod niekoho vplyvom. Čo je najpodstatnejšie, uvedenia akýchkoľvek dôkazov, ktoré by potvrdzovali nielen pravdivosť týchto konštrukcií, ale aj súvis týchto tvrdení so zmanipulovanosťou tendra, sa čitateľ v článku nedočká. Naopak denník si vystačil s označením prakticky ľubovoľných podnikateľov, v tomto prípade I. Kmotríka či v Česku pôsobiaceho A. Chreneka a iných ako blízkych strane SMER-SD. Na základe čoho, akých faktických skutočností však toto denník tvrdí sa, samozrejme, nedozvedáme ani slovo.
S ľútosťou musíme teda konštatovať, že takúto „žurnalistiku“, stojacu výlučne na všeobecných tvrdeniach a ľubovoľne vystavaných konštrukciách možno bez preháňania prirovnať k šíreniu klebiet na úrovni "jedna pani povedala". Čo je na denník, napriek všetkému sa označujúci ako mienkotvorný, príliš slabý výkon.