ART FILM NEWS
Počas 23. Art Film Festu pokrstia v nedeľu 21. júna v Kursalone v Trenčianskych Tepliciach publikáciu Film ako voľný verš režiséra Eduarda Grečnera. Knihu uvedie do života estetik filmu Peter Michalovič. Dielo tvorí súbor portrétov a úvah o vybraných slovenských a zahraničných filmových tvorcoch, ich dielach, ale i rôznych kontextoch dejín kinematografie. Grečner v nich uvažuje o filme ako o poézii, zameriava sa na fenomén autorského filmu. Prezentuje vlastné filmové myslenie tým, že predstavuje diela kolegov režisérov a zároveň spomína na udalosti vývoja slovenskej filmovej kultúry.
"Ťažko mi je povedať, o aký druh literatúry v mojom prípade ide. Písal som o filme ako gymnazista, ako poslucháč FAMU, ako dramaturg i ako režisér či pedagóg. Boli to rôzne žánre, ale ja som v podstate zakaždým písal svoje dojmy o filme a tvorcoch, ako som ich cítil a čo vo mne vyvolávali. Preto ich nazývam úvahami, lebo ako úvahy aj vznikali. Súčasná podoba mojich textov je teda akýmsi výsledkom môjho citového zaujatia filmom," vyjadril sa autor.
Názov knihy Film ako voľný verš odkazuje na Grečnerov rovnomenný text z roku 1964. "Texty som si začal ukladať do súčasnej podoby, keď som asi pred 25 rokmi začal o filme 'iba hovoriť' a mal som poslucháčov na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a potom na Akadémii umení v Banskej Bystrici," vysvetlil Grečner. "Bolo potrebné zvoliť uhol pohľadu, pretože dejiny filmu som prednášať nechcel a ani nevedel. Hovoril som o tom, čo mňa samého bytostne zaujímalo. Bol to postupujúci vývoj filmového jazyka od jeho zrodu až k súčasným vrcholom a nedozerným perspektívam filmovej formy. Tak vznikol výber, ktorý tvorí akúsi os knihy. Spolu s redaktorom Martinom Kaňuchom sme do tej osnovy pridali úvahy o slovenskej tvorbe a o tvorcoch, ktorých tvorba ma najviac oslovila a priťahovala najmä vysokou úrovňou a bohatstvom výrazových postupov a tešila tým, že je už nielen slovenská, ale i svetová," doplnil 83-ročný filmár.
Zo slovenských tvorcov svoj obdiv i kritické poznámky venuje Grečner v publikácii Karolovi Plickovi, Paľovi Bielikovi, Štefanovi Uhrovi, Elovi Havettovi, Jurajovi Jakubiskovi i Dušanovi Hanákovi. Zo svetových tvorcov sa venuje napríklad neorealistickému hnutiu v povojnovej kinematografii a jeho vplyvu na slovenskú tvorbu - dielam Roberta Bressona, Michelangela Antonioniho, Orsona Wellesa, Jeana-Luca Godarda, Alfreda Hitchcocka, aj Sergeja Paradžanova či Krzysztofa Kieslowského.
"Pre mňa osobne je vydanie knihy veľkou udalosťou, v mnohom sviatočnou, pretože doteraz som uverejňoval knižne iba poéziu. Literárna poézia ma vlastne doviedla k poznaniu, že medzi poéziou a filmom jestvuje silné puto, rovnako silné a inšpiratívne, ako je oddávna medzi filmom a výtvarným umením. Tak o tom doživotne uvažujem," uzavrel Grečner.
Eduard Grečner je významnou režisérskou osobnosťou slovenskej kinematografie od 60. rokov 20. storočia. Po štúdiách na pražskej FAMU začal od roku 1954 pracovať ako lektor, dramaturg, asistent réžie a neskôr ako režisér v Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Ako režisér debutoval hraným filmom Každý týždeň sedem dní (1964), po ktorých nasledovali filmové adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967). Počas normalizácie pracoval ako dabingový režisér až do roku 1991. K réžii hraného filmu sa vrátil v roku 1992 filmom Pozemský nepokoj a v roku 1996 filmom Jaškov sen. Počas svojho tvorivého pôsobenia sa pravidelne venoval teoretickej publikačnej činnosti, písal recenzie a kritiky o filmoch a literatúre v časopisoch Mladá tvorba a Kultúrny život. Dnes pôsobí ako pedagóg na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici.
©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
