MEDIA NEWS
Stranícki kolegovia z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sa snažia presadiť tresty za šírenie falošných správ, ktoré by podľa nich mohli ovplyvniť aj na budúcoročné parlamentné voľby.
"Cielené dezinformácie s úlohou destabilizovať štát by mali byť trestne stíhateľné," povedal dnes poslanec Patrick Sensburg médiám z vydavateľstva Funke Mediengruppe.
"Myslím, že rozumným opatrením by boli prísnejšie tresty, keďže (falošné správy) majú charakter cielenej kampane," uviedol zase ďalší poslanec za CDU Ansgar Haveling pre denník Rheinische Post.
"Rusko má záujem na tom, aby rozdelilo a znepokojilo našu spoločnosť, takže hrozba je veľká," povedal Haveling pre iný, regionálny denník Passauer Neue Presse.
Po tom, ako 8. novembra v amerických prezidentských voľbách pomerne prekvapivo zvíťazil republikánsky kandidát Donald Trump, upriamila sa pozornosť verejnosti a médií na to, do akého mohli úsudky voličov ovplyvniť práve falošné správy vydávajúce sa za legitímne médiá.
Samotná Merkelová vo svojom nedávnom vyjadrení v nemeckom parlamente uznala, že práve takéto správy by mohli zohrať úlohu aj v budúcoročných parlamentných voľbách. Dožadovala sa preto zavedenia nových spôsobov, ktoré by umožnili reguláciu informácií, a tiež sprísnenia opatrení proti nenávistným prejavom.
Počet väznených novinárov v Turecku sa za posledných 12 mesiacov prudko zvýšil. Uviedla to vo svojej správe nezisková organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
V tureckých väzniciach je podľa jej informácií momentálne prinajmenšom stovka novinárov a spolupracovníkov médií, čo je o 22 percent viac než ich bolo v rovnakom období vlani.
Za takýto nárast podľa RSF môžu represívne zásahy tureckých orgánov po potlačenom júlovom pokuse o štátny prevrat. Práve po ňom totiž Ankara začala vykonávať rozsiahle zásahy voči médiám so zámerom umlčať kritikov vlády.
Organizácii sa doposiaľ podarilo zistiť, že zatknutie 41 osôb súviselo priamo s ich novinárskou činnosťou, ďalšie prípady ešte vyšetruje. "Stovky novinárov predviedli pred súd pre obvinenia z "urážky prezidenta" či "terorizmu", uviedla RSF a dodala, že viacerí z nich boli vzatí do väzby aj bez obvinení.
"V rámci totálneho honu na čarodejnice pozatýkali pri vstupnej bráne do Európy desiatky novinárov a Turecko zmenili na najväčšiu svetovú mediálnu väznicu," uviedol generálny tajomník RSF Christophe Deloire. "V rámci jedného roka zničil režim (prezidenta) Erdogana všetok pluralizmus v médiách a Európska únia na to nepovedala v podstate vôbec nič," dodal.
V rámci iných krajín zaznamenala RSF vysoké počty väznených novinárov v Číne, Iráne či Egypte. Celosvetovo je momentálne za mrežami dovedna 348 novinárov, čo je o 6 percent viac než v minulom roku.
Peruánska štátna televízia začala vysielať po prvý raz v histórii spravodajský program v kečuánčine, starobylom domorodom jazyku, ktorým hovorí približne osem miliónov obyvateľov stredoandského regiónu. Hodinový blok na TV Perú sa bude vysielať každý pracovný deň, a to aj v rozhlase.
Všetci novinári, ako aj členovia produkčného tímu, ktorí sa podieľajú na výrobe programe s názvom "My", sú rodenými hovorcami kečuánčiny. Peruánsky prezident Pedro Pablo Kuczynski podporil túto iniciatívu a tvorcom programu poslal pozdrav v kečuánčine. Vyjadril nádej, že program pomôže v boji proti diskriminácii.
Podľa moderátorky Marisol Menovej sa tak prispeje k povedomiu, že kečuánčina nie je iba jazykom chudobných alebo znevýhodnených. "Existuje tu určitý odpor, avšak Peruánci musia pochopiť, že týmto jazykom ako svojou materinskou rečou hovoria aj podnikatelia či univerzitní profesori," uviedla Menová, ktorú cituje BBC.
Kečuánčinu používali ako komunikačný prostriedok pôvodní obyvatelia Peru už pred príchodom španielskych kolonizátorov do Latinskej Ameriky v 16. storočí. V 70. rokoch 20. storočia bola kečuánčina v Peru vyhlásená popri španielčine za úradný jazyk, jej používanie však stále sprevádza spoločenská stigma.
Kečuánčina je v rozličnom rozsahu rozšírená okrem Peru aj v Argentíne, Bolívii, Brazílii, Čile, Ekvádore a Kolumbii. Bola hlavným jazykom ríše Inkov v predkolumbovskej Južnej Amerike v 13. až 16. storočí. Predstavitelia TV Perú vyhlásili, že plánujú spustenie podobných programov aj v ďalších domorodých jazykoch.
Copyright © TASR 2016
