Zomrel Bedřich Utitz
Vo veku 96 rokov zomrel vojnový veterán a novinár Bedřich Utitz. Bojoval pri Tobruku a potom u Dunkerque. Po vojne pracoval okrem iného v Československej tlačovej kancelárii alebo v Československom rozhlase. V roku 1998 prevzal Rad Tomáša Garrigua Masaryka, pred tromi rokmi sa potom stal laureátom Ceny Arnošta Lustiga.
Utitz sa narodil 20. novembra 1920 vo Viedni v židovskej rodine. V jeho 12 rokoch rodina zamierila späť do Prahy, odkiaľ pochádzal Utitzův otec. V Prahe študoval nemeckej reálne gymnázium vo Štěpánskej ulici, maturoval v septembri 1938. Počas mobilizácie sa márne snažil prihlásiť do čs. armády, po okupácii sa mu aj s celou rodinou (okrem otca, ktorý zomrel v polovici 30. rokov) podarilo emigrovať do Palestíny.
V roku 1940 sa konečne dostal do armády, slúžil v československej jednotke v Tobruku, neskôr ho prijali do dôstojníckej školy v Haife a v roku 1943 sa presunul do Británie. V radoch Československej samostatnej obrnenej brigády sa Utitz na jeseň 1944 zapojil do obliehania prístavu Dunkerque. V januári 1945 bol zajatý, po dvoch mesiacoch sa ale k jednotke vrátil pri výmene zajatcov.
Po vojne zamieril späť do Prahy a začal študovať chémiu, vysokú školu ale čoskoro opustil. Na jeseň 1945 ho aj vďaka znalostiam jazykov prijali do ČTK. Ako jej redaktor pôsobil napríklad v Berlíne. V roku 1949 nastúpil do tlačovej agentúry Telepress, ktorá slúžila na vysielanie propagandy do zahraničia. Po zániku agentúry, ktorá sa v roku 1951 stala nepriamu obetí procesu s Rudolfom Slánskym, pracoval Utitz ako knihovník v Ústavu pre experimentálne chirurgiu v pražskej Krči.
Do médií sa vrátil v roku 1954, kedy nastúpil do rozhlasu. Začínal v nemeckom jazykovom vysielanie a vypracoval sa až na vedúceho ústrednej redakcie zahraničného vysielania. V rokoch 1963 až 1965 zdržiaval na Kube, najprv pracoval v kubánskom vysielania pre Ameriku, neskôr sa stal spravodajcom Čs. rozhlasu. Po návrate z Kuby viedol až do okupácie v roku 1968 nemeckú sekciu zahraničného vysielania rozhlasu.
Po auguste 1968 sa Utitz podieľal na protiokupačním vysielanie a ešte v roku 1968 zamieril do SRN, najprv na ročnú neplatenú dovolenku. V roku 1969 zostal v emigrácii, kde zohnal prácu na tlačovom oddelení nemeckého ministerstva zahraničia. V roku 1971 spolu s Adolfom Müllerom založil v Kolíne nakladateľstvo Index, ktoré do konca 80. rokov vydalo na 200 titulov v Československu zakázaných autorov. Po novembri 1989 pôsobil ako dopisovateľ radu českých médií.
Copyright ČTK ©2017
