MEDIA NEWS
Britská rozhlasová a televízna stanica BBC čelí revolte pre
rozdiely v platoch mužov a žien. BBC bola totiž nútená zverejniť údaje o
príjmoch niektorých najlepšie platených hviezd a tie odhalili nielen to, že z
peňazí daňových poplatníkov vypláca niektorým moderátorom obrovské mzdy, ale
tiež, že dve tretiny ľudí s najvyššími príjmami sú muži.
BBC musela vyjsť v stredu (19.7.) s pravdou von. A ukázalo sa, že mzdy niektorých moderátorov dosahujú až 150.00 libier (169.520,26 eura) mesačne, prípadne viac.
Najlepšie plateným moderátorom je Chris Evans, ktorý v uplynulom finančnom roku (do 31. marca 2017) zarobil v BBC až 2,25 milióna GBP. A plat Garyho Linekera, ktorý moderuje Match of the Day, dosiahol 1,8 milióna GBP. Naproti tomu Claudia Winklemanová, najlepšie zarábajúca žena v BBC, ktorá moderuje Strictly Come Dancing, dostala "len" 500.000 GBP.
Dve tretiny z 96 najlepších zarábajúcich celebrít BBC sú muži. Päť z najlepšie platených pánov vlani dohromady zarobilo trikrát viac ako päť najlepšie platených žien.
A veľké rozdiely nie sú len medzi platmi mužov a žien v BBC. Ukázalo sa totiž, že Evans zarobil vlani zhruba tú istú sumu ako desať najlepšie platených príslušníkov etnických menšín a iných rás, ktorí dohromady zarobili minulý rok 2,24 milióna GBP.
BBC však stále zatajuje milióny libier, ktoré dostávajú najlepšie platené hviezdy vďaka medzere v pravidlách o zverejňovaní výšky miezd. Spoločnosť musela totiž odhaliť iba mzdy vyplácané priamo v rámci tzv. licenčného poplatku, teda bez programov, ktoré produkujú jej rýchlo sa rozvíjajúca komerčná dcérska spoločnosť alebo nezávislí producenti.
To znamená, že zverejnené mzdy niektorých moderátorov, vrátane Chrisa Evansa a Grahama Nortona, sú len časťou ich celkových príjmov a odmeny hviezd, ako sú David Dimbleby či Benedict Cumberbatch, neboli vôbec zverejnené.
Na niektoré programy sa tak stále vzťahujú pravidlá utajenia, napríklad na BBC Worldwide a jeho Top Gear, kde Evans vlani údajne zarobil dvojnásobok zverejneného platu (2,25 milióna GBP).
Okrem toho pre BBC pritom pracuje čoraz viac nezávislých produkčných spoločností, ktoré stoja napríklad za Question Time či populárnym Sherlockom.
BBC bola prinútená britskou vládou zverejniť platy niektorých moderátorov. Ide o citlivé informácie, pretože BBC je financovaná priamo daňovými poplatníkmi. Každá domácnosť, ktorá vlastní televízor alebo sleduje BBC online, prispieva na jej prevádzku sumou 147 GBP ročne.
BBC musela vyjsť v stredu (19.7.) s pravdou von. A ukázalo sa, že mzdy niektorých moderátorov dosahujú až 150.00 libier (169.520,26 eura) mesačne, prípadne viac.
Najlepšie plateným moderátorom je Chris Evans, ktorý v uplynulom finančnom roku (do 31. marca 2017) zarobil v BBC až 2,25 milióna GBP. A plat Garyho Linekera, ktorý moderuje Match of the Day, dosiahol 1,8 milióna GBP. Naproti tomu Claudia Winklemanová, najlepšie zarábajúca žena v BBC, ktorá moderuje Strictly Come Dancing, dostala "len" 500.000 GBP.
Dve tretiny z 96 najlepších zarábajúcich celebrít BBC sú muži. Päť z najlepšie platených pánov vlani dohromady zarobilo trikrát viac ako päť najlepšie platených žien.
A veľké rozdiely nie sú len medzi platmi mužov a žien v BBC. Ukázalo sa totiž, že Evans zarobil vlani zhruba tú istú sumu ako desať najlepšie platených príslušníkov etnických menšín a iných rás, ktorí dohromady zarobili minulý rok 2,24 milióna GBP.
BBC však stále zatajuje milióny libier, ktoré dostávajú najlepšie platené hviezdy vďaka medzere v pravidlách o zverejňovaní výšky miezd. Spoločnosť musela totiž odhaliť iba mzdy vyplácané priamo v rámci tzv. licenčného poplatku, teda bez programov, ktoré produkujú jej rýchlo sa rozvíjajúca komerčná dcérska spoločnosť alebo nezávislí producenti.
To znamená, že zverejnené mzdy niektorých moderátorov, vrátane Chrisa Evansa a Grahama Nortona, sú len časťou ich celkových príjmov a odmeny hviezd, ako sú David Dimbleby či Benedict Cumberbatch, neboli vôbec zverejnené.
Na niektoré programy sa tak stále vzťahujú pravidlá utajenia, napríklad na BBC Worldwide a jeho Top Gear, kde Evans vlani údajne zarobil dvojnásobok zverejneného platu (2,25 milióna GBP).
Okrem toho pre BBC pritom pracuje čoraz viac nezávislých produkčných spoločností, ktoré stoja napríklad za Question Time či populárnym Sherlockom.
BBC bola prinútená britskou vládou zverejniť platy niektorých moderátorov. Ide o citlivé informácie, pretože BBC je financovaná priamo daňovými poplatníkmi. Každá domácnosť, ktorá vlastní televízor alebo sleduje BBC online, prispieva na jej prevádzku sumou 147 GBP ročne.
Priatelia a kolegovia si dnes pripomenuli prvé výročie smrti
ruského novinára Pavla Šeremeta, ktorý prišiel o život pred rokom, keď jeho
auto vybuchlo v centre Kyjeva. Informovala o tom agentúra AP.
Šeremetovi priatelia, kolegovia a aktivisti sa dnes zišli na mieste, kde sa pred rokom tragédia odohrala, zapálili tam sviečky a položili kvety. Potom sa vydali k sídlu prezidentskej kancelárie, aby vyjadrili nespokojnosť s priebehom vyšetrovania tejto brutálnej vraždy, ktorej vyšetrovanie stále nie je ukončené, a to aj napriek prísľubom ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.
Nájsť čo najrýchlejšie vrahov novinára vyzval dnes ukrajinské úrady aj vedúci zastúpenia EÚ na Ukrajine Hugh Mingarelli, uviedla agentúra RIA Novosti.
Šeremet, v Bielorusku narodený ruský novinár, posledných päť rokov svojho života žil v Kyjeve, kde pracoval v internetovom denníku Ukrajinská pravda a v rozhlasovej stanici Radio Vesti. Predtým asi desať rokov pôsobil v ruských televíziách vrátane štátneho Prvého kanálu.
Ukrajinské médiá pred časom s odvolaním sa na zdroje blízke vyšetrovaniu vraždy informovali, že jednou z veľmi pravdepodobných verzií je aj tá, že Šeremeta zavraždili príslušníci niektorého z plukov domobrany.
Spočiatku sa vyšetrovatelia zaoberali tiež hypotézou, že motívom vraždy mohli byť Šeremetove novinárske aktivity či osobná nevraživosť. Novinári z Ukrajinskej pravdy pritom uvádzali, že ukrajinská tajná služba SBU Šeremeta sledovala. Bezpečnostné orgány však toto tvrdenie odmietali.
Šeremetovi priatelia, kolegovia a aktivisti sa dnes zišli na mieste, kde sa pred rokom tragédia odohrala, zapálili tam sviečky a položili kvety. Potom sa vydali k sídlu prezidentskej kancelárie, aby vyjadrili nespokojnosť s priebehom vyšetrovania tejto brutálnej vraždy, ktorej vyšetrovanie stále nie je ukončené, a to aj napriek prísľubom ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.
Nájsť čo najrýchlejšie vrahov novinára vyzval dnes ukrajinské úrady aj vedúci zastúpenia EÚ na Ukrajine Hugh Mingarelli, uviedla agentúra RIA Novosti.
Šeremet, v Bielorusku narodený ruský novinár, posledných päť rokov svojho života žil v Kyjeve, kde pracoval v internetovom denníku Ukrajinská pravda a v rozhlasovej stanici Radio Vesti. Predtým asi desať rokov pôsobil v ruských televíziách vrátane štátneho Prvého kanálu.
Ukrajinské médiá pred časom s odvolaním sa na zdroje blízke vyšetrovaniu vraždy informovali, že jednou z veľmi pravdepodobných verzií je aj tá, že Šeremeta zavraždili príslušníci niektorého z plukov domobrany.
Spočiatku sa vyšetrovatelia zaoberali tiež hypotézou, že motívom vraždy mohli byť Šeremetove novinárske aktivity či osobná nevraživosť. Novinári z Ukrajinskej pravdy pritom uvádzali, že ukrajinská tajná služba SBU Šeremeta sledovala. Bezpečnostné orgány však toto tvrdenie odmietali.
Na tri roky väzenia za ilegálne prekročenie hranice do
Náhorného Karabachu odsúdil dnes súd v Azerbajdžane ruského blogera Alexandra
Lapšina.
Lapšinova návšteva v Karabachu sa uskutočnila pred niekoľkými rokmi a pricestoval tam z Arménska, vysvetlila agentúra RIA Novosti.
Agentúra AP citovala Lapšinovho advokáta Eduarda Černina, podľa ktorého sa jeho mandant proti dnešnému rozsudku súdu odvolá. Vzhľadom na to, že prokurátor žiadal pre Lapšina trest odňatia slobody vo výške 6,5 roka, Černin dnešné rozhodnutie označil za "viac ako dobrý rozsudok".
Advokát dodal, že Lapšin dúfa, že bude vydaný do niektorej z krajín, ktorých je občanom. Lapšin má podľa agentúry RIA Novosti ruské, izraelské a ukrajinské občianstvo. Advokát pre RIA Novosti spresnil, že medzinárodné dohovory umožňujú, aby si Lapšin odpykal svoj trest v niektorej z nich.
Lapšina zadržali koncom roku 2016 v bieloruskom Minsku na základe žiadosti Azerbajdžanu, ktorý ho zaradil na "čierny zoznam" s menami ľudí, čo vycestovali do medzinárodne neuznanej republiky Náhorný Karabach bez toho, aby ich cestu schválili úrady v Baku.
Autonómna oblasť Náhorný Karabach je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, ale v roku 1988 v Stepanakerte oznámili jej vystúpenie z vtedajšej Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky. Vo vojenskom konflikte, ktorý potom vypukol, Azerbajdžan stratil kontrolu nad týmto územím.
Rokovania o pokojnom urovnaní tohto konfliktu sa začali v roku 1992: Azerbajdžan na nich trvá na zachovaní svojej územnej celistvosti. Záujmy Náhorného Karabachu na rokovaniach zastupuje Arménsko, keďže neuznaná republika nie je na ne prizvaná.
Od roku 1994, keď sa skončila vojna za odštiepenie Náhorného Karabachu od Azerbajdžanu, je tento región pod kontrolou ozbrojencov, ktorí o sebe tvrdia, že sú príslušníkmi miestnej arménskej menšiny. Azerbajdžan však deklaruje, že ide o príslušníkov arménskej armády.
Lapšinova návšteva v Karabachu sa uskutočnila pred niekoľkými rokmi a pricestoval tam z Arménska, vysvetlila agentúra RIA Novosti.
Agentúra AP citovala Lapšinovho advokáta Eduarda Černina, podľa ktorého sa jeho mandant proti dnešnému rozsudku súdu odvolá. Vzhľadom na to, že prokurátor žiadal pre Lapšina trest odňatia slobody vo výške 6,5 roka, Černin dnešné rozhodnutie označil za "viac ako dobrý rozsudok".
Advokát dodal, že Lapšin dúfa, že bude vydaný do niektorej z krajín, ktorých je občanom. Lapšin má podľa agentúry RIA Novosti ruské, izraelské a ukrajinské občianstvo. Advokát pre RIA Novosti spresnil, že medzinárodné dohovory umožňujú, aby si Lapšin odpykal svoj trest v niektorej z nich.
Lapšina zadržali koncom roku 2016 v bieloruskom Minsku na základe žiadosti Azerbajdžanu, ktorý ho zaradil na "čierny zoznam" s menami ľudí, čo vycestovali do medzinárodne neuznanej republiky Náhorný Karabach bez toho, aby ich cestu schválili úrady v Baku.
Autonómna oblasť Náhorný Karabach je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, ale v roku 1988 v Stepanakerte oznámili jej vystúpenie z vtedajšej Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky. Vo vojenskom konflikte, ktorý potom vypukol, Azerbajdžan stratil kontrolu nad týmto územím.
Rokovania o pokojnom urovnaní tohto konfliktu sa začali v roku 1992: Azerbajdžan na nich trvá na zachovaní svojej územnej celistvosti. Záujmy Náhorného Karabachu na rokovaniach zastupuje Arménsko, keďže neuznaná republika nie je na ne prizvaná.
Od roku 1994, keď sa skončila vojna za odštiepenie Náhorného Karabachu od Azerbajdžanu, je tento región pod kontrolou ozbrojencov, ktorí o sebe tvrdia, že sú príslušníkmi miestnej arménskej menšiny. Azerbajdžan však deklaruje, že ide o príslušníkov arménskej armády.
Copyright © TASR 2017
