MEDIA NEWS
Novinársky internetový projekt Otvorené médiá (Open Media), ktorého webová stránka je na žiadosť ruskej generálnej prokuratúry od stredy zablokovaná, oznámil, že ukončuje svoju činnosť. Vo štvrtok o tom informovala agentúra Interfax.
Redakcia vo svojom vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Telegram napísala, že "úrady, bohužiaľ, nepotrebujú mediálne projekty s kritickým pohľadom na to, čo sa deje v krajine: čím viac kritiky, tým kratšia je životnosť projektu. Ale aspoň sme sa o to pokúsili". Zároveň ubezpečila, že "nikdy nepracovala s nežiaducimi organizáciami".
Projekt Otvorené médiá bol spustený 1. septembra 2017. Bývalý ropný magnát Michail Chodorkovskij, žijúci v exile, mu prostredníctvom svojej spoločnosti Open press poskytol päťročný grant. Redakcia uviedla, že sa tým nikdy netajila, a dodala, že novinári zúčastnení na tomto projekte nemali žiadne zmluvy ani neregistrované vzťahy s inými Chodorkovského spoločnosťami.
Ruské úrady zablokovali v stredu večer dva internetové spravodajské portály kritické voči Kremľu, ktoré založil Chodorkovskij. Okrem Otvorených médií ide aj o spravodajský web MBCh. Ich webové stránky sú podľa agentúry AP neprístupné pre väčšinu používateľov v Rusku.
Oba portály uviedli, že od ruských úradov nedostali nijaké vysvetlenie, prečo ich zablokovali.
Projekt Otvorené médiá prostredníctvom služby Telegram informoval, že v stredu dostal od úradov niekoľko žiadostí, aby zo svojej stránky odstránil obsah, ktorý je v rozpore so zákonom. O aký konkrétny obsah malo ísť, však úrady nekonkretizovali.
V Rusku boli v posledných mesiacoch postavené mimo zákona viaceré investigatívne mediálne organizácie a ďalší novinári a neštátne subjekty boli vyhlásené za "zahraničných agentov". Tento výraz má negatívnu konotáciu ešte zo sovietskych čias. Subjekty, ktoré sú zaradené na zoznam zahraničných agentov, sú predmetom mimoriadnej vládnej kontroly a sú povinné sa takto označovať.
K rozsiahlym zásahom proti opozičným aktivistom a médiám, ktoré tamojšie úrady označujú za nepriateľské a podporované zo zahraničia, dochádza pred septembrovými parlamentnými voľbami, poznamenala agentúra Reuters.
Novozélandská vláda je terčom kritiky opozície za to, že spoluzakladateľovi spoločnosti Google Larrymu Pageovi povolila vstup do krajiny napriek obmedzeniam platným pre nerezidentov. Uviedol to vo štvrtok denník The Guardian.
Na Novom Zélande sú zavedené prísne kontroly na hraniciach, pričom sa od navrátilcov vyžaduje dvojtýždňová karanténa vo vládou zriadenom centre. Vstup do nich je väčšinou vyhradený len pre občanov Nového Zélandu a osoby s trvalým pobytom. Je však možné udeliť výnimku, ak niekto potrebuje cestovať na Nový Zéland z osobitných dôvodov.
Agentúra AFP poznamenala, že Page nemá trvalý pobyt na Novom Zélande. Počas pandémie údajne žije vo svojom sídle v ostrovnom štáte Fidži.
Minister pre imigráciu Kris Faafoi novinárov informoval, že Page požiadal o výnimku zo zdravotných dôvodov - kvôli lekárskemu vyšetreniu svojho syna.
Minister zdravotníctva Andrew Little v novozélandskom parlamente na otázku poslancov týkajúcu sa Pagea uviedol, že už v januári mu bola schválená žiadosť o prevoz jeho dieťaťa z Fidži v sprievode jednej dospelej osoby. Takýto postup platí v prípade každého, koho zdravotný stav si vyžaduje okamžitú lekársku starostlivosť a nemôže byť poskytnutá inde.
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová uviedla, že v čase, keď bol Page na Novom Zélande, nebola o jeho prípade informovaná. Dodala, že prípadov, keď bol v čase covidovej pandémie povolený prevoz pacienta na Nový Zéland, bolo asi sto, najmä z tichomorských ostrovov.
Minister zdravotníctva v tejto súvislosti spresnil, že každý, kto požaduje prevoz na Nový Zéland zo zdravotných dôvodov, potrebuje okamžitú liečbu, a preto sa nepodrobuje nariadenej karanténe.
Novozélandská opozičná strana ACT však vyzvala Ardernovej vládu, aby vysvetlila Pageovu kauzu dôkladnejšie, keďže stovky Novozélanďanov sú odlúčené do svojich rodín, lebo sa "nemôžu dostať cez hranice". Líder ACT David Seymour uviedol, že chápe Pageove dôvody pre cestu na Nový Zéland, veľa iných ľudí s podobnými problémami sa však nemá ako dostať do krajiny.
Spoločnosť Google založil Page v roku 1998 s americkým vedcom a podnikateľom ruského pôvodu Sergeyom Brinom. V rebríčku najbohatších ľudí sveta patrí Pageovi šieste miesto. Hodnota jeho majetku sa odhaduje na 121 miliárd dolárov.
Ruské úrady zablokovali v stredu večer dva internetové spravodajské portály kritické voči Kremľu, ktoré založil bývalý ropný magnát Michail Chodorkovskij. Otvorené médiá a MBCh médiá informovali, že ich webstránky sú neprístupné pre väčšinu internetových užívateľov v Rusku, uvádza agentúra AP.
Oba portály pritom uviedli, že od ruských úradov nedostali nijaké vysvetlenie toho, prečo ich zablokovali.
Podľa štátneho registra blokovaných webstránok, bol prístup na oba portály obmedzený na základe rozhodnutia generálnej prokuratúry. Register sa v tejto súvislosti odvolával na zákon umožňujúci blokovanie webstránok, ktoré podnecujú k hromadným nepokojom, extrémistickým aktivitám či účasti na nepovolených zhromaždeniach, približuje AP.
Platforma Otvorené médiá prostredníctvom služby Telegram informovala, že v priebehu stredy dostala od úradov niekoľko žiadostí o to, aby zo svojej webstránky odstránila obsah, ktorý je v rozpore so zákonom. O aký konkrétny obsah malo ísť, však úrady neuviedli.
V Rusku boli v posledných mesiacoch postavené mimo zákon viaceré investigatívne mediálne organizácie. K rozsiahlym zásahom proti médiám, ktoré tamojšie úrady označujú za nepriateľské a podporované zo zahraničia, dochádza pred septembrovými parlamentnými voľbami, uvádza agentúra Reuters.
Ruské úrady označili v júli viacerých novinárov z Otvorených médií a ďalších neštátnych subjektov za "zahraničných agentov".
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 sa platnosť tejto legislatívy rozšírila aj na médiá.
Pre mediálne spoločnosti a aj pre jednotlivých novinárov zaradenie medzi "zahraničných agentov" znamená komplikácie: majú napríklad zakázaný vstup do parlamentu, ruské úrady musia pravidelne informovať o svojej činnosti a musia tiež záväzne používať toto pridelené označenie.
Chodorkovskij je bývalý ropný magnát, ktorý bol odsúdený v údajne politicky motivovanom súdnom spore a v ruskom väzení si odsedel si desať rokov. Po tom, ako mu v decembri 2013 ruský prezident Vladimir Putin udelil milosť, odcestoval do zahraničia. V súčasnosti žije v Londýne.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v piatok vyhlásil, že v Rige, Tallinne a Varšave boli zriadené propagandistické centrá, ktoré školia ľudí - vrátane Rusov - na podvratnú informačnú kampaň vedenú v Rusku.
"Informácie sa dnes stali jednou zo zbraní. V Rige bolo vytvorené centrum propagandistickej stratégie, (podobné) centrá boli zriadené v Tallinne a vo Varšave," uviedol Šojgu podľa agentúry TASS v Krasnojarsku na stretnutí so zamestnancami podniku Krasmaš.
V samotnom Rusku podľa neho nijaké podobné centrum nie je, ale "v Európe ich je niekoľko", pričom za špecialistov na informačné útoky školia aj občanov Ruska.
Vysvetlil, že takéto centrá na Západe monitorujú internet a hľadajú tých, "ktorí nič dobré nepíšu" a potom ich naverbujú na prácu za finančnú odmenu. "Nie je to pár ľudí, sú ich desiatky," dodal Šojgu s tým, že ich vyplácajú každý štvrťrok.
Šojgu uviedol, že ruské ministerstvo obrany aj preto venuje informačnej politike veľkú pozornosť - vydáva denník Krasnaja zvezda, prevádzkuje televízny kanál Zvezda, ako aj rovnomennú rozhlasovú stanicu
Afganské fundamentalistické hnutie Taliban sa v piatok prihlásilo k zodpovednosti za vraždu riaditeľa tlačového a informačného centra afganskej vlády. Informovala o tom agentúra AFP.
K vražde došlo len niekoľko dní po tom, ako Taliban varoval, že svoje útoky zameria na vysokopostavených predstaviteľov vládneho režimu. Má ísť o odplatu za nárast náletov afganského letectva na pozície hnutia.
Hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid pre agentúru AP uviedol, že mudžahedíni v rámci "osobitnej operácie" zabili Dawu Chána Menapala, ktorý bol takto "potrestaný za svoje činy". Mudžáhid neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti.
Afganistan je pre novinárov jednou z najnebezpečnejších krajín na svete. K viacerým nedávnym útokom na civilné obyvateľstvo sa prihlásila džihádistická organizácia Islamský štát, ale podľa vlády zodpovednosť za väčšinu atakov najčastejšie nesie Taliban.
Bieloruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že objekt, ktorý televízia CNN vo svojej reportáži označila za možný väzenský tábor pre odporcov režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, je v skutočnosti vojenským objektom, informoval portál Meduza.io.
Bieloruský rezort obrany na svojom účte na sociálnej sieti Telegram uviedol, že areál slúži na uskladnenie raketových a delostreleckých zbraní. Podľa ministerstva tento objekt dobré pozná každé dieťa v obci Navakolasava, pretože na tomto mieste stojí už od 50. rokov minulého storočia.
Podľa Alexandra Babenka, jedného z vojakov, ktorí v objekte slúžia, sú tam uložené "exempláre" rádiotechnického vojska, protivzdušnej a protilietadlovej obrany. V objekte je moderný bezpečnostný systém a pracujú tam vojaci aj civilisti.
Ministerstvo uverejnilo aj vyjadrenie jedného z miestnych obyvateľov. Ten uviedol, že objekt "dokonale" pozná.
Rezort obrany tiež upozornil na to, že CNN zabudla vo vysielaní ukázať tabuľu s nápisom "vojenský objekt", a dodal, že "je pripravený prijať štáb CNN, aby mohli dokončiť svoje 'vyšetrovanie'".
Spravodajská televízia CNN v piatok publikovala reportáž, v ktorej informovala, že v Bielorusku pravdepodobne vzniká komplex, ktorý by mohol byť väzenským táborom pre odporcov režimu prezidenta Alexandra Lukašenka. V tejto súvislosti zverejnila aj videonahrávky natočené dronom, ktoré zobrazovali objekt v obci Navakolasava.
Copyright © TASR 2021
