Pred 95 rokmi sa 3. augusta 1926 začalo
pravidelné rozhlasové vysielanie na Slovensku
Vysielalo sa dvakrát do týždňa. A 2. októbra 1926 prešla bratislavská odbočka pražského Rádiožurnálu na každodenné vysielanie.
Z provizórneho štúdia vládnej budovy na Vajanského nábreží sa 3. augusta 1926 ozvali prvé tri slová prvej odvysielanej vety:
„Tu Rádiožurnál Bratislava."
Rozhlas sprevádzal mnohých od narodenia. Nie nadarmo vzniklo porekadlo:
„Je múdry jak rádio."
Rozhlas a spravodajstvo
Terajší šéf Rádiožurnálu vedúci odboru rozhlasového spravodajstva RTVS Oto Görner (na snímke hore) pripomína, že 95 rokov rozhlasového vysielania je spätých najmä so spravodajstvom, ale paradoxne:
„Rozhlasový „Rádiožurnál" toľko rokov nemá. Začal vysielať v roku 1990, no jeho meno aj keď v inej podobe má pôvod už na začiatku rozhlasu u nás, keď vtedajší Radiojournal začal 3.augusta 1926 vysielanie z Bratislavy."
"K tomuto jubileu želám všetkým poslucháčom, priaznivcom a tvorcom rozhlasového vysielania, aby bolo aj v tejto digitálnej dobe naďalej tým najlepším spoločníkom."
Od roku 1926 sa rozhlas na dlhé desaťročia až doteraz napriek silnej konkurencii internetu udržal ako zdroj poznania pre celé generácie Slovákov.
Deti na ňom vyrastali
Rovnako od detstva sprevádza aj riaditeľa Sekcie programových služieb Slovenského rozhlasu RTVS Michala Dzurjanina (na snímke dolu), odkedy si pamätá:
„Netušil som, že v ňom niekedy budem pracovať. Keď som doň v roku 1995 prvý raz nastupoval, pociťoval som veľkú hrdosť na svojich starších a slávnejších kolegov."
"Dnes je táto éra minulosť, pre nás však zostáva veľkou výzvou v nej pokračovať. Rozhlasu želám, aby sa čo najskôr podarilo nastaviť jeho systémové financovanie v záujme podpory kvalitného obsahu vysielania, ktoré nikto iný na trhu nezabezpečí."
V roku 95. výročia si pripomeňme aj hádam doteraz najznámejšieho moderátora Rádiožurnálu a to Michala Tvarožka. Vypočujme si jeho podmanivý hlasový prejav z archívu:
Žiaľ, práve v tomto roku 7. januára vo veku 78 rokov kultivovaný a poslucháčmi obdivovaný hlas Michala Tvarožka (na snímke dolu pri preberaní Krištáľového krídla v roku 2014) navždy zmĺkol:
„Dnes sa dbá viac na obsah, ako na formu jazykového prejavu, ale rádio by malo aj vychovávať. Aspoň dúfam, že je to ešte funkciou rozhlasu. Redaktor musí mať dobrú slovenčinu a schopnosť pýtať sa na možno aj banálne, bežné veci s trochou invencie, s trochou nápadu a možno aj s trochou vtipu."
"V prvom rade si však musí
vedieť získať dôveru od respondenta, lebo ak ten potom dokáže dobre
reagovať na otázky, redaktorská úloha je oveľa ľahšia."
Rozhlas prežil za takmer storočie nástupy a pády rôznych režimov. Sprevádzal generácie Slovákov aj v rozhodujúcich dejinných chvíľach.
Povstanie aj okupácia
Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica pracoval od 30. augusta 1944 až do 27. októbra 1944 počas Slovenského národného povstania. Po obnovení vysielania 16. apríla 1945 z Košíc podobné dramatické chvíle zažili jeho pracovníci 21. augusta 1968.
Zázrakom sa zachoval živý vstup z toho dňa, keď sovietski vojaci zastavili vysielanie. Moderoval ho už spomínaný Michal Tvarožek :
„Vstup bol z terajšieho námestia SNP v Bratislave. Za mnou bolo počuť streľbu, vtedy sa akurát strieľalo na kostol. My sme ležali aj s jednou paňou pod autom, aby nás to nezasiahlo. Jej sa gúľali dole zemiaky a plakala pritom."
Dnes na tieto udalosti spomíname s pietou. Rozhlasové dejiny sú skutočne, ako to pomenoval Oto Görner spojené najmä so spravodajstvom.
Napriek povedanému vysielanie Slovenského rozhlasu má oveľa širšie dosahy a odráža sa v ňom celé spektrum spoločenského poznania Slovákov a aj ich kultúry a dejín.
Foto: TASR a RTVS
