MEDIA NEWS
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že zverejnenie obsahu telefonátu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom predstavuje porušenie "diplomatickej etikety". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Diplomatická etiketa nepočíta s jednostranným únikom (takýchto) nahrávok," uviedol šéf ruskej diplomacie počas návštevy Vietnamu. Poznamenal tiež, že Moskva sa za obsah rozhovoru lídrov Francúzska a Ruska nemusí hanbiť. "Rokovania v zásade vedieme tak, aby sme sa nikdy nemali za čo hanbiť. Vždy povieme to, čo si myslíme, a sme pripravení na tieto slová reagovať a vysvetliť naše stanovisko," povedal.
Detaily dôverného telefonického rozhovoru lídrov Francúzska a Ruska, ktorý sa uskutočnil niekoľko dní pred spustením vojenskej invázie na Ukrajinu, zverejnila verejnoprávna televízna stanica France 2 v dokumente, ktorý mapuje odozvu šéfa Elyzejského paláca na vojnu na Ukrajine.
Lavrov na stretnutí so svojím vietnamským rezortným kolegom Bui Thanh Sonom v Hanoji apeloval na ochranu medzinárodného práva v období, keď "sa svet vyvíja komplikovaným spôsobom". Šéf ruskej diplomacie sa tak vyjadril v čase, keď západné krajiny práve Rusko obviňujú z porušenia medzinárodného poriadku vzhľadom na prebiehajúcu inváziu na Ukrajine, konštatuje agentúra Reuters. Európski lídri Moskvu vyzývajú, aby poslúchla nariadenie Medzinárodného súdneho dvora a stiahla svoje jednotky z Ukrajiny.
Reuters pripomína, že Rusko a Vietnam majú blízke vzťahy ešte od sovietskej éry a Hanoj doteraz neodsúdil vojenskú ofenzívu Kremľa na Ukrajine, ktorú Moskva nazýva "špeciálnou operáciou".
"Vietnam je dôležitým partnerom (Ruska) z ASEAN-u (Združenia krajín juhovýchodnej Ázie)... a vzťahy oboch krajín sú založené na dejinách a ich spoločnom boji za spravodlivosť," povedal Lavrov.
Ruský minister zahraničia pricestoval do Hanoja v čase, keď si obe krajiny pripomínajú desiate výročie svojho "komplexného strategického partnerstva". V priebehu tohto týždňa odcestuje aj do Indonézie, kde sa zúčastní na stretnutí šéfov diplomacie krajín G20.
Holandská polícia zadržala v súvislosti s vraždou známeho reportéra a investigatívneho novinára Petera R. de Vriesa ďalších dvoch podozrivých mužov, oznámila v utorok miestna prokuratúra. Podľa agentúry AFP je tak v spojitosti s prípadom vo väzbe už päť osôb.
Najnovšie zatknutými sú 27-ročný muž, ktorého zadržali na karibskom ostrove Curacao patriacom Holandsku a 26-ročný muž, ktorého zatkli v Španielsku. Obaja sú Holanďania.
Prokuratúra informovala, že muž zaistený na ostrove Curacao bude "čoskoro prevezený do pevninského Holandska", zatiaľ čo prípade muža zadržaného v Španielsku, požiadali holandské úrady Madrid o jeho vydanie. To by podľa prokuratúry "mohli trvať niekoľko týždňov".
De Vriesa postrelili vlani 6. júla, a to z bezprostrednej blízkosti na ulici v centre Amsterdamu. Novinár zomrel o deväť dní neskôr na následky zranení. Jeho smrť vyvolala v Holandsku šok a smútok; tisíce ľudí stáli v rade, aby mu vzdali poslednú poctu v amsterdamskom divadle.
Prokuratúra neposkytla ďalšie informácie o dvoch najnovšie zadržaných, niektoré holandské médiá však informovali, že ide o mužov, ktorí útok na 64-ročného novinára natočili, uvádza AFP.
V pondelok zadržala holandská polícia v poradí tretieho muža podozrivého zo zorganizovania vraždy novinára. Ide o 27-ročného Poliaka, ktorý už bol v tom čase vo väzbe v súvislosti s prípadom inej vraždy vykonanej vlani v októbri.
Pre vykonávateľov vraždy, 22-ročného Holanďana a 36-ročného Poliaka, žiada prokuratúra doživotie. Proces s nimi sa začal v júni, pričom vynesenie rozsudkov sa očakáva 14. júla. Obaja účasť na vražde popierajú a na súde odmietli vypovedať.
Podľa prokuratúry boli títo dvaja podozriví zatknutí vlani necelú hodinu po streľbe v centre Amsterdamu. V aute, zastavenom na diaľnici neďaleko Haagu, bola aj zbraň, ktorou bol De Vries zastrelený. V aute sa nachádzal aj mobilný telefón, ktorý podľa prokuratúry obsahoval správy súvisiace s jeho vraždou.
Motív útoku na novinára nie je známy. Existujú však náznaky, že súvisí s tým, že bol dôverníkom kľúčového svedka vo veľkom drogovom prípade.
Muž obvinený z odpálenia bomby v automobile, ktorá v roku 2017 na Malte usmrtila novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú, sa priznal. Čoskoro uvedie aj mená ďalších osôb zapojených do plánovania jej vraždy. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Muž menom George Degiorgio v rozhovore pre Reuters povedal, že sa k činu prizná ešte pred súdnym pojednávaním pred porotou. "Chystám sa hovoriť so súdcom," povedal. Takisto uviedol, že poskytne svedectvo s cieľom oznámiť mená ďalších osôb, ktoré sa na vražde zúčastnili. Jeho cieľom je zníženie trestu pre seba a svojho brata Alfreda Degiorgia, ktorý je takisto obvinený v tomto prípade. Obaja až doteraz účasť na vražde popierali, píše Reuters.
Tretí obvinení Vince Muscat sa priznal v roku 2020 a bol odsúdený na 15 rokov väzenia výmenou za svedectvo o tomto prípade a ďalších trestných činoch.
V novembri 2019 z prípravy tejto vraždy prokuratúra obvinila podnikateľa Yorgena Fenecha, na jej vykonanie si najal bratov Degiorgiovcov a Muscata. Fenech obvinenia odmieta.
George Degiorgio sa v súčasnosti nachádza za mrežami. V rozhovore povedal, že ak by o novinárke vedel viac, za jej smrť by žiadal viac peňazí. Nie 150.000, ale desať miliónov eur, povedal. "Pre mňa to bola len práca. Bežná práca," uviedol pre Reuters. "Samozrejme, že mi to je ľúto," dodal.
Degiorgiovi právnici sa od roku 2021 pokúšajú získať preňho milosť výmenou za svedectvo o jeho úlohe pri vražde novinárky a ďalších trestných činoch. Odvolací súd na Malte 22. júna odmietol Degiorgiove právne námietky voči obvineniam. Súdny proces môže na základe tohto rozhodnutia pokračovať.
Protikorupčná investigatívna novinárka a blogerka Caruanová Galiziová zahynula v októbri 2017 pri výbuchu bomby nastraženej v jej aute. Úrady z toho obvinili bratov Degiorigiovcov a Muscata.
Copyright © TASR 2022
Európska komisia víta skutočnosť, že Európsky parlament prijal akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch, ktoré navrhla v decembri 2020. Legislatívny balík o digitálnych službách obsahuje prvý rozsiahly súbor pravidiel pre online platformy, od ktorých v našom každodennom živote závisíme. Tieto nové pravidlá sa budú uplatňovať v celej EÚ a pomôžu vytvoriť bezpečnejší, viac otvorený digitálny priestor založený na dodržiavaní základných práv. Európsky parlament prijal balík o digitálnych službách v prvom čítaní po politickej dohode, ku ktorej dospeli spoluzákonodarcovia: 24. marca tohto roku pri akte o digitálnych trhoch a 23. apríla pri akte o digitálnych službách. Zodpovednosť za presadzovanie týchto nových pravidiel pri najväčších online platformách pôsobiacich v EÚ má Komisia. Teraz robí všetky potrebné kroky na to, aby sa mohla zhostiť svojej úlohy, keď pravidlá nadobudnú účinnosť. Po tom, ako Európsky parlament balík o digitálnych službách v prvom čítaní prijal, musia teraz oba texty formálne prijať členské štáty (Rada Európskej únie). Po ich podpísaní sa akt o digitálnych službách aj akt o digitálnych trhoch uverejnia v Úradnom vestníku. Oba nadobudnú účinnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku, teda na jeseň tohto roku.
Podrobnosti:
Tlačová
správa
Akt
o digitálnych trhoch: Otázky a odpovede (aktualizácia)
Fakty o akte o digitálnych službách
