MEDIA NEWS
Odchádzajúci izraelský premiér Jair Lapid a minister obrany Benny Ganc trvajú na tom, že Izrael nedovolí, aby jeho vojakov vypočúval cudzí subjekt.
Reagovali tak na rozhodnutie ministerstva spravodlivosti USA, ktoré chce, aby americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) vypočul izraelských vojakov vo veci smrti palestínskej novinárky Šírín abú Aklaovej.
Ako v utorok informoval denník The Times of Israel (TOI), Spojené štáty sa k tejto záležitosti zatiaľ verejne nevyjadrili, ale nemenovaný izraelský predstaviteľ pre TOI potvrdil, že americkí predstavitelia informovali svojich izraelských kolegov o rozhodnutí začať vyšetrovanie FBI vzhľadom na to, že abú Aklaová bola aj americkou občiankou.
TOI pripomenul, že administratíva prezidenta USA Joea Bidena celé mesiace odmietala začať vo veci vlastné vyšetrovanie - namiesto toho sa spoliehala na vyšetrovanie vedené Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Kým izraelská armáda na základe svojho vyšetrovania tvrdí, že abú Aklaovú zasiahla guľka, ktorú pravdepodobne omylom vystrelil izraelský vojak, podľa palestínskej samosprávy sa novinárka stala terčom útoku.
Americkí demokrati a novinárkina rodina vyvíjali tlak, aby sa úrady v USA kauzou zaoberali. Práve tento tlak podľa TOI mohol zohrať roku pri rozhodnutí ministerstva spravodlivosti USA týkajúceho sa vypočúvania izraelských vojakov americkým FBI.
Lapid však v utorok vyhlásil, že vojaci izraelských obranných jednotiek "nebudú vypočúvaní FBI ani žiadnym cudzím orgánom alebo cudzou krajinou" - aj keď by šlo o spriatelené subjekty.
Súčasne oznámil, že dôrazný protest Izraela voči týmto zámerom bol "vyjadrený na príslušných (vládnych) úrovniach".
V podobnom duchu sa na sociálnych sieťach už v pondelok vyjadril aj izraelský minister obrany Ganc.
Novinárka bola smrteľne postrelená v máji, keď monitorovala situáciu na okupovanom západnom brehu Jordánu. V inkrimonovanom čase mala na hlave helmu a oblečenú ochrannú vestu označenú nápisom "press" (médiá). Táto palestínska novinárka, ktorá mala aj americké občianstvo, pokrývala izraelské operácie na palestínskych územiach zhruba dve desaťročia.
Copyright © TASR 2022
Dnes nadobúda účinnosť Akt o digitálnych službách, ktorý je novým prelomovým súborom pravidiel Európskej únie (EÚ) na vytvorenie bezpečnejšieho a zodpovednejšieho online prostredia. Na svojej webstránke o tom informuje Európska komisia.
Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom. Vytvára nové komplexné povinnosti pre online platformy s cieľom znižovať rozsah škôd a bojovať proti rizikám v online prostredí, zavádza silnú ochranu práv používateľov v online prostredí a pre digitálne platformy buduje jedinečný nový rámec transparentnosti a zodpovednosti. Tieto pravidlá, ktoré boli navrhnuté ako ucelený a jednotný súbor pravidiel pre EÚ, poskytnú používateľom novú ochranu a podnikom právnu istotu na celom jednotnom trhu. Akt o digitálnych službách je celosvetovo prvým regulačným súborom nástrojov svojho druhu a poslúži aj ako medzinárodné referenčné kritérium pre regulačný prístup k online sprostredkovateľom.
Pre online sprostredkovateľské služby sa ním zavádza komplexný nový súbor pravidiel, podľa ktorého budú musieť navrhovať svoje služby a postupy. K novým pravidlám patria nové povinnosti na obmedzenie šírenia nezákonného obsahu a nezákonných produktov v online prostredí, na zvýšenie ochrany maloletých, či na poskytnutie väčšieho výberu a lepších informácií používateľom. Povinnosti rôznych online aktérov zodpovedajú ich úlohe, veľkosti a vplyvu v online ekosystéme.
Široký rozsah nových povinností týkajúcich sa transparentnosti, ktorých cieľom je zvýšiť zodpovednosť a posilniť dohľad, napríklad prostredníctvom nového mechanizmu označovania nezákonného obsahu, budú musieť dodržiavať všetci online sprostredkovatelia. Pre platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov sa však zavádza osobitný režim. Na tieto veľmi veľké online platformy alebo internetové vyhľadávače sa budú vzťahovať aj ďalšie povinnosti vrátane každoročného komplexného hodnotenia rizík, ktoré môžu v online prostredí ich služieb spôsobiť škody. V rámci aktu o digitálnych službách sa budú musieť zaviesť vhodné opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré budú predmetom nezávislého auditu služieb a zmierňujúcich opatrení.
Menšie platformy a startupy budú mať výhodu v podobe užšieho súboru povinností, osobitných výnimiek z určitých pravidiel aj v podobe zvýšenia právnej zrozumiteľnosti a istoty, pokiaľ ide o fungovanie na celom jednotnom trhu EÚ.
Akt o digitálnych službách vytvára bezprecedentnú úroveň verejného dohľadu nad online platformami v celej Únii, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Komisia má právomoc vykonávať priamy dohľad nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi. Okrem toho bude musieť každý členský štát určiť koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude vykonávať dohľad nad inými subjektmi v rozsahu pôsobnosti aktu a v prípade nesystémových otázok aj nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi. Vnútroštátni koordinátori a Európska komisia budú spolupracovať prostredníctvom Európskeho výboru pre digitálne služby. Tento celoúnijný mechanizmus spolupráce sa vytvorí medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a Komisiou.
Komisia zriaďuje aj Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT), ktoré ju pri vykonávaní úlohy dohľadu podporí internými a externými multidisciplinárnymi poznatkami. Centrum bude poskytovať podporu pri posudzovaní toho, či je fungovanie algoritmických systémov v súlade s povinnosťami riadenia rizík, ktoré sa v Akte o digitálnych službách stanovujú pre veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače s cieľom zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie.
Po nadobudnutí účinnosti Aktu o digitálnych službách budú mať online platformy tri mesiace, do 17. februára 2023, na to, aby na svojich webových sídlach zverejnili počet aktívnych koncových používateľov. Komisia zároveň všetky online platformy vyzýva, aby jej tieto zverejnené počty oznámili. Na základe počtu používateľov následne posúdi, či by sa mala platforma označiť za veľmi veľkú online platformu alebo veľmi veľký internetový vyhľadávač. Po tomto rozhodnutí Komisie bude mať dotknutý subjekt štyri mesiace na to, aby splnil povinnosti vyplývajúce z Aktu o digitálnych službách. Členské štáty budú musieť posilniť postavenie svojich koordinátorov digitálnych služieb do 17. februára 2024, čo je všeobecný dátum začatia uplatňovania aktu o digitálnych službách, keď sa tento akt začne v plnej miere uplatňovať na všetky subjekty v jeho rozsahu pôsobnosti.
Miliardár Elon Musk vyhlásil, že Twitter, ktorý nedávno prevzal, je vo svojom srdci softvérová a serverová spoločnosť a chce, aby sa zamestnanci do štvrtka večera rozhodli, či chcú zostať súčasťou podniku. Uvádza to v e-maili zamestnancom, ktorým napísal, že pri budovaní „prelomového Twitteru 2.0“ budú musieť byť mimoriadne neoblomní. Na úspech podľa neho budú potrebné dlhé hodiny práce s vysokou intenzitou.
Musk povedal, že Twitter bude oveľa viac poháňaný technikou, pričom väčšinu tímu budú tvoriť zamestnanci, ktorí píšu „skvelý kód“. Ak chcú zamestnanci byť súčasťou „nového Twitteru“, majú kliknúť na odpoveď „áno“ v odkaze priloženom v e-maili. Kto tak do štvrtka neurobí, dostane trojmesačné odstupné.
Miliardár dokončil akvizíciu Twitteru za 44 miliárd dolárov koncom októbra. Už 4. novembra prepustil prostredníctvom e-mailu veľkú časť pracovnej sily, ktorá bola vo firme na plný úväzok, a chystá sa eliminovať nespočetné množstvo pracovných miest na dobu určitú.
©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
