MEDIA NEWS
Spoločnosť Meta, ktorá je vlastníkom sociálnej siete Facebook, dostala v pondelok rekordnú pokutu vo výške 1,2 miliardy eur za prenos údajov používateľov z EÚ do Spojených štátov, čo bolo v rozpore s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím.
V pondelok to oznámil írsky regulačný orgán. Írska komisia pre ochranu údajov (DPC), ktorá koná v mene Európskej únie, spresnila, že Európsky výbor pre ochranu údajov jej nariadil vybrať "správnu pokutu vo výške 1,2 miliardy eur".
Spoločnosť Meta už naznačila, že sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá.
Európsky výbor pre ochranu údajov je nezávislý orgán EÚ s právnou subjektivitou, ktorého účelom je zabezpečiť konzistentné uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a podporovať spoluprácu medzi orgánmi EÚ na ochranu údajov
Írski regulátori začiatkom januára tohto roka pokutovali spoločnosť Meta za porušenie súkromia na internete a zakázali spoločnosti nútiť európskych používateľov, aby súhlasili s personalizovanými reklamami na základe ich online aktivity. DPC v januári udelila firme dve pokuty vo výške 390 miliónov eur. Prvá v hodnote 210 miliónov eur sa týkala porušenia pravidiel EÚ o ochrane súkromia na Facebooku, druhá v sume 180 miliónov eur na službe Instagram.
Exilová ruská novinárka Irina Bablojanová zverejnila výzvu, aby sa jej zdravotné problémy v Nemecku nespájali s fórom ruskej opozície, ktoré sa konalo koncom apríla v Berlíne. Súčasne potvrdila, že vyhľadala lekársku pomoc na berlínskej klinike Charité, kde sa po otrave v roku 2020 liečil aj ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj, informovala v pondelok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Bablojanová vo svojom stanovisku zverejnenom na sociálnych sieťach uviedla, že jej zhoršený zdravotný stav nemá nič spoločné s aprílovým fórom organizovaným v Berlíne bývalým ruským oligarchom a súčasným kritikom Kremľa Michailom Chodorkovským.
Dodala, že jej problémy so zdravím sa začali niekoľko mesiacov pred týmto podujatím. "Tu vidím snahu kolegov spájať dve nesúvisiace udalosti," poznamenala Bablojanová kriticky.
Informovala, že nateraz nie je jasné, či v prípade jej zdravotných problémov ide o dôsledok otrávenia. Uviedla, že lekári na klinike Charité sa jej prípadom zaoberajú.
Vo svojom poste na sociálnych sieťach Bablojanová vyzvala novinárov, aby sa zdržali zverejňovania neoverených informácií, aj keď vyjadrila pochopenie pre "túžbu byť prvý", kto príde s prevratnou informáciou.
Prisľúbila súčasne, že keď sa všetko vyjasní, ona bude "prvá, kto o nich napíše".
Bablojanová zrejme reagovala na správy z víkendu, že nemecká polícia vyšetruje možné otrávenie ruskej novinárky a aktivistky, ktoré sa na konci apríla zúčastnili na konferencii v Berlíne a hlásili zdravotné problémy.
Spomínanou aktivistkou je zrejme Natalia Arno z nadácie Slobodné Rusko/Free Russia Foundation, ktorá už desať rokov žije v USA. Tá o svojich zdravotných problémoch informovala na sociálnej sieti.
Reakcii nemeckej strany predchádzalo zverejnenie článku spravodajského webu Agentstvo z minulého týždňa, v ktorom sa píše, že za posledné dva roky sa u najmenej štyroch ľudí - kritikov Kremľa alebo vojny na Ukrajine - objavili buď príznaky možnej otravy, alebo do ich bytov či domov vnikli neznáme osoby, ktoré by mohli byť spájané s ruskými tajnými službami.
Kremeľ popiera akékoľvek spojenie s viacerými potvrdenými alebo predpokladanými prípadmi otravy, ktorým boli vystavení i známi Putinovi kritici - okrem Navaľného napríklad aj politik a novinár Vladimir Kara-Murza. Obaja sú v súčasnosti v ruskom väzení.
V prípade Navaľného nezávislé európske laboratóriá v roku 2020 konštatovali, že bol vystavený nervovoparalytickej látke novičok.
Kara-Murza mal príznaky zodpovedajúce otrave dvakrát - v roku 2015 a v roku 2017.
Stanica RFE/RL doplnila, že v roku 2018 bol v anglickom meste Salisbury nervovoparalytickou látkou novičok otrávený bývalý agent ruskej vojenskej rozviedky Sergej Skripaľ a jeho dcéra. Na základe dôkazov poskytnutých britskými úradmi sa predpokladá, že tento útok vykonali agenti ruskej vojenskej rozviedky.
Bieloruského aktivistu a novinára Ramana Prataseviča, ktorého začiatkom mája odsúdili na osem rokov väzenia, údajne omilostili. Informuje o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa na bieloruské štátne médiá.
"Práve som doslova podpísal všetky príslušné dokumenty, v ktorých sa uvádza, že som bol omilostený," povedal Pratasevič novinárom. "Je to, samozrejme, skvelá správa," citovala tohto novinára a aktivistu bieloruská agentúra BelTA.
Prataseviča pritom len začiatkom mája v Bielorusku odsúdili na osemročné väzenie za podnecovanie terorizmu, organizovanie masových nepokojov, hanobenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a ďalšie trestné činy.
Samotný novinár sa k svojim údajným "trestným činom" priznal vo viacerých vystúpeniach v bieloruskej štátnej televízii. Podľa kritikov však boli jeho "priznania" urobené pod nátlakom.
Tento aktivista je jedným zo zakladateľov bieloruskej opozičnej mediálnej platformy Nexta a žil v exile.
Prataseviča spolu s jeho priateľkou zadržali 23. mája 2021 na letisku v bieloruskej metropole Minsk. Lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z Atén do Vilniusu, v ktorom bol aj Pratasevič, tam totiž po odklonení muselo núdzovo pristáť pre údajnú bombovú hrozbu, ktorá sa ukázala ako falošná. Zadržanie novinára a jeho priateľky spoločne s odklonom lietadla vyvolalo vo svete pobúrenie. USA, Kanada, EÚ aj Británia uvalili na Minsk pre tento incident sankcie.
Spravodajský kanál Nexta pomáhal s mobilizáciou demonštrantov počas masových protestov proti deklarovanému víťazstvu bieloruského lídra Alexandra Lukašenka v prezidentských voľbách konaných v auguste 2020. Protesty vyústili k tvrdým zásahom a zatknutiu, uväzneniu či prinajmenšom exilu väčšiny popredných predstaviteľov opozície.
Samotná Nexta bola medzičasom v Bielorusku označená za "teroristickú organizáciu" a zakázaná. Ďalší dvaja zakladatelia Nexty — Sciapan Pucila a Jan Rudzik — boli nedávno v neprítomnosti odsúdení na 20, respektíve na 19 rokov väzenia.
Copyright © TASR 2023
