MEDIA NEWS
Novinári, mediálne organizácie, aktivisti, akademici, umelci a výskumníci by mali byť chránení pred nepodloženými a zneužívajúcimi súdnymi konaniami. Upozornili na to v utorok poslanci Európskeho parlamentu (EP) z výboru pre právne veci v stanovisku k otázke strategických žalôb proti účasti verejnosti (SLAPP). Informuje o tom spravodajca TASR.
Za pozíciu výboru k novým celoúnijným pravidlám na zabezpečenie ochrany pred nepríjemnými žalobami proti účasti verejnosti sa vyslovilo 15 poslancov, jeden bol proti a jeden sa zdržal hlasovania.
Nový návrh obsahuje záruky proti strategickým žalobám proti účasti verejnosti a jej hrozbám. Podľa europoslancov ide o nepodložené a zneužívajúce právne kroky na umlčanie osôb pracujúcich vo verejnom záujme. Nové pravidlá sa budú uplatňovať zatiaľ iba v cezhraničných prípadoch, čiže keď žalovaný a žalobca nemajú sídlo v členskom štáte, kde prebieha súd.
V záujme zvýšenia celoeurópskej ochrany poslanci rozšírili definíciu cezhraničných prípadov o prípady, keď sa téma sporu týka viac ako jednej krajiny a je prístupná elektronicky. A vyzvali krajiny EÚ, aby implementovali odporúčania eurokomisie aj pre vnútroštátne prípady SLAPP.
Osoby, na ktoré sa zameriava SLAPP, by mohli požiadať o predčasné zamietnutie svojho prípadu. Bolo by na žalobcovi dokázať, že prípad nie je neopodstatnený. Žalobcovia by hradili aj trovy konania, zatiaľ čo obete SLAPP by mali právo na náhradu škody, vrátane poškodenia dobrého mena.
Prípady ohovárania by boli prípustné len na vnútroštátnom súde žalovaného. Poslanci rovnako chcú, aby členské štáty neuznávali rozsudky proti tým, na ktorých sa zameriavajú SLAPP v tretích krajinách a majú bydlisko na ich území. Naopak, tieto cieľové osoby by mali mať nárok na náhradu škody za SLAPP na vnútroštátnych súdoch.
Spravodajca EP pre túto oblasť, nemecký poslanec Tiemo Wölken po hlasovaní zdôraznil, že žaloby SLAPP sú hrozbou pre právny štát a vážne porušujú základné práva na prejav, informácie a slobodné združovanie.
"Ide o formu právneho obťažovania a zneužívania súdneho systému, ktorú čoraz viac využívajú mocní jednotlivci a organizácie, aby sa vyhli verejnej kontrole. Cieľom SLAPP nie je vyhrať prípad, ale zastrašiť a odradiť mnohých novinárov a aktivistov od šírenia informácií verejnosti, čo má za následok autocenzúru. Naše súdy by sa nemali považovať za ihrisko pre mocných jednotlivcov, spoločnosti a politikov a nemali by sa zneužívať na osobný prospech," vysvetlil Wölken.
Europarlament prijme svoju vyjednávaciu pozíciu na júlovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. O konečnej podobe právnej úpravy rozhodnú rokovania s členskými štátmi.
Novinári vplyvného francúzskeho týždenníka Journal du Dimanche (JDD) vstúpili do štrajku na protest proti vymenovaniu nového editora, ktorým sa stal 34-ročný novinár Geoffroy Lejeune, známy svojimi kontaktmi s krajnou pravicou.
Informoval o tom spravodajský web France Info a agentúra AFP dodala, že táto nominácia dokazuje posun médií a politiky vo Francúzsku smerom doprava.
Správa o Lejeuneovom vymenovaní mediálnou spoločnosťou Lagardere, ktorú nedávno kúpil konzervatívny miliardár Vincent Bollore, vyvolala minulý týždeň hromadné výpovede zamestnancov JDD, čo týždenník i jeho webovú stránku ochromilo.
Lejeune, ktorý má blízko k viacerým vysokopostaveným krajne pravicovým politickým predstaviteľom, "vyjadruje myšlienky, ktoré sú opakom hodnôt, ktoré JDD šíril posledných 75 rokov," uviedla vo svojom vyhlásení odborová organizácia JDD.
Francúzska ministerka kultúry Rima Abdul-Malaková sa pripojila k politikom ľavice, ako aj k skupine zástancov slobody médií - vrátane organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) -, ktorí vyjadrili znepokojenie nad tým, že taký dôležitý mediálny post dostal práve človek ako Lejeune.
Osem bývalých redaktorov novín označilo Lejeuneovo vymenovanie za "provokáciu a za dôkaz toho, že krajná pravica sa teraz pokojne inštaluje v médiách". Vyjadrili aj rozhorčenie nad tým, že Bollore poprel identitu novín.
Lejeune bol donedávna redaktorom krajne pravicového týždenníka Valeurs Actuelles, ktorého vplyv pomáhal zvyšovať provokatívnymi titulkami a útokmi na francúzskych politikov a intelektuálov, doplnila AFP.
V roku 2019 približne 400 intelektuálov a vysokoškolských učiteľov v spoločnom liste kritizovalo tento týždenník za jeho útok- veľmi zlý a osobný - voči historikovi Benjaminovi Storovi, renomovanému znalcovi francúzskych koloniálnych dejín. Stora totiž jeden z článkov vo Valeurs Actuelles označil za antisemitský.
Týždenník Valeurs Actuelles opakovane písal aj o americkom finančníkovi židovského pôvodu Georgeovi Sorosovi, ktorého v roku 2018 na titulnej strane označil za "miliardára, čo sa sprisahal proti Francúzsku".
V roku 2021 bol týždenník Valeurs Actuelles uznaný za vinný z rasistických nenávistných prejavov po tom, ako uverejnil fiktívny príbeh a karikatúry zobrazujúce jednu z najvýznamnejších francúzskych poslankýň tmavej pleti ako nahú otrokyňu v reťaziach a so železným obojkom.
Počas kampane pred prezidentskými voľbami vo Francúzsku Lejeune podporil krajne pravicového mediálneho komentátora Érica Zemmoura.
O Lejeuneovi je tiež známe, že je blízkym priateľom Marion Maréchalovej, netere krajne pravicovej líderky Marine Le Penovej a vnučky Jeana-Marie Le Pena, zakladateľa medzičasom zlikvidovanej krajne pravicovej strany Národný front.
AFP informovala, že Bollore - konzervatívny katolík zo severozápadu Francúzska - postupne rozširuje svoje impérium - ovládol televízne kanály, časopis Paris Match, rozhlasovú stanicu Europe 1 a teraz aj JDD. Spravodajský kanál iTélé, ktorý získal v roku 2016, sa postupne zmenil na konzervatívnu platformu, ktorú kritici označujú za francúzsku obdobu americkej televízie Fox News blízkej exprezidentovi USA Donaldovi Trumpovi.
AFP konštatuje, že Lejeune je jedným z mnohých novinárov, komentátorov a intelektuálov, ktorí vo Francúzsku pomohli presunúť tvrdé názory na imigráciu a islam do hlavného mediálneho prúdu, čo odráža posun vo francúzskej politiky. Mnohí politici už
totiž v súkromných rozhovoroch pripúšťajú, že Le Penová by mohla byť budúcou francúzskou prezidentkou.
Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že k názorom Le Penovej - i Lejeunea – na imigráciu sa hlási väčšina Francúzov.
Copyright © TASR 2023
Spravodajská televízia CNN získala audionahrávku, v ktorej niekdajší americký prezident Donald Trump diskutuje o tom, že vlastní dokumenty podliehajúce utajeniu, ktoré neodtajnil. Nahrávka je z rozhovoru z júna 2021 v jeho rezorte Bedminster v New Jersey, ktorý Trump absolvoval s ľuďmi pracujúcimi na memoároch jeho niekdajšieho personálneho šéfa Marka Meadowsa. Záznam poskytuje nové detaily z rozhovoru a predstavuje kritické dôkazy v obžalobe špeciálneho vyšetrovateľa ministerstva spravodlivosti Jacka Smitha v súvislosti so zaobchádzaním bývalého prezidenta s utajovanými informáciami.
„Toto sú tie dokumenty,“ hovorí Trump v nahrávke, keď diskutuje o plánoch Pentagonu týkajúcich sa útoku na Irán. CNN poukazuje na to, že tento citát sa v obžalobe neuvádza. Trump tiež odkazuje na niečo, čo nazýva „vysoko dôverné“ a zdá sa, že to ukazuje ostatným v miestnosti. V dvojminútovej nahrávke je tiež počuť, ako Trump s ostatnými vtipkuje o utajených e-mailoch niekdajšej ministerky zahraničia Hillary Clintonovej, ktorá pre používanie súkromného e-mailového servera čelila vyšetrovaniu.
Tvrdenia bývalého prezidenta na nahrávke pritom zjavne podkopávajú jeho vyhlásenia z minulotýždňového rozhovoru vo Fox News, keď povedal, že pri sebe žiadne dokumenty nemal. „Nebol tam žiadny dokument. Bolo to obrovské množstvo papierov a všetkého ostatného, čo hovorilo o Iráne a iných veciach. A možno to bolo zadržané, alebo nemuselo, ale nebol to dokument. Nemal som dokument ako taký. Nebolo čo odtajňovať. Boli to články z novín, časopisov a článkov,“ vyjadril sa Trump.
Hovorca Trumpovej kampane Steven Cheung vo vyhlásení uviedol, že audionahrávka „poskytuje kontext dokazujúci, že zase raz prezident Trump nič zlé neurobil“.
Záznam zachytáva jednu z dvoch situácií spomínaných v obžalobe, v ktorej prokurátori tvrdia, že Trump ukazoval dôverné informácie osobám bez príslušných bezpečnostných previerok.
Trump tento mesiac pred súdom poprel vinu v prípade obvinení v súvislosti so zaobchádzaním s tajnými dokumentmi, ktoré mal v jeho floridskom sídle Mar-a-Lago. Bývalého prezidenta obvinili zo spáchania dovedna 37 trestných činov v súvislosti so zaobchádzaním s tajnými dokumentmi, marením spravodlivosti a nepravdivými vyhláseniami.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
