MEDIA NEWS
Federálny súd v New Yorku v stredu zamietol žiadosť bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa o nový súdny proces v spojitosti so žalobami za ohováranie a sexuálny útok, ktoré naňho podala novinárka E. Jean Carrollová.
Ako informovala agentúra DPA citovaná agentúrou TASR, sudca Lewis Kaplan uviedol, že v máji, keď porota Trumpa uznala za vinného z ohovárania a napadnutia, nenastal žiadny justičný omyl, ako tvrdil exprezident USA.
Sudca v máji Trumpovi nariadil vyplatiť Carrollovej odškodné päť miliónov dolárov. Trump sa však proti rozsudku odvolal a neskôr voči Carrollovej podal žalobu za ohováranie za jej vyjadrenia o znásilnení, ktorého sa exprezident údajne dopustil v 90. rokoch minulého storočia.
Carrollová následne - v máji - podala voči exprezidentovi ďalšiu žalobu za ohováranie a napadnutie, a to za jeho vyjadrenia po ukončení súdneho procesu. Začiatok súdneho procesu v tejto veci bol vytýčený na 15. januára budúceho roka.
Novinárka exprezidenta zažalovala už v novembri roku 2019, keď ho obvinil z ublíženia na cti, ktorého sa Trump údajne dopustil v súvislosti s popieraním svojho konania, keď sa vyjadril, že Carrollová ani "nie je jeho typ". Novinárka uvádzala, že Trump tým poškodil jej povesť i kariéru.
Vlani v novembri novinárka podala žalobu aj za sexuálny útok. Využila pritom nový zákon, ktorý chráni obete sexuálnych útokov aj desaťročia po údajnom čine.
Na celom svete je takmer päť miliárd aktívnych používateľov sociálnych sietí, čo predstavuje vyše 60 percent svetovej populácie. Za posledný rok tak ide o 3,7-percentný nárast. Vyplýva to zo správy digitálnej spoločnosti Kepios, zverejnenej vo štvrtok. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
V správe sa tiež uvádza, že vo svete je celkovo 5,19 miliardy používateľov internetu, čo predstavuje 64,5 percenta svetovej populácie.
Veľké rozdiely sú v tomto smere medzi regiónmi. Vo východnej a strednej Afrike používa sociálne siete iba jedna osoba z 11. V Indii, ktorá je v súčasnosti najľudnatejšou krajinou sveta, ide o jednu osobu z troch.
Zvýšil sa aj čas strávený na sociálnych sieťach, a to o dve minúty na dve hodiny a 26 minút denne. Aj tu panujú veľké rozdiely: Brazílčania trávia na sociálnych sieťach v priemere tri hodiny a 49 minút denne, zatiaľ čo Japonci menej ako hodinu.
Priemerný používateľ sociálnych sietí používa sedem platforiem, uvádza správa.
Americká spoločnosť Meta vlastní aplikáciu WhatsApp a obľúbené sociálne siete Instagram a Facebook. Čína má aplikácie WeChat, TikTok a jej lokálnu verziu Douyin. Ďalšími platformami sú Twitter, Messenger a Telegram.
Spoločnosť Google oznámila, že pracuje na vývoji nástroja umelej inteligencie (AI), ktorý by mal pomôcť novinárom pri tvorbe titulkov a písaní článkov. Samotných žurnalistov by však tento nástroj nahradiť nemal, informuje v piatok TASR na základe správy agentúry AP.
"Takéto nástroje nemajú a ani nemôžu zastúpiť kľúčovú úlohu, ktorú majú novinári v spravodajstve, pri vytváraní článkov a overovaní faktov," uviedla spoločnosť Google, ktorá chce týmto spôsobom uľahčiť prácu novinárov a zvýšiť ich produktivitu.
Pripravovaný nástroj, ktorý v rámci Google pracovne nazývajú Genesis, predstavila spoločnosť najskôr popredným mediálnym organizáciám pôsobiacim v USA: denníku The New York Times, The Washington Post a spoločnosti News Corp., pod ktorú patria napríklad noviny The Wall Street Journal.
Podľa zdroja oboznámeného s vývojom nového nástroja by tento produkt mohol slúžiť ako určitý druh osobného asistenta pre novinárov, ktorý by automatizoval niektoré úlohy a ušetril tak čas pre iné, zodpovednejšie. Zároveň by mal predísť rizikám spojeným s používaním tzv. generatívnej umelej inteligencie, ktorá dokáže automaticky vytvárať rôzne druhy obsahov.
S rýchlo sa rozvíjajúcimi technológiami AI sú spojené obavy, či ich vývoj napokon nepovedie aj k tomu, že reálni novinári prídu o prácu, keďže mediálny sektor už teraz čelí nedostatku financií.
Nástroje AI, ako sú chatboti ChatGPT alebo Bard od spoločnosti Google, už teraz využívajú niektorí ľudia pri písaní e-mailov či iných dokumentov. Tieto systémy sú však podľa AP náchylné na šírenie nepravdivých informácií, čo bežný človek ani nemusí postrehnúť. To predstavuje riziko z hľadiska použitia v aplikáciách, ktoré majú napríklad zhromažďovať správy alebo poskytovať lekárske poradenstvo.
V ideálnom svete by technológia, ktorú vyvíja aj Google, mohla napríklad dokumentovať a podávať správy o verejných zasadnutiach, na ktorých nie sú prítomní novinári, povedala expertka na mediálnu etiku Kelly McBrideová z výskumného inštitútu Poynter.
Mediálne inštitúcie by však zároveň nemali zabúdať na to, že takéto nástroje môžu generovať aj chyby a nepresnosti, ktoré by mohli poškodiť ich reputáciu a v konečnom dôsledku spôsobiť škody, ktoré by boli väčšie než súvisiace finančné výhody. "Bude to skôr znižovanie kvality a množstvo drobností, ktoré by mohli narušiť dôveru v spravodajské médiá," domnieva sa McBrideová.
Profesor žurnalistky Jeff Jarvis zo City University of New York zhrnul, že umelá inteligencia má nepochybne svoje plusy i mínusy. "Ak táto technológia dokáže spoľahlivo poskytovať faktické informácie, novinári by mali tento nástroj používať," zdôraznil Jarvis. Zároveň však varoval pred rizikami napríklad pri témach, ktoré si vyžadujú určité kultúrne porozumenie a orientáciu v rôznych nuansách danej problematiky.
Copyright © TASR 2023
Deň po tom, ako Juhoafrická republika oznámila, že ruský vodca Vladimir Putin sa predsa len nezúčastní na augustovom samite krajín BRICS v Johannesburgu, kde by mu na základe medzinárodného zatykača hrozilo zatknutie, rozbehla sa naplno kremeľská propagandistická mašinéria. Upozorňuje na to portál Politico.
„Putin nepôjde do Afriky. Afrika príde do Ruska,“ hlása článok, ktorý vo štvrtok zverejnila ruská štátna tlačová agentúra Ria Novosti.
Medzinárodný trestný súd v marci vydal na Putina zatykač za jeho rolu pri únosoch detí z okupovaných území Ukrajiny do Ruska a Juhoafrická republika je signatárom Rímskeho štatútu ICC, ktorý vyžaduje zatknutie každého, na koho ICC vydal zatykač.
Autor ruského článku Petr Akopov však tvrdí, že Putinovo vynechanie účasti je len odrazom „nového svetového poriadku, ktorý sa formuje“.
Akopov síce pripúšťa, že Putin „nepoletí do Juhoafrickej republiky“ z dôvodu „zatykača vydaného Medzinárodným trestným súdom“, ale dodáva, že to neovplyvní rusko-juhoafrické vzťahy, keďže juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa sa má koncom mesiaca zúčastniť na samite afrických lídrov v Petrohrade.
„Samotný samit BRICS bude aj tak ďalším krokom k budovaniu nového, postzápadného sveta,“ konštatuje Akopov, ktorý je známym propagandistom Kremľa a Európska únia na neho uvalila sankcie za „podporu ... akcií alebo politík, ktoré podkopávajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“.
V inom stĺpčeku, ktorý Ria Novosti zverejnila dva dni po začiatku plnohodnotnej invázie Moskvy na Ukrajinu, Akopov unáhlene oslavoval víťazstvo Ruska nad Ukrajinou, ale o deň neskôr, keď sa útok Kremľa stretol s tvrdším ukrajinským odporom ako sa očakávalo, ho agentúra stiahla.
Ruské štátne médiá sú známe tým, že publikujú texty, ktoré odrážajú agendu Kremľa. Štátom kontrolovaná stanica Russia Today (RT), ktorá pôvodne vznikla ako dcérska spoločnosť Ria Novosti, dostala za šírenie dezinformácií o vojne na Ukrajine zákaz vysielania v Európskej únii (EÚ).
Rozhodnutie Putina neprísť na samit je na základe „vzájomnej dohody“, uviedol úrad juhoafrického prezidenta. Rusko bude na samite, ktorý sa uskutoční 22. až 24. augusta, zastupovať minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Ekonomický blok BRICS tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika. Lídrov na augustový samit Juhoafrická republika pozvala predtým, ako ICC v marci vydal na Putina zatykač.
.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
