MEDIA NEWS
Americký exprezident Donald Trump vo štvrtok zverejnil svoju policajnú fotografiu na sociálnej sieti X (predtým Twitter). Je to jeho prvý príspevok na tejto platforme od januára 2021. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky denníka The New York Times (NYT).
Policajná fotografia zhotovená vo väznici v okrese Fulton v Georgii zachytáva mračiaceho sa Trumpa a obsahuje text spojený s prezidentskými voľbami v roku 2024. Ide o nápisy "zasahovanie do volieb" a "nikdy sa nevzdávaj".
Trump sa vo štvrtok prihlásil v tejto väznici, kde ho formálne zatkli v súvislosti s obvineniami z pokusu zvrátiť výsledky volieb v štáte Georgia v roku 2020. Následne ho prepustili na kauciu 200.000 dolárov.
Exprezident je jednou z 19 osôb, ktoré minulý týždeň v Georgii obžalovali z vydierania a celého radu volebných podvodov. Došlo k tomu po rozsiahlom vyšetrovaní jeho snáh zvrátiť volebnú porážku v tomto štáte. Trump sa v budúcoročných voľbách plánuje znova uchádzať o zvolenie.
Štvrtkový príspevok signalizuje návrat Trumpa na Twitter. Táto sociálna sieť zablokovala jeho účet po útoku Trumpových priaznivcov na washingtonský Kapitol 6. januára 2021, pripomína NYT. Twitter rozhodol, že Trump, vtedajší prezident, porušil pravidlá tejto platformy.
Miliardár Elon Musk, ktorý Twitter kúpil vlani v októbri, Trumpov účet v novembri obnovil. Exprezident však naďalej uprednostňoval svoju vlastnú sociálnu sieť Truth Social, ktorá má oveľa menej odberateľov.
Úrady v meste Atlanta v americkom štáte Georgia zverejnili v noci na piatok fotografiu exprezidenta USA Donalda Trumpa, zhotovenú vo väznici v okrese Fulton pre policajné účely po jeho formálnom zatknutí. Ide o vôbec prvú policajnú fotografiu bývalého prezidenta Spojených štátov v histórii. TASR informuje podľa agentúr AFP, AP a DPA.
Fotografia vznikla po tom, čo Trumpa vo štvrtok formálne zatkli vo väznici v Atlante v súvislosti s obvineniami z pokusu zvrátiť výsledky volieb v tomto americkom štáte v roku 2020.
Trumpovu fotografiu zverejnil médiám úrad tamojšieho šerifa, píše DPA.
Exprezident USA, ktorý sa v budúcoročných voľbách plánuje opätovne uchádzať o znovuzvolenie, vo štvrtok priletel do Atlanty, kde ho vo väznici v okrese Fulton formálne zatkli. Po zhruba 20 minútach, počas ktorých vznikla aj spomínaná policajná fotografia, Trump budovu väznice opustil a odletel späť domov do New Jersey. Výška jeho kaucie bola stanovená na 200.000 eur.
Trumpa začiatkom minulého týždňa v Georgii obžalovali z vydierania a celého radu volebných podvodov. Došlo k tomu po rozsiahlom vyšetrovaní jeho snáh zvrátiť volebnú porážku v tomto štáte. Obžalovaných bolo aj ďalších 18 ľudí vrátane bývalého šéfa prezidentskej kancelárie Marka Meadowsa a Trumpovho bývalého osobného právnika Rudyho Giulianiho, ktorý sa prihlásil v atlantskej väznici už v stredu.
Trump svoje formálne zatknutie označil za "výsmech spravodlivosti" a trestné stíhanie v prípade zvrátenia volebných výsledkov v Georgii za "zasahovanie do volieb", píše AFP.
Ruského opozičného blogera a aktivistu Maxima Kaca odsúdili vo štvrtok v neprítomnosti na osem rokov väzenia za šírenie údajných "dezinformácií" o ruskej armáde. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Maxim Kac po vlaňajšej ruskej invázii na Ukrajinu odišiel do exilu. Na svojom youtubovom kanáli však naďalej kriticky informuje o tomto konflikte a jeho príspevky aktuálne odoberá viac než 1,5 milióna užívateľov.
Aktivista figuruje na ruskom zozname hľadaných osôb aj v registri tzv. zahraničných agentov, a to so zdôvodnením, že jeho "protiruské" aktivity údajne financuje Ukrajina.
Proces s Kacom prebehol v neprítomnosti pred moskovským súdom. Napokon ho uznali za vinného z toho, že pod zámienkou poskytovania dôveryhodného spravodajstva verejne šíril "dezinformácie" o ruskej armáde, za čo mu hrozilo až desať rokov väzenia.
Obžaloba sa podľa správ ruských štátnych médií konkrétne týkala videa z apríla 2022, v ktorom vraj Kac obvinil ruskú armádu z útokov a zločinoch voči civilistom na Ukrajine.
Rusko po vlaňajšej totálnej invázii na Ukrajinu spustilo bezprecedentné represie voči kritikom vlády. Na väzenské tresty alebo pokuty boli odsúdené už desiatky ľudí, ktorí sa kriticky vyjadrili k ruskej agresii na Ukrajine.
Od tohto piatka musí 19 najväčších a najznámejších online platforiem ako Facebook, Google alebo TikTok uviesť do platnosti prísnejšie pravidlá na ochranu a bezpečnosť v online priestore EÚ. V prípade nesúladu s európskymi pravidlami uvedenými v Zákone o digitálnych službách (DSA) budú platformy čeliť vysokým finančným pokutám, informuje spravodajca TASR.
Týždenník Politico v tejto súvislosti upozornil, že európsky zákon, ktorý pripravil eurokomisár pre vnútorný trh Thiery Breton, má globálny vplyv, lebo sa ním musia riadiť platformy ako X (bývalý Twitter), Facebook, Google, Instagram, YouTube, Amazon, TikTok či Zalando.
Na týchto gigantov sa teraz vzťahujú prísnejšie povinnosti v oblasti nahlasovania a odstraňovania nelegálneho obsahu, boja proti dezinformáciám, ochrany neplnoletých a cielenia reklamy.
Nemecká prokuratúra v piatok uviedla, že vyšetruje pokus o vraždu ruskej novinárky žijúcej v Berlíne Jeleny Kosťučenkovej. Je jednou z troch novinárok v exile, ktoré mali príznaky možnej otravy. TASR správu prevzala z webových stránok denníkov The Guardian a The Wall Street Journal.
"Môžeme potvrdiť, že prebieha vyšetrovanie pokusu o vraždu novinárky Jeleny Kosťučenkovej," uviedol hovorca prokuratúry. Odmietol však poskytnúť ďalšie podrobnosti, čo zdôvodnil citlivosťou prípadu.
Kosťučenková informovala o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine. Vlani v októbri začala byť počas cesty vlakom z Mníchova do Berlína dezorientovaná, mala bolesti v oblasti brucha a opuchli jej končatiny.
"Keď som vystúpila z vlaku, uvedomila som si, že nedokážem prísť na to, ako sa dostať domov," napísala novinárka pred dvomi týždňami v literárnom časopise n+1.
Nezávislý ruskojazyčný investigatívny portál The Insider pred dvoma týždňami oznámil, že lekári, ktorí novinárku vyšetrili, uviedli, že tieto príznaky zodpovedali otrave.
The Insider ďalej uviedol, že v tom istom čase mali príznaky otravy aj ďalšie dve ruské novinárky žijúce v exile. Išlo o šéfku Nadácie Slobodné Rusko (Free Russia Foundation) Nataliu Arnovú, ktorá ochorela v máji v Prahe, a Irinu Bablojanovú, ktorá mala príznaky vlani v októbri v gruzínskej metropole Tbilisi.
Breton dozeral v júli na "záťažové testy" uvedených platforiem a už vtedy upozornil, že niektoré platformy zaostávajú pri plnení pravidiel. "Mali dosť času prispôsobiť sa novým povinnostiam. Skutočný test začína až teraz," cituje Politico Bretona.
V praxi to znamená, že veľké digitálne platformy budú musieť preukázať, že dokážu rýchlo odstrániť nezákonný obsah, ako je teroristická propaganda, bojovať proti dezinformáciám a šikanovaniu a objasniť zmluvné podmienky.
Súlad s pravidlami DSA budú kontrolovať nezávislými auditmi pod dohľadom Európskej komisie. Ak platformy nesplnia potrebné požiadavky, eurokomisia má právomoc vyšetriť každý prípad a uložiť pokuty do výšky šiestich percent celosvetového obratu dotknutej spoločnosti. V prípade opakovaného nedodržania pravidiel existuje hrozba zákazu jej aktivít na pôde EÚ.
Belgická televízia RTBF pripomenula, že TikTok a Meta (Facebook, Instagram) nedávno oznámili zmeny, aby sa prispôsobili novým pravidlám. Tento štvrtok zmeny oznámil aj Google s cieľom zaručiť používateľom väčšiu transparentnosť pri zacielení reklamy a moderovaní obsahu.
Desiatky predstaviteľov afrických médií v piatok vyzvali vojenský režim v Nigeri, aby rešpektoval slobodu tlače. Reagovali na viacero incidentov z obdobia po júlovom prevrate. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) organizovala spoločnú výzvu približne 80 osôb vrátane majiteľov médií vo francúzsky hovoriacich krajinách Afriky.
"Žiadame juntu, aby rešpektovala právo na informácie, na pluralizmus a nezávislosť médií," uvádza sa vo vyhlásení. Účastníci na vládu v Niamey apelujú, aby prispela k bezpečnosti miestnych a zahraničných novinárov.
Signatári vo výzve pripomínajú viaceré incidenty v období od prevratu z 26. júla, počas ktorých boli novinári na demonštráciách terčmi útokov, vyhrážok či zastrašovania. RSF uviedla, že podľa údajov sa množstvo útokov na novinárov od prevratu zvýšilo.
Junta 3. augusta zablokovala vysielanie francúzskych staníc Radio France International (RFI) a France 24 TV, pripomína AFP. Tieto stanice už zakázali aj v susedných krajinách Burkina Faso a Mali, kde sa takisto odohrali prevraty.
Piatková výzva predstaviteľov médií sa vzťahuje aj na ďalšie krajiny v oblasti Sahelu, na ktorých čele je armáda. "Pripomíname im ich povinnosť rešpektovať práva novinárov a obzvlášť prístup k informáciám v záujme obyvateľov Sahelu," uviedli signatári.
Junta v Nigeri sa dostala k moci 26. júla, keď zadržala demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma. Niger s približne 26 miliónmi obyvateľov je od roku 2020 štvrtou západoafrickou krajinou, v ktorej došlo k štátnemu prevratu.
Copyright ©
TASR 2023
