Udalosti augusta '68 pripomína pamätná tabuľa
venovaná novinárke Ote Plávkovej
Pamätnú tabuľu venovanú novinárke Ote Plávkovej prenasledovanej bývalým režimom dnes odhalili na budove štúdia RTVS na ulici Profesora Sáru 1 v Banskej Bystrici. Ako mesto informuje na sociálnej sieti, stalo sa tak pri príležitosti 55.výročia okupácie Československej socialistickej republiky vojskami Varšavskej zmluvy.
„V súčasnosti je, viac ako kedykoľvek predtým, dôležité pripomínať si spomienkovými podujatiami udalosti augusta ´68. Musíme sa z nich poučiť a urobiť všetko pre to, aby sa táto historická etapa v našich dejinách už nikdy viac neopakovala,“ uviedol primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.
Ota Plávková v okupačnom roku 1968 pracovala ako redaktorka Československého rozhlasu banskobystrického štúdia, z ktorého riadila v pohnutých augustových dňoch vysielanie. Vo svojich komentároch otvorene kritizovala zlyhávanie socialistickej ekonomiky, vykonštruované politické procesy 50. rokov a obhajovala práva bežných ľudí. Bola zástankyňou Pražskej jari na čele s Alexandrom Dubčekom.
V roku 1968 ju za to z banskobystrického rozhlasu prepustili. Následne sa zamestnala ako administratívna úradníčka v Bratislave. V tom čase neustále čelila výsluchom Štátnej bezpečnosti, odpočúvaniu telefónu aj bytu, tajným prehliadkam a spoločenskej diskriminácii.
Po roku 1989 bola Banskobystričanka Ota Plávková rehabilitovaná. Zomrela 1. novembra 2002 v Bratislave. Pochovaná je na evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici v jej rodnom meste pod Urpínom.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Zdroj: SITA
