MEDIA NEWS
Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že na základe zákona o digitálnych službách začala formálne vyšetrovanie novej aplikácie TikTok Lite, ktorú sociálna sieť spustila vo Francúzsku a Španielsku. TASR o tom informuje na základe správ DPA a businesstimes.
Vyšetrovanie sa zameria na program odmeňovania. Komisia vyjadrila obavy, že aplikácia bola spustená bez "predchádzajúceho dôsledného posúdenia rizík, ktoré so sebou prináša, najmä tých, ktoré súvisia s návykovým vplyvom platforiem, a bez prijatia účinných opatrení na zmiernenie týchto rizík".
TikTok má komisii do 23. apríla predložiť správu o hodnotení rizika a do 3. mája poskytnúť ostatné požadované informácie. EK poznamenala tiež, že spoločnosť jej neposkytla správu o hodnotení rizika, keď jej prvýkrát odoslala žiadosť 17. apríla. Komisia dodala, že môže čínskej spoločnosti uložiť pokutu, ak nevyhovie novej žiadosti.
TikTok má tak 24 hodín na to, aby predložil analýzu možných zdravotných rizík z hľadiska návyku a duševného zdravia, najmä pokiaľ ide o deti. Týka sa to systému odmien aplikácie, ktorý užívateľom umožňuje zbierať body sledovaním videí a vymieňať ich za hodnotné veci, ako sú napríklad podľa komisie poukážky Amazon.
Zákon EÚ o digitálnych službách (DSA) vyžaduje, aby veľké platformy posúdili a zmiernili všetky riziká.
Ak TikTok neposkytne európskym úradom posúdenie rizík do 24 hodín, môže dostať pokute vo výške 1 % svojich globálnych ročných príjmov plus pravidelné pokuty vo výške 5 % denných príjmov, uviedli predstavitelia komisie.
A ak komisia nakoniec dospeje k záveru, že Tik Tok porušil pravidlá DSA, mohla by spoločnosti uložiť pokutu až do výšky 6 % globálnych ročných príjmov.
Ruský vojenský súd v pondelok odsúdil v neprítomnosti na šesť rokov odňatia slobody za "ospravedlňovanie terorizmu" Američana Andyho Stonea, hovorcu spoločnosti Meta. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
Do značnej miery symbolický rozsudok prišiel niekoľko mesiacov po tom, ako Moskva zaradila Stonea na zoznam hľadaných osôb. Sudca Roman Kiforenko povedal, že trest začne plynúť, keď Stone vstúpi na ruské územie alebo bude vydaný do Ruska.
Trest sa týka príspevku Andyho Stonea z marca 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V ňom uviedol, že Facebook nebude trestať používateľov vyzývajúcich na násilie proti ruským silám.
Stone vtedy informoval, že Meta, materská spoločnosť platforiem Facebook a Instagram, "dočasne povolila formy politického prejavu, ktoré by za normálnych okolností porušovali pravidlá" oboch sociálnych sietí, pripomenula AFP. "Stále nedovoľujeme výzvy na násilie voči ruským civilistom," napísal vtedy v príspevku.
Nick Clegg, prezident Mety pre globálne záležitosti, v tom čase spresnil, že táto politika sa bude uplatňovať len na Ukrajine. Dodal, že toto rozhodnutie bolo prijaté za "mimoriadnych a bezprecedentných okolností" a jeho cieľom je chrániť "slobodu slova ľudí ako prejavu sebaobrany".
Rusko krátko po spustení invázie na Ukrajinu zakázalo vstup do krajiny riaditeľovi spoločnosti Meta Markovi Zuckerbergovi.
Vojnový spravodajca ruských novín Izvestija Semion Jeremin v piatok zahynul pri ukrajinskom útoku v Záporožskej oblasti, ktorej časť Moskva okupuje, informoval denník na sieti Telegram. TASR píše na základe agentúr AFP a Reuters.
K útoku došlo počas návratu novinára a jeho štábu z reportážnej cesty. "Na filmový štáb zaútočilo niekoľko nepriateľských dronov naraz. Prvý úder ich minul, ale pri druhom bol novinár zranený a na následky zranenia zomrel," uviedol denník.
Podľa novín predtým 42-ročný reportér informoval o udalostiach spoza frontových línií vo východnej časti ukrajinskej Doneckej oblasti, vrátane Ruskom okupovaného ukrajinského mesta Mariupol.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí vo svojom vyhlásení útok ostro odsúdila a označila ho za "akt pomsty" za jeho novinársku prácu. Ukrajina podľa agentúry Reuters tento útok bezprostredne nekomentovala.
Najmenej 15 novinárov bolo zabitých pri informovaní o konflikte na Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, uvádza Výbor na ochranu novinárov, organizácia na ochranu slobody tlače.
Súd v Moskve v pondelok odsúdil 38-ročného muža na päť rokov verejnoprospešných prác za jeho výroky v pouličnej ankete pre spravodajcu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). Muž bol uznaný za vinného za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. Prokurátor preňho žiadal 5,5 roka väzenia.
Ako informovala britská stanica BBC, odsúdený Jurij Kochovec v lete roku 2022 pred kamerou RFE/RL povedal, že za rozpútanie vojny na Ukrajine je zodpovedné Rusko a že ruské vedenie ju musí aj zastaviť. Kochovec vyjadril presvedčenie, že následne dôjde aj k uvoľneniu vo vzťahoch Ruska s alianciou NATO a so všetkými ostatnými krajinami.
V rozhovore spomenul aj udalosti v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde sa po ústupe ruských jednotiek na jar 2022 našli na uliciach postrieľaní ľudia i masové hroby.
"Naša vláda hovorí, že chce bojovať proti nacionalistom, ale bombarduje nákupné centrá v Buči, naši vojaci z Buriatska a Dagestanu strieľali civilistov - úplne bez dôvodu," vyhlásil Kochovec.
BBC pripomenula, že ruské úrady popierajú účasť ruskej armády na vraždení civilistov počas okupácie Buče.
Proti Kochovcovi sa najprv začalo stíhanie pre podozrenie zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde, ktoré neskôr obžaloba rozšírila aj o motív nenávisti.
Svedkom v kauze bol náhodný okoloidúci, ktorý pred súdom vypovedal, že bol pobúrený Kachovcovými výrokmi v rozhovore pre RFE/RL.
Obvinenie bolo preklasifikované po lingvistickej analýze, ktorú vykonali učiteľka matematiky Nataľja Kriukovová a prekladateľ Alexandr Tarasov - obaja pôsobili ako znalci aj v kauze súdnej likvidácie najstaršej ľudskoprávnej organizácie v Rusku Memorial, upozornila BBC.
Copyright ©
TASR 2024
Ruská armáda zaútočila v pondelok na zariadenie televíznej infraštruktúry v ukrajinskom meste Charkiv. Oznámil to gubernátor Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov. Výbuchy bolo podľa miestnych úradov v meste počuť približne o 16:35 miestneho času. Podľa Synjehubova neboli hlásené žiadne obete, pretože ľudia boli počas útoku v úkrytoch. „Momentálne je narušený signál digitálnej televízie," povedal. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Rusko v ostatnom období zintenzívnilo útoky proti Charkivu raketami, kĺzavými bombami a bezpilotnými lietadlami s cieľom zničiť energetickú infraštruktúru. Koncom marca Rusko zničilo všetky elektrické rozvodne v Charkive a druhé najväčšie ukrajinské mesto tak zostalo bez stabilných dodávok prúdu. Charkiv je mimoriadne ohrozený pre svoju blízkosť k Rusku, keďže leží necelých 30 kilometrov od hraníc.
"Je nešťastné, že Snemovňa reprezentantov využíva legislatívu o významnej zahraničnej pomoci ako zásterku, aby pretlačila zákon, ktorý by pošliapal slobodu slova 170 miliónov Američanov," cituje Reuters vyhlásenie TikToku. Spoločnosť už skôr vyhlásila, že americké dáta nikdy s čínskymi úradmi nezdieľali a nikdy by tak neurobili.
Zatiaľ čo zástancovia zákona sa obávajú čínskej špionáže, úniku dát a čínskej propagandy, ktorá má podľa nich jednoduchšiu cestu do amerických mobilných telefónov, odporcovia uvádzajú, že Čína a ďalší rivali Spojených štátov môžu už teraz americké dáta nakúpiť u sprostredkovateľov a využiť ich na dezinformačné kampane. Presadenie zákona preto podľa nich nedáva veľký zmysel. Okrem TikToku o právnosti návrhu pochybujú aj niektorí demokrati; kongresmanka Ro Khannaová dnes povedala stanici ABC News, že zákaz TikToku by nemusel obstáť na súdoch, odvolávala sa pritom na prvý dodatok americkej ústavy o slobode slova.
Americkí senátori by podľa Reuters o návrhu zákona mohli hlasovať už v najbližších dňoch. Prezident Joe Biden avizoval, že by ho podpísal.
Copyright
© ČTK 2024
