MEDIA NEWS
Rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) vo štvrtok oznámila, že jej materská organizácia - Agentúra USA pre globálne médiá (USAGM) - zrušila svoje rozhodnutie o ukončení jej financovania. Sesterská organizácia RFE/RL, Rádio Slobodná Ázia (RFA) v ten istý deň nasledovala jej príklad a podala žalobu na USAGM za rovnaké opatrenie. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
RFE/RL v tlačovej správe uviedla, že poverená šéfka USAGM Kari Lakeová ju informovala, že dohoda o financovaní vo forme grantu na rok 2025 vo výške 77 miliónov dolárov je opäť v platnosti. Agentúra však stanicu upozornila, že obnovenie financovania „nemá vplyv na oprávnenie USAGM ukončiť grant k neskoršiemu dátumu, ak USAGM dospeje k záveru, že je to v súlade s platnou legislatívou“.
RFE/RL sídli od roku 1995 v Prahe a v súčasnosti vysiela v 27 jazykoch pre 23 krajín vrátane Ruska, kde ju vo februári 2024 vyhlásili za „nežiaducu organizáciu“. RFA vysiela v Ázii od roku 1996 pre krajiny, kde je výrazne obmedzená sloboda prejavu.
Americký prezident Donald Trump dekrétom podpísaným 14. marca nariadil rozsiahle škrty v USAGM, majúcej v USA na starosti všetky štátom financované programy zahraničného vysielania, ktoré neprevádzkuje armáda. Ide o súčasť jeho snáh o zoštíhlenie federálnej administratívy vlády, čo by mohlo spôsobiť smrteľné údery médiám podporovaným vládou USA.
.jpg)
Pred sídlom provládneho súkromného TV kanála Informer v Belehrade sa v sobotu zišla skupina srbských študentov a ich symatizantov, aby upozornili, že toto médium a rovnomenný denník za posledných takmer päť mesiacov slúži ako „nástroj propagandy“ srbskej vlády, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Táto akcia je súčasťou vlny celoštátnych protestov, ktoré
vyvolalo zrútenie strechy na novozrekonštruovanej železničnej stanici v Novom Sade. O život prišlo 15 ľudí, ďalšia, v poradí 16. obeť, podľahla svojim zraneniam len nedávno.
AFP pripomenula, že od začiatku protestov provládne médiá vykresľujú demonštrujúcich študentov ako „zahraničných agentov“, pričom tvrdia, že sú financovaní opozíciou a plánujú „štátny prevrat“.
Podľa AFP ľudia s úzkymi väzbami na vládu vlastnia v Srbsku mnoho novín a TV kanálov, ktoré preto pravidelne opakujú jej naratív o protivládnych protestoch.
Bulvárny denník Kurir zvykne písať, že študenti svojimi protestmi „terorizujú Belehrad“. Informer tvrdí, že sú platení americkou humanitárnou agentúrou USAID a miliardárom Georgeom Sorosom, ktorý je pravidelne terčom pravicových konšpiračných teórií. Iná provládna televízia - Pink TV - označila protestné hnutie za povstanie podporované Kosovom, ktoré sa v roku 2008 odtrhlo od Srbska.
Podľa tlačovej rady – regulačného orgánu, ktorý monitoruje tlačoviny v Srbsku – len Informer v roku 2024 porušil etický kódex srbských novinárov 647-krát.
Organizácia Reportéri bez hraníc uviedla, že väčšina srbských médií má svoje príjmy z reklamy a nepriehľadných verejných dotácií – oba zdroje sú z veľkej časti ovládané vládnucou elitou a závislé od politickej orientácie mediálnych skupín.
„Inzerenti blízki vláde, ale aj štátne firmy úplne obchádzajú nezávislé médiá,“ upozornil šéfredaktor denníka Danas Dragoljub Petrovič.
Kritické médiá a novinári v Srbsku sú - naopak - vystavení rôznym formám nátlaku, vrátane žalôb, verejných urážok a označovania za zradcov.
Začiatkom marca prezident Aleksandar Vučič nazval novinárku, ktorá informovala o protestoch, za "imbecila, ktorý sa dohodol s demonštrantmi", čo podnietilo desiatky reportérov z južného Srbska, aby na protest odmietli informovať o prezidentových aktivitách.
V stredu bol v štátnej televízii odvysielaný reklamný spot, ktorý označila novinárov z dvoch opozičných sietí – TV N1 a Georgievovej TV Nova – za „nepriateľov štátu“.
Začiatkom marca študenti na jeden deň zablokovali sídlo Srbskej národnej televízie (RTS) v Belehrade po tom, čo ich jeden z novinárov označil za anonymný „dav“.
„Nezávislí novinári čelia neutíchajúcemu tlaku vrátane priamych útokov hlavy štátu a vedúcich predstaviteľov vládnucej Srbskej pokrokovej strany,“ upozornil Slobodan Georgiev, riaditeľ spravodajstva televíznej stanice NOVA S, podľa ktorého „situácia pre nezávislé médiá v Srbsku je čoraz horšia“ a nie sú ďaleko od bodu, keď im bude hroziť zánik.
S cieľom osloviť ľudí v menších mestách po celom Srbsku, kde obyvatelia majú často k dispozícii len štátom podporované médiá, ktoré odrážajú líniu Vučičovej vládnucej strany, demonštranti strávili týždne tým, že organizovali masové pešie pochody z mesta do mesta.
.jpg)
Turecko v nedeľu potvrdilo zadržanie švédskeho novinára Joakima Medina, ktorý prišiel spravodajsky pokrývať protivládne protesty. Medina obviňujú z členstva v teroristickej organizácii a urážky prezidenta, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Najväčšie protesty, aké Turecko zažilo za viac než desaťročie, vypukli po tom, čo 19. marca zadržali istanbulského primátora Ekrema Imagogla na základe obvinení z korupcie a napojenia na teroristickú skupinu. Imagoglu, ktorý je momentálne vo väzbe v istanbulskej väznici Marmara s vysokým stupňom ochrany, je považovaný za hlavného politické rivala prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Medina, ktorý pracuje pre švédske noviny Dagens ETC, zadržali ešte vo štvrtok hneď po prílete do Turecka, oznámila na druhý deň švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová. Šéfredaktor Dagens ETC obvinenia voči novinárovi označil za nepravdivé a vyzval na jeho prepustenie.
Turecká prezidentská kancelária v informačnom bulletine uviedla, že Medin bol známy svojimi "protitureckými správami a blízkymi vzťahmi" so zakázanou Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara i jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Jeho zadržanie teda podľa nej "nemá žiadnu súvislosť s novinárskou činnosťou".
Tureckí prokurátori podľa vyhlásenia začali Medina vyšetrovať ešte v roku 2023 za demonštráciu v Štokholme, ku ktorej sa pripojil a kde bola zavesená bábka Erdogana.
Švédsky novinár patrí medzi 15 podozrivých, ktorí demonštráciu pravdepodobne zorganizovali alebo propagovali, uviedla AFP. Tento protest v švédskej metropole rozzúril Turecko, ktoré tvrdilo, že ho usporiadali členovia PKK, a predvolalo si švédskeho veľvyslanca v Ankare.
K uväzneniu Medina došlo len niekoľko hodín po tom, čo úrady prepustili posledného z 11 novinárov, ktorých v pondelok za úsvitu zadržali za pokrývanie demonštrácií. Medzi nimi bol aj fotograf agentúry AFP Yasin Akgula. Ankara údajne z dôvodu chýbajúcej akreditácie taktiež deportovala korešpondenta stanice BBC Marka Lowena.
Protesty v Turecku dosiaľ prebiehali prevažne pokojne. Od ich začiatku však zadržali už takmer 1900 ľudí, pričom 260 z nich súdy uväznili až do súdneho konania.
Copyright © TASR 2025
