MEDIA NEWS
Desiatky ľudí sa v piatok zišli v katedrále v centre Kyjeva, aby vzdali úctu nezávislej ukrajinskej novinárke Viktorii Roščynovej, ktorá zomrela minulý rok vo veku 27 rokov v ruskom zajatí. Telo novinárky, ktoré podľa ukrajinských predstaviteľov nieslo „viacero známok mučenia“, vrátane odrenín a zlomeného rebra, vrátilo Rusko vo februári.
Roščynová zmizla v auguste 2023 počas pracovnej cesty do časti Záporožskej oblasti, ktorú okupujú Rusi. Ukrajinská organizácia Mediálna iniciatíva pre ľudské práva uviedla, že Roščynovú Rusi zadržiavali v detenčných centrách, v ktorých väzňov mučia. Novinárka zomrela 19. septembra 2024 po tom, ako ju z detenčného centra v ruskom meste Taganrog previezli na neznáme miesto. Moskva nikdy nezverejnila okolnosti jej zadržania.
Roščynová pôsobila v rôznych nezávislých médiách, vrátane webu Ukrajinská pravda, a spolupracovala aj s ukrajinskou redakciou americkej rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) v pondelok odsúdila zabitie novinára Anása aš-Šarífa z arabskej spravodajskej televízie al-Džazíra, ktorého podľa RSF zavraždila izraelská armáda. Tá potvrdila, že cieľom jej útoku v meste Gaza bol práve Šaríf, ktorý bol podľa nej „teroristom“ napojeným na palestínske militantné hnutie Hamas. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
RSF vyhlásila, že Šaríf bol jedným z najznámejších novinárov z Pásma Gazy a „hlasom utrpenia, ktoré Izrael spôsobil Palestínčanom v Gaze“. Organizácia „dôrazne a s hnevom odsudzuje priznanú vraždu Šarífa a ďalších novinárov izraelskou armádou“.
Al-Džazíra v nedeľu oznámila, že pri izraelskom útoku na mesto Gaza boli zabití piati jej zamestnanci. Televízia tiež uviedla, že útok bol zrejme cielený. Šaríf sa čase útoku nachádzal v stane pre žurnalistov umiestnenom pred hlavným vchodom do nemocnice aš-Šifá.
AFP informuje, že 28-ročný Šaríf bol jednou z najznámejších tvárí arabskej televízie a denne podával správy o dianí v Pásme Gazy, kde už 22 mesiacov bojujú izraelské jednotky proti militantom Hamasu.
Izraelská armáda vo svojom vyhlásení uviedla, že cieľom jej útoku v meste Gaza bol „terorista“ aš-Šaríf, ktorý sa vydával za novinára al-Džazíry. Aš-Šaríf bol podľa IDF „vodcom teroristickej bunky teroristickej organizácie Hamas a bol zodpovedný za raketové útoky na izraelských civilistov a jednotky izraelskej armády“.
Podľa RSF sú izraelské tvrdenia o Šarífovi nepodložené. RSF upozornila, že počas prebiehajúcej vojny v palestínskej enkláve zahynulo takmer 200 novinárov. Al-Džazíra uvádza, že pri izraelských útokoch v Gaze zahynulo od októbra 2023 až takmer 270 novinárov.
Médiá podali na Medzinárodný trestný súd štyri žaloby proti Izraelu za údajné „vojnové zločiny spáchané na novinároch v Gaze,“ píše AFP.
„Izraelská armáda pri (nedeľňajšom) cielenom útoku napodobnila známu, už otestovanú metódu, najmä proti novinárom al-Džazíry,“ uviedla RSF. Poukázala pri tom na zabitie dvoch novinárov tejto spravodajskej televízie z 31. júla 2024. Jedným z nich bol reportér Ismáíl Ghúl, ktorého izraelská armáda obvinila z členstva v elitnej jednotke Hamasu s názvom Nuchba, ktorá sa podieľala na útoku palestínskeho hnutia na Izrael 7. októbra 2023.
RSF tiež vyzvala štáty, aby zasiahli a uviedla, že Bezpečnostná rada OSN by mala zasadnúť a trvať na ochrane novinárov v zónach konfliktov.
„Bez silnej akcie medzinárodného spoločenstva na zastavenie izraelskej armády...budeme zrejme pozorovať viac takýchto mimosúdnych vrážd mediálnych pracovníkov,“ konštatovala organizácia.
O Oscara v kategórii medzinárodný celovečerný film sa za Česko bude uchádzať snímka Ještě nejsem, kým chci být od režisérky Kláry Tasovskej. V pondelok to oznámila Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA). Ide o portrét českej fotografky Libuše Jarcovjákovej a je to vôbec prvýkrát, keď Česko do súťaže poslalo dokumentárny film. Snímka mala premiéru vlani na filmovom festivale Berlinale a tento rok získala Českého leva, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
ČFTA snímku opísala ako formálne odvážny dokument o identite, slobode a vnútornom vzdore výraznej umelkyne, ktorá sa napriek dobe aj okoliu rozhodla byť sama sebou. „Z jej súkromných denníkov a tisícov analógových snímok vznikla originálna snímka, ktorá zachytáva underground 80. rokov v Československu, dramatický útek do Západného Berlína aj exkluzívne fotenie pre módne špičky v Tokiu,“ uviedli akademici.
Doteraz vyberali oscarového uchádzača všetci členovia ČFTA. Tento rok však hlasovanie prebiehalo odlišne, pretože došlo k zmene štatútu. Najskôr sedemčlenná komisia prezídia vybrala zo všetkých prihlásených tri filmy, konkrétne Sbormistr, Karavan a Ještě nejsem, kým chci být a o finálnom uchádzačovi potom hlasovali všetci členovia akadémie spĺňajúci podmienky. Celkom ich bolo 194.
Podľa servera iDNES.cz prezídium k predvybraným filmom pridalo aj odporúčanie, aby ostatní členovia hlasovali za film Sbormistr. Proti takémuto postupu sa postavili niektorí režiséri, ktorí uviedli, že nesúhlasia s tak radikálnou zmenou bez akejkoľvek predchádzajúcej diskusie. Vybraná snímka je tak podľa servera vzhľadom na tieto okolnosti prekvapením.
Ktoré filmy postúpia do užšieho výberu, zverejní americká Akadémia filmového umenia a vied 16. decembra, nominácie oznámi 22. januára a slávnostné vyhlásenie 98. ročníka udeľovania cien Oscar sa uskutoční 15. marca.
Vlani sa o Oscara uchádzal film Jiřího Mádla Vlny. Postúpil do užšieho výberu poroty, do nominácií sa však nedostal. Oscara zatiaľ získali len dva československé a jeden český film: Obchod na korze z roku 1965 Jána Kadára a Elmara Klosa, o dva roky neskôr Ostře sledované vlaky Jiřího Menzla a v roku 1996 Kolja Jana Svěráka.
Copyright © TASR 20265
